S päťmiliónovým počtom zaočkovaných v Maďarsku sa zmiernili pandemické opatrenia a môžu sa uskutočňovať podujatia a stretnutia, po ktorých ľudia tak veľmi túžili. Nie náhodou po otvorení terás reštauračných zariadení a kaviarní sa v peštianskom centre mladí pochytali do „vláčika” a tancovali i vyspevovali na plné kolo.

Väčšina ľudí sa nedala uniesť až natoľko spontánne. Členovia niektorých našich súborov však veru tlačili na svojich vedúcich, aby sa čo najskôr stretli. Najprv len v menšom počte, len v menších skupinkách, najskôr len na voľných priestranstvách, potom vnútri v rúšku a teraz už aj na skúškach v kultúrnych zariadeniach, či skúšobniach. Počas rozhovoru s novou konateľkou Čabianski Slováci s. r. o. so sídlom v Dome slovenskej kultúry v Békešskej Čabe Melindou Čapovou Mešnikovovou, vysvitlo aj to, že život v Dome sa rozprúdil. Vedúca zariadenia a regionálneho strediska Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku Hajnalka Krajčovičová potvrdila naše informácie. „V pondelok cvičí Čabianska ružička, v utorok Orgován, v stredu nacvičuje Klub čabianskych pedagógov na dôchodku, vo štvrtok prichádzajú vyšívačky Rozmarínu a v piatok citarová skupiny Strapce. Okrem toho v stredu sme začali aj so Stretnutiami generácií, na ktoré sme získali peniaze z grantu. Najprv sa stretli prváci čabianskej školy so seniormi, aby sa dozvedeli, aké tradície pestovali slovenskí predkovia v Békešskej Čabe a okolí. O týždeň sa rozprávala so seniormi druhá skupina a na jeseň budeme pokračovať,” porozprávala nám Hajnalka Krajčovičová.

Ildika Očovská nacvičuje v Békešskej Čabe so spevokolom Čabianska ružička viachlasné ľudové piesne a zborovú hudbu. Vedie však aj súbor Orgován, ktorý sa venuje spevu čabianskych slovenských ľudových piesní. Pred týždňom – dvomi sa pustili do práce, hoci zatiaľ na leto neplánujú vystúpenia. Žiaľ, nedostatok možnosti skúšať vyžaduje teraz pomalý návrat hlasiviek do spevu. „Začali sme skúšať, ale vieme, že najskôr sa budeme musieť pred obecenstvom predstaviť až v druhej polovici augusta,“ povedala o skúškach Čabianskej ružičky zbormajsterka. „Aj nás je menej, kedysi sme boli aj dvadsiati, dnes už len dvanásti spievajú v spevokole. V lete budeme mať prázdniny, lebo ja som v tábore s deťmi a neviem byť naraz na dvoch miestach. Chystáme sa však na Dožinky, ktoré majú byť 19. augusta v Dome slovenskej kultúry. Preto koncom júla, začiatkom augusta začneme nacvičovať intenzívnejšie. Na september máme v pláne zúčastniť sa putovného ekumenického stretnutia speváckych zborov. Veríme, že sa uskutoční. Spevácka skupina čabianskych slovenských ľudových piesní Orgován tvoria starší, osemdesiat a vyše osemdesiatroční členovia. Teraz sme oslávili osemdesiate narodeniny dvoch speváčok. Pre vek, žiaľ, ubúdajú speváci v tejto formácii. Jedna naša družka je v nemocnici. V septembri sme boli ešte ôsmi. Neviem, ako bude práca pokračovať, lebo vlastne ich zostalo už len šesť. Nespievajú viachlasne, preto ich ani nebudeme vedieť integrovať do Čabianskej ružičky, ktorej speváci, kvôli svojmu repertoáru iného zloženia, aj inak tvoria tóny.“

– Máte svoju skupinu aj v Poľnom Berinčoku, spevákov, i citaristov. Tiež už cvičíte?

– V poslednú májovú sobotu začíname cvičiť so spevákmi. Citarista ešte nie je zaočkovaný, preto zatiaľ nemôže prísť medzi nás. Nuž čo, zatiaľ sa zaobídeme bez neho. Skupina z Poľného Berinčoku sa tiež bude pripravovať na septembrové ekumenické stretnutie speváckych zborov. Je to potrebné, aby sa aj v kostole spievalo po slovensky. Pán farár Kutej krásne spieva a preto máme evanjelické bohoslužby obohatené spevom. Škoda, že nás je málo, ktorí na ne chodíme. Kedysi dávno sa pred bohoslužbou aj hodinu spievali náboženské piesne. Zvykneme si zažartovať, či sa pomestíme, keď sme vari zo desiati.

Ozvena skúša pred nahrávkou

Budapeštiansky slovenský spevácky zbor Ozvena pracoval aj počas pandémie, keď neboli členovia chorí. Vedúca formácie Zuzana Hollósyová nedala príliš veľa času zaháľať. Vďaka komunikačným zariadeniam, telefónu, počítaču od januára nacvičovali individuálne. Naučili sa svoje hlasy, texty a všetko, čo treba k dobrej interpretácii. Ozvena začala pracovať offline 18. Mája s novým mladým dirigentom Ádámom Galambosom. „Sme radi, že je s nami. Teraz si robí doktorát z dirigovania. Podujal sa na úlohu zbormajstra pre Ozvenu, hoci nevie po slovensky. Je zanietený pre hudbu a povedal, že nie jazyk je dôležitý, ale hudba. To už vidíme, že si budeme rozumieť. Hneď na prvej skúške sme zistili, že má k práci úplne iný prístup ako náš predchádzajúci dirigent, ktorého sme tiež zbožňovali. Tento mladý muž je nesmierne talentovaný. Nejde mu o to, aby sme spievali nahlas. Presne naopak, elegantne, jemne, výborne. Zatiaľ, aby sme si nenamáhali hlas, spievame potichu. Len on nás má počuť. Dúfam, že to bude dobrá spolupráca. Začali sme skúšať týždenne dvakrát po tri hodiny, aby sme mohli byť rozdelení a neboli všetci naraz v jednej miestnosti. Preto pracujeme tak intenzívne, lebo od 11. Do 17. Júna máme sústredenie, nácvik každý deň v Budapešti. V termíne od rána 18. Júna do 20. Júna máme k dispozícii štúdio, kde budeme nahrávať CD. Intenzívny program bude doplnený o koncert v XIII. obvode Budapešti a vzápätí odcestujeme do Blatnohradu. Bohatý program máme naplánovaný na celý mesiac jún. Pravdepodobne len málo súborov má teraz taký nabitý program.“

Furmička sa zapojila do tanečnej výzvy

Členovia Folklórneho spolku Furmička začali skúšať v prvej polovici mája. Presnejšie, len členky tejto formácie, lebo sa už nemohli dočkať skúšok. Tanečno-športová Výzva Jerusalema, do ktorej sa s chuťou zapojil svet a tiež obec Čemer a jej skupina na sociálnej sieti Čemerské mamičky, prišla ako na zavolanie. Dievčatá si zmysleli, že chcú tancovať, vedúca spolku im v tom nebránila, len nesúhlasila s tým, aby si namiesto džínsov a bieleho trička obliekli čemerský kroj. Kompromis sa zrodil v podobe štylizovaného cyklámenovo-čierneho tanečného úboru. Dievčatá sa v ňom ukázali vlani v Banke. A do stredu svojej časti vo Výzve pridá Furmička kúsok fľaškového tanca, typického pre čemerské prostredie. „Okrem 15 dievčat a žien aj ostatní budú pokračovať v skúškach na ďalší program. Od nasledujúceho týždňa majú skúšky v stredu chlapci a muži, vo štvrtok páry a v piatok ženy. Ako v minulosti. Školáci tancovali počas družiny a škôlkari tiež skúšajú v plnom počte, čo znamená vyše 20 detičiek na skúške. Väčšina stredoškolákov bola zaočkovaná, takže ani rodičia nemajú obavy. Ďalší tanec, na ktorý sa pripravujeme, je slovenský tanec zo Slovenska, fľašový tanec. Na Slovensku sa netancuje alebo sme ani veľmi nevideli, že by sa tancoval tanec s fľaškou na hlave. Skôr sú to „cifrovačky“ okolo fľaše postavenej na podlahe. Hudbu pre nás teraz nahráva kapela zo Slovenska, aby sme skúšali na správnu muziku. To je piatkový tréning. V stredu sa pripravujeme na niečo úplne iné. Radi by sme prezentovali všetky naše kroje, ktoré boli späté s cirkevnými sviatkami celého roka. Ešte sme nerozhodli, či program dostane názov Od adventu po čemerské hody alebo Od adventu do Troch kráľov, jedno je isté, že sa na javisku budú striedať rôzne skupiny. Jedni budú vystupovať, druhí sa budú prezliekať ako na kolotoči. Vystúpenie a prezentácia krojov bude doplnená piesňami a tancami príslušného cirkevného slávnostného obdobia. Radi by sme urobili všetky udalosti a potom rozhodneme, v závislosti od času, koľko by sme predstavili. Ak v októbri bude v kráľovskom kaštieli v Gödöllő podujatie, organizované otcom Gergőom Besem, ktorý nás pozval, tak my budeme pripravení.“

Tremolo naladilo mandolíny

„Pred dvomi týždňami sme začali skúšať, obyčajne skúšame buď vo štvrtok alebo v piatok, keď môžu prísť stredoškoláci a vysokoškoláci, študujúci v iných mestách,“ prezradila o prípravách vedúca hudobnej formácie Tremolo Mária Krčmériová Gyurkovicsová. „Zatiaľ skúšame iba s muzikantmi, speváci sa k nám pridajú o týždeň. Pozvala som ich už na nácvik. Skúšame v regionálnom stredisku, kde je dosť miesta, aby sme mohli dodržiavať patričné odstupy jeden od druhého a sedieť na jeden a pol metra od seba. V slovenskej škole sa nám skúšalo pohodlnejšie, lebo tam máme dobrú infraštruktúru, ale zatiaľ do školy nemôžeme. Najprv sme hrali slovenské ľudovky, ktoré dobre poznáme, veď ich vyhrávame vari aj desať rokov od vzniku skupiny. O týždeň pridáme aj maďarské pesničky. Pripravila som zatiaľ len materiál, ktorý ovládame.“

– Chystáte sa na vystúpenie?

– Až na august máme naplánovaný program, na náš tradičný gastronomický deň, ak to bude možné. Máme nové šaty. V Čorváši pracujúca manufaktúra Hudákovcov nám ich pripravila s komlóšskymi motívmi. Tešíme sa, že ich budeme môcť ukázať. Chceme tiež opätovať pozvanie spevákov z Malej Nány. My sme boli u nich na návšteve a veríme, že aj oni k nám prídu. Chceme vystupovať spolu. V škole máme šesť muzikantov, hráčov na mandolíne, takže si vychovávame svojich nástupcov.

Červený mramor z Tardoša

V Tardoši sa pripravujú na Deň Slovákov v Maďarsku, ktorý sa tu mal konať vlani. Tardošský folklórny súbor Červený mramor by ako domáci súbor hádam mohol usporiadať príslovečne radostné a záživné vystúpenie ľudového tanca. Vedúci súboru Imrich Nagy však priznal, že nedostali pozvanie, lebo tento rok uprednostňujú sólových účinkujúcich. Ani mu to nie je ľúto, lebo tardošskí tanečníci sa rok nestretli, veď kultúrny dom, podobne ako všetky inštitúcie, bol viac ako rok zatvorený. Bez možnosti skúšať, bez komunikácie s členmi súboru, veru ani nevie, čo bude a ako bude. Do 3. júla, kedy by sa mal Deň Slovákov v Maďarsku konať, by sotva vedeli nacvičiť poriadny program. Nácvik totiž, ako to pri amatérskych súboroch býva, majú len počas víkendov.

Erika Trenková

Foto: archív, Alžbeta Szabová, ÚKSM