Viacerí ma požiadali, aby som napísala o tunajšom oblastnom dome, ktorý od svojho vzniku až dodnes zohráva v mojom živote dôležitú úlohu.
Moji slovenskí predkovia prišli r. 1722 na Sarvaš. Na pamätnej žule je 34 mien prvých osadníkov. Jeden z nich, Blažej Kudela je mojím priamym potomkom z matkinej strany. Moja rodina žila v Strieborných Viniciach. Ja som chodila do sálašskej školy, ktorú raz navštívil Ján Folytán. Pod vplyvom pána riaditeľa som sa prihlásila do békeščabianskeho slovenského gymnázia.
Sarvašský pamätný ľudový dom bol založený v r. 1975. Pri príležitosti prvej békeščabianskej Medzinárodnej národopisnej vedeckej konferencie ho otvorili Ján Mjartan, významná osobnosť slovenského národopisu a maďarský etnograf a muzeológ Iván M. Balassa. Veľký podiel na vzniku oblastného domu malo Odevné a remeselnícke družstvo SIREN a osobne Lívia Szabová, s ktorou som sa poznala. Poprosila ma, aby som prišla so staršími ľuďmi, s ktorými sa chcela porozprávať o živote tunajších Slovákov v minulosti.
Po maturite som pokračovala vo svojich štúdiách na Vysokej škole pedagogickej v Segedíne, odbor slovenčina – dejepis. V tom čase Ústav ľudového vzdelávania vyhlásil na vysokej škole vlastivedný kurz, čo ma veľmi zaujímalo, tak som získala základy vlastivedy. Keď som bola vysokoškoláčka, začali sa organizovať slovenské národopisné tábory. Do Balašských Ďarmôt som cestovala spolu s Katkou Maružovou Šebovou. Pôsobil tam aj Iván M. Balassa. Po skončení vysokej školy som nemala možnosť učiť. Ján Folytán mi navrhol, aby som pracovala ako osvetárka. Tak som dostala za úlohu založiť Slovenský klub. Zúčastnila som sa na troch národopisných táboroch, čo ma podnietilo k tomu, aby som v r. 1985 zorganizovala I. sarvašský národopisný tábor. Riaditeľ Múzea Samuela Tešedíka Jozef Palov a etnograf Ondrej Krupa mi navrhli, aby som sa porozprávala s rodinami a vysvetlila im, odkiaľ prídu odborníci a na čo budú zvedaví. Moji príbuzní napiekli kapustníky, tvarožníky a jablčníky, aby pohostili milých hostí.
Sarvašský zverolekár Imrich Domán mal bohatú súkromnú národopisnú zbierku. Aj mňa pozval, aby som si pozrela tie nádherné predmety. Väčšiu časť daroval sarvašskému múzeu, menšiu družstvu J. Dóžu.
Keď som odišla na materskú dovolenku, štafetu som odovzdala Tiborovi Mótyánovi, ktorý mal na starosti národnostnú osvetársku činnosť.
Mne veľmi chýbala škola, deti, vyučovanie… V Sarvaši odovzdali novú základnú školu pre deti, ktoré bývali na sálašoch. Na tejto škole som začala vyučovať. Teraz sa tu nachádza Gymnázium Pétera Vajdu. S mojimi kolegami sme založili školské múzeum. V zaniknutých sálašských školách boli staré lavice, kachle, tabule, skrine, staré názorné pomôcky a knihy. Veľa vecí priniesli aj deti. Každý rok som navštívila pamiatkový dom niekoľkokrát so žiakmi, ktorí mali slovenské korene. V tom čase bola dozorkyňou domu Šarolta Mišurová.
V r. 1998 sarvašská slovenská samospráva zorganizovala prvé Dožinky v Strieborných Viniciach. Hrabáčkami sme boli tri ženy: Alžbeta Nobiková, Zuzana Medveďová a ja. Teším sa, že dodnes v meste organizujú tradičnú žatvu. V rokoch 1998 až 2020 som pracovala v sarvašskej slovenskej škole. V rámci hodiny dejepisu sme navštívili oblastný dom. Neskôr sa začalo vyučovanie vlastivedy a slovenskej vzdelanosti. Veľa hodín som odučila v pamiatkovom dome. Na konci jednej hodiny Laci Gajdoš povedal, že tento dom postavili moji predkovia.
V našej krajine je veľa oblastných domov, ich záujmy od 26. novembra 2002 zastupuje Združenie oblastných domov v Maďarsku. Na niektorých stretnutiach som sa zúčastnila. V Gyomaendrőde bola konferencia, na ktorej sa zúčastnil aj vedúci Združenia oblastných domov Peter Szablyár. Keď odchádzal domov, poprosil ma, aby si mohol pozrieť náš sarvašský pamätný dom. Pred 12 rokmi sa v našom meste zišli vedúci oblastných domov. Významnú prednášku na stretnutí mala Ibolya Bereczkiová. Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku 12. decembra 2003 rozhodla o založení Verejnoprospešnej spoločnosti služieb a zužitkovania nehnuteľností Legatum. Na takýchto stretnutiach som sa viackrát zúčastnila s Jurajom Andom, ktorý ma požiadal, aby som pripravila rovnakú prednášku o muzeálnej pedagogike v Slovenskom Komlóši, akú som mala v sarvašskom oblastnom dome.
Moje dve spolužiačky boli úspešné v súbehu Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku. Témou bol pamiatkový dom, tvorivé dielne a uskutočnené programy. V Sarvaši sa vedúci slovenských ľudových pamätných domov stretli dvakrát. Počas druhého stretnutia bola dozorkyňou domu Zuzana Kupeczová.
Teší ma, že dom už niekoľko rokov patrí sarvašskej slovenskej samospráve. Pod vedením jeho vedúcej Anny Frankovej sa uskutočnila veľká rekonštrukcia. Obnovený oblastný dom odovzdali 20. júla 2018.
Máme bohatú zbierku. V júli 2004 navštívila náš pamätný dom dcéra Jána Mjartana. S dozorkyňou a s mojou dcérou komunikovala po nemecky, ja som predstavila národopisnú zbierku po slovensky.
V r. 2011 prišla do oblastného domu skupina výskumníkov. Spoznala som Bertalana Andrásfalvyho, ktorého som oslovila: „Vy máte rumunské korene, ja slovenské. Vašu knihu o etnografii som čítala.”
Naši predkovia nám zanechali svoju kultúru a jazyk, kultúrne bohatstvo. Myšlienka historika Juraja Ránkiho je stále aktuálna: „Prítomnosti nerozumie ten, kto nepozná minulosť.“
Zuzana Csicselyová Korbelyová
Foto: autorka