Uplynulé obdobie nebolo pre Slovákov v Maďarsku ľahké, ale prekonali ho. Postupné uvoľňovanie im dalo akési svetielko viery a mnohé slovenské národnostné samosprávy sa jej chopili. Vytýčili si šľachetný cieľ: všetko vrátiť späť do normálneho kolobehu. Každá obec sa teda začala chystať, plánovať si veľké „otvorenie“ a ani Novohrad nebol výnimkou.
Svoju postpandemickú sezónu Slovenská národnostná samospráva obce Novohrad naštartovala prezentáciou série kníh Naše novohradské korene, výstavou krojovaných bábik a odovzdávaním cien za vykonanú prácu v prospech prežitia tradícií Novohradu. Akcia teda pozostávala z troch častí, ktoré by obstáli aj oddelene. Celý záznam si môžete pozrieť tu:
Pestrofarebnosť národa a národností pri jednej stene
Podujatie sa uskutočnilo poslednú júnovú nedeľu v novohradskom Kultúrnom dome. Po vstupe do hlavnej sály sa hostia nemohli vynadívať na vystavené kusy prekrásnych krojovaných bábik, ktoré boli pekne naaranžované a odev dopodrobna vypracovaný aj na tých figúrkach, ktoré mali približne 20 centimetrovú výšku. O ich zberateľke ste si mohli prečítať rozhovor v tohtoročnom 17. čísle nášho týždenníka. Barbora Dávidová sa ešte stále nevzdala svojho sna, teda zriadiť Múzeum bábik na hrade. Zberateľka, ktorá odmalička obdivovala pestrofarebné ľudové kroje však poznamenala, že dosiahnutie tohto cieľa je čoraz bližšie. Takto by bábiky mohli osloviť väčšie množstvo ľudí.
Oslavujme minulosť, aby sme mali budúcnosť
„Uplynulo veľa času tak, že nebola príležitosť stretnúť sa. Vzhľadom na okolnosti sme zrušili naše obvyklé oslavy, spoločné prípravy na sviatky, exkurzie a spoločné aktivity spojené so zachovávaním tradícií. [...] Toto všetko sme sa snažili trochu vynahradiť v online priestore. Takto vznikla videokompilácia piesní zo záznamov našich speváckych súťaží a na Veľkú noc virtuálna výstava s názvom Vyšívané kraslice Novohradu. Nebolo možné zorganizovať stretnutia, preto naša samospráva venovala svoje finančné a ľudské zdroje na prípravu ďalších častí knižnej série Naše novohradské korene. József Végh nám prednesie prezentáciu o tejto práci, ktorej výsledkom je nová publikácia. Tento deň je o minulosti pre súčasného človeka preto, aby sme mali aj budúcnosť! Oslavujme spolu, oslavujme tradície, kultúru, spolupatričnosť a užívajme si ju. Prajem všetkým prítomným, aby sa cítili dobre, videné a počuté im pomohlo vymaniť sa zo sivej každodennosti a pomohlo pri dobíjaní energie,“ tlmočila po slovensky slová predsedníčky miestnej Slovače Marta Mlinárcseková.
Hľadajme to, čo nás zbližuje
Po vystúpení speváckeho zboru Nevädza so slovensko-maďarskou kyticou ľudových piesní nasledoval príhovor starostu obce Novohrad Richarda Vargu, ktorý pripomenul, že v Novohrade funguje slovenská samospráva aj preto, aby sa starala o tradície a posilňovala slovenskú kultúru zdedenú po predkoch. „Cieľ dnešného podujatia je dvojaký. Prvý je, aby získali uznanie tí z mnohých, ktorí pokladali za dôležité prácu pre miestnu komunitu. Pokladám sa správne, aby sme sa poďakovali všetkým tým, ktorí dávnejšie alebo aj v súčasnosti pracujú v hociktorej oblasti, ale v prospech spoločnosti. Druhý cieľ podujatia je, aby sme prezentovali publikáciu. […] Veľmi sa teším, že vydaná kniha okrem iného predstaví hodnoty našej obce, Novohradu, a dostane sa do každej rodiny. Vydavateľom je Obecná samospráva. Môžeme sa v nej dočítať zaujímavé veci o celej obci a, samozrejme, o hodnotách miestnych Slovákov. [...] Nehľadajme to, čo nás rozdeľuje, ale svojou každodennou prácou posilňujme to, čo nás spája,“ dokončil svoj príhovor R. Varga s nádejou, že kto si prečíta IV. časť Našich novohradských koreňov s názvom Novohradské hodnoty a príbehy, spozná obec a bude ju mať ešte radšej.
S ľuďmi, bez ktorých by to nešlo
Pred prezentáciou kníh vedúca miestnych Slovákov Tünde Debreceniová Králiková, ktorá je už 12 rokov na čele slovenskej samosprávy, a jej podpredseda, bývalý absolvent budapeštianskej školy Attila Rezsnák s pomocou Barbory Romhányiovej a Marka Rácza, oblečených v krojoch, odovzdali Pamätné listy a plakety predsedovi Slovenskej samosprávy vo Vacove Júliusovi Altovi a jeho manželke Helenke za kultúrnu a pedagogicko-výchovnú prácu vykonanú v Novohrade v období rokov 1956 – 1970. Mária Csuharová získala cenu „Strážkyňa slovenských tradícií v obci Novohrad“. Posmrtne samospráva ocenila prácu Štefana Molnára a jeho manželky. Pamätný list a drevenú plaketu prevzali ich deti Štefan a Tibor. Pamätným listom a plaketou slovenská samospráva uznala aj prácu B. Dávidovej za jej zanietenosť a činnosť pre miestnu slovenskú komunitu v obci.
Veľké činy malej slovenskej komunity
Hostitelia sa rozhodli skromným darčekom prekvapiť aj pozvaných hostí, predsedníčku Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbetu Hollerovú Račkovú, predsedníčku Zväzu Slovákov v Maďarsku Ruženku Egyedovú Baránekovú a predsedu Slovenskej národnostnej samosprávy Novohradskej župy Ferdinanda Egyeda. R. Egyedová Baráneková si vo svojom príhovore zaspomínala na dávne časy, keď aj ona chodila do Novohradu vyučovať mládež tanec. „Veľmi dávno už poznám obec Novohrad. Keď som sem začala chodiť, v škole sa vyučovala slovenčina a aj v materskej škole bola slovenská výchova. Dnes už, žiaľ, nie je. Je mimoriadna a dôležitá vec, čo tu vykonáva slovenská samospráva. Chcem každému poďakovať, kto jej činnosť podporuje. Viem, že v dnešnom svete všetci máme veľa problémov. Plusom je, keď sa niekto hlási k slovenskej národnosti a aj robí všetko pre to, aby prežilo dedičstvo, naša kultúra a jazyk,“ zneli slová uznania R. Egyedovej Baránekovej. Dodala, že keď novohradskí Slováci s takouto oduševnenosťou a elánom budú aj naďalej pracovať, budú mať len dobré výsledky.
K Novohradčanom sa prihovoril aj predseda SNSNŽ o budúcoročnom sčítaní obyvateľov. „Potrebujeme každého, kto sa ešte nejakým spôsobom viaže k Slovákom v Novohradskej župe, lebo veľmi ubúdame. Vidieť to v štatistických počtoch škôl a samospráv. [...] Chcel by som upriamiť vašu pozornosť na budúci rok, keď bude sčítanie obyvateľov. [...] Bude dôležité nielen pre slovenskú národnosť v Maďarsku, ale pre všetky národnosti v župe i krajine. Rozhodne totiž o tom, čo bude nasledujúcich 10 rokov. Ak sa k slovenskej národnosti prihlási menej obyvateľov, na viacerých miestach nebude možné zakladať národnostne samosprávy v rokoch 2024 a 2029. Prosím vás o to, aby ste sa prihlásili k našej národnosti, aby ste boli hrdí na to, že máte slovenské korene alebo predkov. Čím viac nás bude, tým viac môžeme urobiť,“ konštatoval F. Egyed.
Minulosť zvečnená v knihách
Po príhovoroch nasledovalo premietanie krátkej videonahrávky o zosnulých Molnárovcoch a slova sa ujal rytier maďarskej kultúry J. Végh. Osvetár tentoraz nepredstavil len novú publikáciu, ale všetkých päť. Prvá časť série bola dvojjazyčná a snažila sa oboznámiť záujemcov s históriou Novohradu, príchodom Slovákov do obce, so zaujímavosťami z dejín miestnej evanjelickej a katolíckej cirkvi, ako aj s tradičnou kultúrou, folklórom, krojom miestnych obyvateľov, a portrétmi, resp. spomienkami na významné osobnosti, či inštitúcie a kolektívy, ktoré sa snažia zachovať slovenský ráz Novohradu. Novohradská svadba predstavila zachované slovensko-maďarské verše družbu, rozpomienky miestnych obyvateľov od manželiek, kuchárok, hudobníkov až po obliekačku nevesty. Od II. časti sa slovenčina zjavovala len sporadicky, keď si odmyslíme úvodné slová a niektoré fotografie dobových písaných textov, bola maďarská. Podobné badať aj v publikácii Novohradskí hrdinovia a obete vojen, ktorá spracováva vojnové obdobia od Rákócziho povstania, cez revolúciu v rokoch 1848 – 49, prvú a druhú svetovú vojnu až po Maďarskú revolúciu v roku 1956. V tomto roku vyšla štvrtá časť série, ktorú vydala Obecná samospráva. Časť Novohradské hodnoty a príbehy sa zaoberá hmotným a nehmotným dedičstvom Novohradu, ako sú napr. stavby, príroda, tradície alebo gastronómia, zhromažďuje písomnosti o novohradskom hrade, články z novín, ako aj legendy a spomienky obyvateľov. Z pätice doteraz vydaných publikácií sa táto obálkou i väzbou líši od ostatných. Je farebná a 394-stranová kniha obsahuje veľmi kvalitné a zaujímavé texty. „Ak to človek berie vážne, práca na zachovávaní tradícií a miestnej histórie nikdy neskončí. Naše plány zahŕňajú aj ďalšie podobné nápady, o ktoré požiadame obyvateľov obce, aby nám pomohli tak ako doteraz,“ prihovára sa T. Debreceniová Králiková vo svojom tradičnom dvojjazyčnom úvode. Predsedníčka mala na starosti časť Novohradské príbehy. V máji bola táto publikácia prezentovaná online a môžete si ju pozrieť na youtube kanáli obce Novohrad.
10 rokov v službách Novohradčanov
Zatiaľ posledný, piaty diel Našich novohradských koreňov sa volá Strážcovia tradícií v Novohrade. Spracúva 10 rokov existencie Priateľského spolku Srdce Novohradu. Vonkajší vzhľad 138-stranovej publikácie je v duchu prvej, druhej a tretej časti. Jediná zmena je v tom, že na obálke, ako aj v knihe sú farebné obrázky. Autori J. Végh a T. Debreceniová Králiková si na obálku vybrali jedno z jeho najznámejších predstavení, betlehemské hry, s ktorými spolok vystupoval po celom Maďarsku. Vonkajšej, ani vnútornej grafickej úprave sa nedá nič vytknúť. Publikácia sa ľahko číta, je zrozumiteľná každému. „Našu skupinu v júni 2009 tvorilo 8 ľudí, ktorú viedla T. Debreceniová Králiková. Naše združenie bolo založené v septembri 2010 a malo 14 členov. Dnes ich máme 28, a veríme, že čoraz viac ľudí sa zamiluje do nádherných tradícií našej minulosti,“ píše v predslove predsedníčka. Kniha je akási kronika, ktorá časovo mapuje históriu spolku. Strážcovia tradícií v Novohrade – Priateľský spolok Srdce Novohradu oslavuje svoje 10. výročie založenia a nevynechá ani jednu dôležitú udalosť zo svojej činnosti. Čitateľ sa obohatí o zaujímavé informácie, dokonca si môže prečítať tri scenáre (betlehemské hry, stavanie mája a tradičnú svadbu). Vedľa nich sú však aj programy ako driapanie peria, tradičná zabíjačka, gastronomické špeciality s postupom práce, oberačkový pochod, výučba ľudových tancov, tábor na zachovanie tradícií, súťaž v speve, Deň matiek, dni šitia, predvianočné remeselnícke kurzy alebo hradné hry. Knihu uzatvárajú fotografie z Knihy návštev a v poslednej časti Ktorých si uchovávame v pamäti sú uvedení tí, ktorí novohradskú slovenskú komunitu navždy opustili.
Na záver podujatia T. Debreceniová Králiková spolu s A. Rezsnákom odovzdali kyticu aktivistkám, pomocníčkam slovenskej samosprávy: Márii Rózsovej, Marianne Lévaiovej a prekladateľke publikácií do slovenčiny Alexandre Kázmérovej z Veľkého Krtíša. Podobnej úcty sa dostalo aj Magde Tóthovej z Dejtáru, ktorá neúnavne šije kroje na bábiky. Tretia poslankyňa slovenskej samosprávy Zuzana Lakiová počas celej akcie mala za úlohu, aby všetko „za oponou“ fungovalo. Svoju prácu vykonala na výbornú, lebo prítomní si ešte spoločne zanôtili a na posedení si užili tieto povznášajúce chvíle bez každodenných starostí. Ani domov sa im nechcelo!
AR
Foto: autor