V Múzeu ľudovej architektúry v Senondreji sa konala 11. septembra konferencia vedúcich slovenských národopisných zbierok. V konferenčnej sále ústredného riaditeľstva účastníkov celoštátneho stretnutia privítala riaditeľka Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku (ÚKSM) Katarína Király.
Organizátorka vyjadrila radosť z toho, že na odborný deň sa prihlásili prevádzkovatelia oblastných domov a vedúci národopisných zbierok až z dvadsiatich miest. Zdôraznila, že sa snažila zostaviť program, ktorý by ukázal niečo nové, čo by potom vedel odborný personál, pedagógovia s muzeálnym zameraním, resp. pracovníci verejnej osvety zužitkovať v praxi. Tentoraz ním bola prehliadka oblasti severného Maďarska s odborným výkladom v Múzeu ľudovej architektúry, kde sa prítomní oboznámili s tým, ako sa dá aj iným spôsobom osloviť návštevníkov.
S optimizmom do budúcnosti
Hostí pozdravila aj námestníčka generálneho riaditeľa a vedúca odboru Múzea ľudovej architektúry v Senondreji Ibolya Bereczká. Vo svojom príhovore vyzdvihla, že miesto je výbornou voľbou na uskutočnenie takýchto odborných dní, lebo je tu veľa atrakcií s národnostným zameraním. Poukázala na to, že momentálne sú vo výstavbe kópie sedmohradských budov. Námestníčka, ktorá pochádza z Poľného Berinčoku, dodala, že v strategickom programe Múzea figurujú okrem predstavenia rumunských staviteľských skvostov aj budovy domácich národností.
V mene Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku sa prihovorila podpredsedníčka Monika Szabová. „Pevne verím, že si zoberiete domov dobré príklady na to, ako preložiť do online priestoru prehliadku vášho slovenského pamiatkového domu. S využitím modernej techniky pri odovzdávaní hmotnej a kultúrnej hodnoty prilákate aj študujúcu mládež do slovenského diania. My, učitelia, ktorí vyučujeme slovenskú vzdelanosť na našich dvojjazyčných a národnostných školách, počas dištančného vyučovania sme sa mohli spoľahnúť na tie zábery, ktoré sú uverejnené na webovej stránke sulinet.hu, na miestnych webových stránkach a na YouTube, miestami na Instagrame,” spomenula M. Szabová s tým, že vďaka práci vedúcich zbierok sa vytvára a upevní v potomkoch Slovákov v Maďarsku slovenská národnostná identita.
Zbierať, zachovať a sprístupniť hmotné dedičstvo Slovákov v Maďarsku
Prítomných pozdravil aj parlamentný hovorca Slovákov v Maďarsku Anton Paulik. Upriamil pozornosť na to, že súčasné generácie, a z nich tie staršie, sú dnes pravdepodobne posledné, ktoré ešte mali možnosť zažiť, ako ich otcovia, starí otcovia, matky, staré mamy používali predmety, ktoré v prvej polovici minulého storočia ešte boli každodennou súčasťou domácností, či hospodárskych dvorov. Tieto predmety už vidieť len v múzeách, národopisných zbierkach a v skanzenoch. „Za posledný rok svetová pandémia prerušila každodennú činnosť rôznych inštitúcií, medzi nimi aj národopisných zbierok. Veď ako funguje takáto zbierka? Väčšina jej návštevníkov príde do nich podľa určeného poriadku návštev z miestnej školy, či zo vzdialenejších oblastí v skupinách. V lepšom prípade s odborným vedením prejdú hospodárskym dvorom a budovou, pozisťujú, kto aké predmety pozná, alebo ktoré sú spomedzi vystavených náradí tie, o ktorých nikto nevie, na čo mohli kedysi slúžiť. [...] Toto za posledné mesiace nemohlo fungovať. Osobné návštevy sa nekonali, ba protipandemické opatrenia vlády nepovolili ani organizovať takéto skupiny. Takže bolo treba vymyslieť novú metódu fungovania, a na niektorých odborne fundovanejších pracoviskách aj zaviesť,” spomenul historik A. Paulik.
Nová situácia potrebuje iné riešenia
Sériu prednášok odborného dňa otvoril príspevok predsedníčky Zväzu oblastných domov v Maďarsku (ZODM) I. Bereczkej. Predtým sa ešte prítomní od moderátorky K. Király dozvedeli, že v Maďarsku je dovedna 524 oblastných domov, z toho 65 je slovenského národnostného charakteru a ÚKSM eviduje 13 slovenských národopisných zbierok v spoločenských priestoroch. V prednáške s názvom Fungovanie oblastných domov počas pandémie I. Bereczká spomenula, že v tom čase sa ZODM venoval rozvíjaniu databázy, webovej stránky a vedomostnej základne. Vyzdvihla, že počas pandémie ZODM začal obnovovať a zdokonaľovať svoju webovú mediálnu činnosť, zbieral inšpirácie a informácie o dianí online podujatí v krajine, udržiaval organizačný poriadok, pracovníci sa školili navzájom a plánoval plynulý prechod do obdobia po skončení mimoriadnej situácie. I. Bereczká dodala, že v budúcom štvrťroku opäť bude možné prihlásiť sa na školenie za vedúcich oblastných domov a referentov, po čom bol tentoraz veľký dopyt.
O fungovaní národopisných zbierok v online priestore prednášala členka predsedníctva ZODM. Rodená Šalgótarjánčanka Marianna Korompaiová Mocsniková konštatovala, že v 21. storočí najväčšou hodnotou je čas, s ktorým treba hospodáriť. Spomenula, že oblastný dom vzniká preto, aby uchovával a učil. Úlohou jeho pracovníkov je osvojiť si marketing a manažment. Poukázala na niekoľko výhod kyberpriestoru: pozvánky sú rýchlo dostupné pre viac ľudí, má archivačnú funkciu a prekonáva aj vzdialenosti. Na záver svojej prednášky hovorila o niekoľkých zaujímavých virtuálnych podujatiach.
Ďalší slovenský národnostný prvok na zozname
O možnostiach zapísania miestnych tradícií do nehmotného kultúrneho dedičstva hovorila odborná referentka Riaditeľstva nehmotného kultúrneho dedičstva Dóra Pál-Kovácsová. Ozrejmila, že uchádzač musí podrobne rozpísať, o aké dedičstvo ide, aké kroky vykonal v minulosti, súčasnosti a aké plánuje v budúcnosti. Rozhodovanie môže trvať aj poldruha roka. Podľa odborníčky je dôležité, aby si komunity všimli vlastné živé poklady. V tomto roku, ako nám to prezradila K. Király, na zozname bude zapísané živé dedičstvo kožušníckej výšivky v Békešskej župe.
Národnostný náučný chodník Nemcov vo svojej prednáške priblížila vedúca Informačnej kancelárie nemeckých oblastných domov v Maďarsku Gabriela Jaszmannová. Na konferencii odznelo, že ÚKSM má v plánoch vytvoriť náučný chodník Slovákov v Maďarsku, ktorý by zážitkovou formou a interaktívne prezentoval našu národnosť. G. Jaszmannová opísala somberecký náučný chodník, ktorý má sedem staníc, a bajský s ôsmimi stanicami. Dvojjazyčné nápisy na tabuliach spestrujú rôzne hry, ako napríklad labyrint, remeselnícka debna, drevená hra skladania slovíčok Scrabble alebo „zvuková stena“.
Slováci v Maďarsku nesedia na vavrínoch
„V roku 2020 sme pokračovali v práci na inventári národopisných zbierok. V tomto nám boli nápomocné pracovníčky skanzenu v Senondreji Silvia Beatrix Priklerová a Noémi Fancsalszká. V Baňačke bola spracovaná celá zbierka. S podporou ÚKSM sa začala inventarizácia v Jači, Čorváši a v Horných Peťanoch. Architekti Mikuláš Buzása Adam Bihari uskutočnili prieskum stavu oblastných domov v Baňačke, Ečeri a v Poľnom Berinčoku.“ Takto informovala o dianí na poli slovenských národnostných oblastných domov v uplynulom období etnologička a riaditeľka ÚKSM a členka predsedníctva ZODM K. Király. Spomenula aj rekonštrukčné práce v šestnástich oblastných domoch, národopisných zbierkach a informovala o štrnástich programoch, rovnako o Dni oblastných domov, ktorého sa zúčastnili aj predstavitelia Slovákov v Maďarsku, konkrétne z Malého Kereša, Alkáru, Vérteša, Poľného Berinčoku, Eleku a z Békešskej Čaby.
O inventúre v slovenských národopisných zbierkach prednášala pracovníčka na Oddelení kultúrneho dedičstva ÚKSM Terézia Wéberová Hanzová, ktorá sa podelila o postupy pri uchádzaní sa o povolenie od múzejného odboru Ministerstva ľudských zdrojov. Informovala tiež, ako treba realizovať inventárny zápis, ako vyzerá Darovacia listina atď. Záujemcovia sa zúčastnili v Múzeu ľudovej architektúry na prehliadke oblasti severného Maďarska s odborným výkladom.
Podujatie podporili Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí 0591/HU/2021 a Úrad vlády Maďarska NKUL-KP-1-2021/1-0000492.
AR
Foto: autor, Zuzana Xénia Szabová