V Bakonských vrchoch sa už natoľko žiadalo ľuďom zúčastniť sa na spoločenských stretnutiach, že v Capári s počtom obyvateľov do päťsto osôb sa na Šalátový festival 2021 registrovalo viac než dvakrát toľko ľudí, koľko má obec občanov. Keďže povolených bolo 1200 účastníkov, nejakých museli dokonca odmietnuť. O podujatí, ktoré sa konalo v prvú augustovú sobotu, sme sa rozprávali s predsedníčkou Slovenskej národnostnej samosprávy Alžbetou Kohušovou.
– Akú dlhú tradíciu má Šalátový festival?
– Podujatie, ktoré tradične oslavujeme v prvé augustové víkendy, buď prvý alebo druhý týždeň, vždy v zásade pred 20. augustom, usporadúvame v Capári veľa rokov. Podujatie sa už volalo všelijako, Rodinný deň i Obecný deň. V ostatných rokoch sme ho pomenovali Šalátovým festivalom, lebo kedysi boli Capárčania známi pestovaním šalátu. Tak ako Jáščania zbierali vo veľkom bazu, u nich boli oslavy zasvätené baze, susedia z ďalšej strany, v Dudare pestujú orechy a hrušky, oni budú mať orechovo-hruškovú akciu, Čerňania sú vychýrení tekvicami, ktoré dozrievajú práve v čase, keď majú v Černi hody, koncom júla.
– Aj dnes sa pestuje v Capári šalát?
– Dnes už, žiaľ, nie. Aj voľakedy ho pestovali ako doplnkovú plodinu na poliach, popri obilninách. Na dobových fotografiách vidno, ako zdobili stan na hodoch a púťach rozkvitnutým šalátom. Možno sa nám podarí do určitej mieri osviežiť aj tradíciu pestovania šalátu. Mimochodom, odkedy bola obnovená myšlienka Šalátového festivalu, vznikli aj obecné noviny, Šalátové listy, vydávané štvrťročne, ktoré obsahujú všetky obecné zvesti od narodenia nových občanov dediny, cez informácie zastupiteľstva o nových investíciách. Kopírované Šalátové listy sa dostanú do každého zo 189 domov.
– Vráťme sa však k uplynulému podujatiu. Pokiaľ viem, pri tejto príležitosti Capár navštívili hostia z Eleku.
– Dobre viete. Šalátový festival mal svoj nultý deň, v piatok. Vtedy k nám dorazili priatelia z Eleku, ktorí nám oplatili našu návštevu na štvordňovej sérii slovenských národnostných dní v juhovýchodnom cípe Maďarska. My sme sa cítili v Eleku vynikajúco a boli sme nesmierne radi, že sa môžeme za starostlivosť, ktorá sa nám ušla na Dolnej zemi, aspoň trošku odplatiť.
Skupina Elek v Bakoni
– Počas nultého dňa si Elečania najmä oddýchli po dlhej ceste...
– Neprišli do Bakonských vrchov odpočívať, myslím si. Ukázali sme im okolie, pozoruhodnosti Bakonského regiónu. Počas piatkového programu vyhrávali v Capári muzikanti tzv. zábavný rock dedinských tancovačiek. Členovia folklórnej Skupiny Elek pod vedením Kristíny Gerovej sú tanečníci do špiku kostí. Hrali im všetky žilky a tancovali na hudbu formácie Kredenc a potom sa tiež vynikajúco bavili počas vystúpenia sólistu Kálmána Szalaiho, prezývaného Malý beťár, ktorého retro-diskotéka bola zároveň benefičným koncertom na podporu capárskych detí. Hostia mohli vložiť do donačnej škatuľky svoj finančný príspevok, aby podporili capársku detskú tanečnú skupinu pod vedením obecnej poslankyne Tímey Csizmadiovej. Ale aj tombolové lístky mali ten istý benefičný účel. Zbierali sme finančný príspevok na oblečeniedetí na vystúpenia. Vstupné na koncerty nebolo. Ani na druhý deň, keď bol futbalový turnaj, ani popoludní, keď vystupovali národnostné súbory. Javisko sme ozdobili bábikami z črepníkov, v ktorých bol – ako kedysi – vysemenený šalát. Súbor Elek obsadil scénu po úvodnom retro-rockovom vystúpení dievčenskej skupiny. Elečania navodili správnu atmosféru pre národnostnú prehliadku. Skupina Kvety Bakoňu z obce Tés pod vedením vedúcej Vilmy Gergelyfiovej síce pochádza z nemeckej národnostnej obce, ale pestujú najmä mnohonárodnostné miestne tradície. Po nich vystupovali susedia, Páví krúžok z Černe s kyticou slovenských piesní. Harmonikár skupiny Imrich Ivánovič je univerzálny národnostný harmonikár. Keď z harmonikového dueta Wasserfall z Bakonynány vypadol jeden muzikant, Imro zachránil situáciu. Hral veľmi dobre aj „po nemecky“, keď sprevádzali formáciu Pevci. Večer potom už patril „hviezdnym hosťom“, napríklad Rózse Magyarovej, poslucháčom speváckej, muzikálovo – operetnej letnej školy Szilvie Szabóovej a rapperovi Raulovi. Po nich sa chopili mikrofónu DJ Szatmári a Jucus a na záver priniesol retro-diskotéku DJ Shabba. Človek môže mať rád i nerád tento hudobný žáner, ale ohromné bolo vidieť, ako tancuje 1200 ľudí. Náš Šalátový festival bol nesmierne úspešný. Obecná samospráva všetkých Capárčanov pozvala aj na guláš.
– Pozvala však aj capárskych školákov na týždenný družinový tábor, v poradí II. Alžbetínsky tábor, ktorý plne financovala.
– Volený zbor obce považuje za svoju veľmi dôležitú úlohu aspoň čiastočne odbremeniť rodičov našich najmladších občanov počas leta a postarať sa o deti najmä v tomto ťažkom období, ktoré prežívame pre pandémiu. Najväčšou mierou prispela naša Organizácia na ochranu detí a rodín. Deti, ktoré sa zúčastnili päťdňového tábora, mali každý deň iný program. Boli hľadať poklad, urobili si výlet do ekohospodárstva a bio mlyna v Capári, cestovali na železničke a prechádzali sa na brehu riečky Cuha, stretli sa s policajnou a požiarnickou prezentáciou, zahrali sa na dopravnom ihrisku, kde jazdili na bicykloch a hrali futbal s obrovskými bublinami. Potešilo nás, že utorkové popoludnie patrilo slovenským programom. Kruhové hry viedli Vera Trojáková Majorová a Petra Trojáková. Viktória Gerstmárová Ecseriová pridala školákom ešte ťažšie úlohy, hľadali slovíčka v pároch, k maďarským slovám hľadali slovenský ekvivalent. Keďže medzi deťmi boli aj Jáščania, ktorí sa v škole učia slovenčinu, ich musela pani učiteľka brzdiť, aby „nevyfúkli“ všetky riešenia hneď a nepoodhaľovali páry pred ostatnými. Bola to pre deti veľká zábava. Nevedeli s hrou prestať. Podarilo sa im to až po tom, keď sme začali piecť v peci pagáče a praclíky. Košíčky s pečivom vyprázdnili, ani sme sa nenazdali. Vedeli sme, že sme výborne napiekli. My, v slovenskej samospráve, by sme chceli zopakovať podobné podujatia aspoň raz-dva razy do roka.
-etre
Foto: Liza Kohušová