Pred dvadsiatimi piatimi rokmi sa slovenský spoločenský život v Segedíne sústreďoval okolo Katedry slovenského jazyka na Vysokej škole Gyulu Juhásza. Vtedy aj tí, ktorí nemali do činenia s vysokou školou, chodili na katedru so slovami: ideme do klubu. Jednoducho katedra a v nej Slovenský klub pulzovali po slovensky.
Situácia vyžadovala nejakú formálnu zmenu, veď koncom deväťdesiatych rokov vznikali organizácie, ktoré potom ovplyvňovali zakladanie národnostných samospráv. Zainteresované boli známe osobnosti našej Slovače zo Segedína, napríklad už pred mnohými rokmi zosnulý profesor Pavol Bača, historik Štefan Tóth alebo vedúci redaktor národnostného vysielanie verejnoprávnej Maďarskej televízie, neskôr predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku a parlamentný hovorca Ján Fuzik. Medzi zakladateľmi boli tiež Aladár Králik alebo vtedajšia profesorka katedry Katarína Maruzsová Šebová, vychýrená folkloristka Komlóšanov, zakladateľka folklórneho súboru, terajšieho Komlóša Anna Medovarská alebo tiež už nebohý národopisec a archivár, Pitvarošan Pavol Komoly (Kochan). Prvým predsedom sa stal Pavol Bača. Neskôr sa do organizácie prihlasovali ďalší Slováci, vari najviac boli rodáci zo Slovenského Komlóša, ako aj z Békešskej Čaby, Pitvaroša, ale aj z iných, predovšetkým z dolnozemských lokalít. Ale našli sa aj zo severných častí Maďarska, musíme spomenúť polyhistorku Katarínu Király, ba aj zo Slovenska tí, ktorí sa natrvalo usadili v Segedíne ako redaktorky verejnoprávnej televízie a rozhlasu MTVA Zuzana Antalová, Zenta Dózsová a Iveta Hruboňová. Predovšetkým to boli a sú ľudia, ktorí sa svojou pracovnou činnosťou zaradili, resp. patrili k špičke kultúrneho, vedeckého a verejného života Slovákov v Maďarsku. Všetci sa tešili, že sa môžu stretať, zhovárať po slovensky a zúčastňovať sa na kultúrnych podujatiach. Medzi tradičné a populárne podujatia organizované Spolkom segedínskych Slovákov dodnes patria Dni slovenskej kultúry. Novátorská Nedeľná škola, v ktorej sa učili po slovensky čítať a písať tí, ktorí nemali možnosť učiť sa slovenčinu v škole, nahrádzala jazykové kurzy. V súčasnosti patrí Nedeľná škola do kompetencie miestnej slovenskej samosprávy. Veď v Segedíne ani dosiaľ nie je škola, kde by sa vyučovala slovenčina.
Spolok prevzal organizovanie kultúrnych akcií
Slovenský klub sa 19. Júna 1996 transformoval na verejnoprospešnú organizáciu s názvom Spolok segedínskych Slovákov.
– Ako Spolok oslávi v tomto nezvyčajnom období svoje významné jubileum? – opýtali sme sa súčasného a mnohoročného predsedu organizácie Jána Benčika.
– Chceli sme veľkolepú oslavu, veď nie je bežná vec, aby sa organizácia dožila štvrťstoročia, – odvetil moderátor, novinár Ján Benčik. – Valné zhromaždenie nášho Spolku sme 28. Mája museli zorganizovať v otvorených priestoroch dvora kultúrneho zariadenia pri mestečku Mórahalom. Ešte ani vtedy sme si netrúfali stanoviť termín veľkolepej oslavy, veď sú také pohnuté časy. Veľmi dobre vychádzame s našou slovenskou samosprávou, vedenou predsedom Tomášom Račkom, máme ich morálnu podporu, a dostávame aj financie. Predseda nám zabezpečuje všetky podmienky, ktoré umožňuje zákon a vie sa obracať. S mestom má veľmi dobré kontakty a vďaka tomu máme zaistené dobré finančné zázemie. Aj z právneho hľadiska nám zastrešujú podmienky organizovať kultúrne podujatia. Hospodárom Spolku je Imrich Očovský a tajomníčkou je od začiatku Zuzana Agodová Antalová. Veľmi sa tešíme finančnému príspevku daňových poplatníkov, ktorí nám poukazujú svoje 1 % z daní. Aj touto cestou sa im chcem poďakovať.
– O čom rozhodlo zasadanie Valného zhromaždenia?
– Okrem toho, že sme vyhodnotili vlaňajší rok, zvolili sme aj nový kontrolný výbor. Spomenuli sme si na tých, ktorí nás navždy opustili. Aj na pani farárku Alžbetu Nobikovú, ktorá k nám pravidelne chodila kázať na naše oslavy. A prijali sme ročný plán činnosti na tento rok.
Bilancia minulého a plánovanie tohto roka
– Vlani v marci sa krajina i celá Európa uzavrela. Čo a ako ste mohli robiť? Čo sa vôbec považuje za činnosť?
– Nebolo to jednoduché. V roku 2020 sme stihli zorganizovať zasadanie VZ, čo je povinné. Podarilo sa nám pripraviť menšiu fašiangovú zábavu so šiškami a komlóšskym zabíjačkovým pohostením. A potom sme išli na náš tradičný vlastivedný tábor s lyžovačkou, jazykovým kurzom a celovečernými kultúrnymi programami do Zuberca na Slovensku, kde nás zastihla pandémia a uzavretie Slovenska. Preto sme sa museli vrátiť domov o deň skôr. Potom nič, nič, nič. Snažili sme sa organizovať niečo prostredníctvom internetu. Na Vianoce sme poslali našim členom rúško s logom Spolku segedínskych Slovákov.
– Čo ste si mohli naplánovať na tento rok?
– Snažíme sa. Preto chceme usporiadať Deň slovenskej kultúry, ktorý sa bude niesť v duchu 25. výročia vzniku nášho Spolku. Predstavovali sme si to tak, že by sme mali slovenskú bohoslužbu, po ktorej by zaspieval evanjelický spevácky zbor zo Šámšonu, odkiaľ pochádzal pán profesor Bača, prvý predseda spolku. Vo februári uplynulo 10 rokov od jeho smrti. Pri tejto príležitosti si ho chceme pripomenúť. Očakávame, že predseda slovenskej samosprávy v Segedíne – ako každý druhý rok – odovzdá vyznamenanie Za segedínskych Slovákov. Usporiadame vernisáž fotovýstavy z diel Andrey Kiššovej a Imricha Fuhla Obrazy z karantény. Pozvali sme tiež Divadlo Commedia z Popradu s Kukučínovou hrou Neprebudený s maďarskými titulkami. Na predstavenie by sme pozvali aj študentov maturitného ročníka gymnázia v Békešskej Čabe. Chceli by sme privítať aspoň malé delegácie z rôznych spriatelených dedín a miest obývaných Slovákmi. Každý rok umožníme aj menším umeleckým skupinkám vystupovať u nás, tieto telesá sa tak môžu predstaviť aj inde. Dosiaľ sa všetci u nás cítili dobre, veď si zároveň urobili výlet do Segedína. Dejiskom by mala byť veľmi pekná Stará synagóga. Vzhľadom na súčasnú situáciu sme posunuli program na september, možno október. Zatiaľ nevieme určiť termín. Veríme však, že sa nám podarí zrealizovať naše predstavy.
– Hoci nevieme, čo bude na jeseň, uvažujete o jesenných programoch aj mimo osláv?
– V prvých októbrových dňoch chceme navštíviť Modru a v nej Múzeum Ľudovíta Štúra a divadelné predstavenie v Bratislave. Plánujeme zájsť k hrobu Pavla Baču v Šámšone a zároveň opätujeme návštevu priateľov spod úpätia Cerových vrchov a Matry. Veríme, že im bude termín vyhovovať a radi nás uvítajú. V adventnom období sa chystáme navštíviť Ľadový dóm vo Vysokých Tatrách na Hrebienku. Sľúbil som členom spolku, že sa tam vyberieme, aby sme si užili tento jedinečný výtvor. Už teraz sa tešíme.
Erika Trenková
Foto: archív J. Benčika