V XIV. obvode Budapešti nielen predstavitelia slovenskej komunity v hlavnom meste položili 28. mája kvety a vence k pamätnej tabuli košického rodáka, československého diplomata, patróna kultúrnych vzťahov medzi Československom a Maďarskom v ťažkých rokoch medzivojnového obdobia Antona Straku.

Štipendista XIV. obvodu, študent histórie v kombinácii so slovenským jazykom na Univerzite Loránda Eötvösa (ELTE) Domonkos Volter si uctil pamiatku všestranného diplomata básňouAttilu Józsefa Už nikto nezodvihne ma, ktorú do slovenčiny preložil Ján Smrek.

Ako prvý sa zhromaždeniu prihovoril parlamentný hovorca Slovákov v Maďarsku Anton Paulik. Vo svojom prívete hovoril o komplikovanosti medzivojnového obdobia. „Diplomatické vzťahy medzi Maďarským kráľovstvom a Československou republikou v medzivojnovom období neboli práve najlepšie. Anton Straka práve preto od svojho nástupu na budapeštianske veľvyslanectvo videl kultúru ako oblasť, ktorá by pomáhala otvoriť sa pred susedmi, ako oblasť, kde sme najbližšie k sebe my, národy strednej a východnej Európy. Tu hľadal a našiel podporu pre svoju činnosť, v záujme o literatúru a umenie. Vďaka jeho usilovnosti a hádam aj inteligencie na oboch stranách sa vytvárali živé kontakty, vznikol záujem o vzájomné spoznávanie,“ pripomenul A. Paulik. Za novodobých Strakových pokračovateľov označil bývalého veľvyslanca Rudolfa Chmela a kultúrneho atašé Karola Wlachovského. Príhovor dokončil tým, že zbližovanie dvoch susedných národov aj v súčasnosti je možné podložiť kultúrnymi hodnotami, vzťahmi literátov a ľudí z oblasti umenia. Podľa neho, takéto tradície majú budúcnosť v diplomacii Slovenskej republiky. Keďže riaditeľka Českého centra Budapešti Adela Gálová sa na podujatí nemohla zúčastniť, jej pozdrav prečítala odborná asistentka na Katedre slovanských a baltských filológií Univerzity ELTE v Budapešti Anna Ištvánová. „Považujem to za ohromujúce, že jeho činnosť spred ôsmich desaťročí ešte i dnes je schopná formatívne pôsobiť na záujemcov hungaristiky, slovakistiky a bohemistiky [...]. Teraz, keď nenahraditeľnosť a význam kultúrnej diplomacie sa opäť dostáva do popredia, je čas, aby sme si pripomenuli priekopnícku prácu tejto jedinečnej osobnosti,“ stálo v liste.

Na konci programu si zúčastnení vypočuli báseň od Sándora Petőfiho, ktorú preložil do slovenčiny Emil Boleslav Lukáč. Aktualitu básní dodal fakt, že A. József, J. Smrek, ale aj E. B. Lukáč navštívili kultúrny salón v Strakovej vile Rosina.

Strakove roky v Budapešti spracúva monografia od Borbály Csomaovej s názvom Spojuj mostem nerozdeluj klínem. V roku 2003 publikovanú knižku plánuje miestna slovenská samospráva znovu vydať. Vo výhľade je však ďalšia skvelá práca. Estera Ondrejčáková v tomto roku obháji dizertačnú prácu, v ktorej skúma Strakovu rolu v slovensko-maďarských a česko-maďarských kultúrnych vzťahoch.

Organizátori pietneho aktu kladenia vencov a známi bývalej predsedníčky Slovenskej samosprávy XIV. obvodu Budapešti Jozefíny Hontiovej Klányiovej, ktorá zomrela pred 15. rokmi, 3. júna navštívili jej hrob na Starobudínskom cintoríne a zaspomínali na ňu.

AR

Foto: Ľubomíra Fallerová