Santovčania už niekoľko rokov oslavujú Dni kultúrneho dedičstva, ktoré zameriavajú vždy na nejaké jubileum, alebo fenomén, charakterizujúci len túto podpilíšsku obec. Tento rok to boli dve jubileá. Spoločne oslavovali 260. výročie Kostola sv. Antona Paduánskeho a 40-ročný páví krúžok. Síce obidve boli minulý rok, ale oslavy pre pandémiu nemohli uskutočniť a tak sa stretli teraz, v polovici septembra, aby už v zabehnutom priestore Modrého domu oslavovali.
Dvojdňové oslavy sa začali koncertmi populárnych hudobných formácií, ako Kori, kapela Pedrofon a Irigy Hónaljmirigy a vrcholili v sobotu.
Pri stole Pilíša
Tiež tradičnou časťou Dní kultúrneho dedičstva je gastronomická zložka, v ktorej ponúkajú na mieste pripravené špeciality. Počas podujatia čakala návštevníkov ochutnávka hlavne tradičných jedál (santovské bajgle, bryndzové halušky a šišky), ale aj plnená paprika spod šikovných rúk kuchárov z Pilisszentivánu, a pripravili aj spoločnú santovskú „kamennú” polievku, s ingredienciami od obyvateľov obce. Iste aj vy poznáte rozprávku o prefíkanej gazdinej, ktorá sa chváli, že vie uvariť polievku z kameňa a potrebuje iba jednu prísadu a dovtedy si pýta od každého trochu mäsa, trochu zeleniny, až má hotovú polievku. V Santove onen deň pripravili výbornú ragú polievku z morčacieho mäsa a hoci ako starostka Eva Csicsmanczaiová povedala, tento rok vyzerá, že bola slabšia úroda, lebo santovskí záhradníci nie veľmi mohli prispieť väčším množstvom prísad, ale dokúpili potrebné suroviny. Najdlhší rad bol však pred domčekom so santovskými bajglami, ktorých upiekli miestne gazdiné 128, a pokrájali ich na 2560 kúskov makových, tvarohových a orechových bajglov.
Pripravujú knihu o kostole
Na území dnešného Santova sa nachádzala osada už v stredoveku a prvý kostol z Arpádovej doby bol na území starého cintorína, jeho ruiny našli počas archeologických vykopávok v roku 1998. Z rokov 1725 a 1754 pochádzajú písomné zmienky o tomto kostole. Po tureckej nadvláde sa osada dostala do majetku Zichyovcov ako súčasť starobudínskeho panstva. Znovuosídlenie sa uskutočnilo postupne počas vládnutia Petra Zichyho v regióne, aj z horných častí Uhorska, z územia dnešného Slovenska. Novousadlíci neobnovili zruinovaný kostol, ale v dedine kúpili sedliacky dom, ktorý prerobili na účely kostola. Budova však bola stále v horšom stave, o čom svedčí mnoho písomných nálezov a tak 25. júna 1729 hlásil farár zo Zsámbéku Ferenc Schönpruf veszprémskemu biskupovi, že od grófky Zichyovej žiadal znovuvybudovanie kostola. Ona nielen podporila výstavbu nového kostola, ale aj vybavila potrebné veci. Financovala dokonca aj celé jeho vnútorné vybavenie, čím poverila architekta a sochára rodiny Károlya Bebóa, ktorý zrejme spolupracoval aj na projektovaní vonkajšieho vzhľadu kostola. Avšak osoba projektanta santovského kostola nie je známa. Napokon bol kostol 3. júna 1760 hotový a ešte v tom roku ho pomocný biskup Ignác Koller vysvätil Antonovi sv. Paduánskemu. Ešte 12 rokov trvalo, kým sa Santov nábožensky osamostatnil a mal vlastného farára. Odvtedy prešla budova niekoľkými rekonštrukciami, ale už 261 rokov je dominantou podpilíšskej obce a tento rok z grantov obnovili jeho strechu. Starostka Santova, ktorá nám prerozprávala príbeh kostola sa zmienila aj o tom, že našli záznamník kostola, Historia Domus, v ktorom sú zachytené miestne udalosti tak cirkevné, ako aj svetské, týkajúce sa náboženského života, ako napríklad sťažovanie sa veriacich, ktorí sa domnievali, že nejaké prírodné katastrofy sa stali len preto, lebo farár nezvonil v kostole. Takéto, ale aj iné zaujímavosti zahŕňa kniha o histórii santovského kostola, ktorú pripravujú vydať.
„Ani sa nezbadám a spívam“
Takto sa vyjadrila vedúca pávieho krúžku Terézia Kováčová, s ktorou som sa porozprávala po programe. E. Csicsmanczaiová v ňom hovorila o tom, akým pokladom je pre Santovčanov 40 rokov pretkaných spevom a odovzdala finančný dar samosprávy.
V programe vystúpili tanečníci skupiny Stužka (Pántlika) so zemplínskou karičkou a fľaškovým tancom zo Zemplína a videli sme aj párový tanec za hudobného sprievodu kapely Kóborzengő, ktorú vedie Klára Erdélyiová Molnárová. Ku kapele sa potom pridala speváčka Réka Korpášová. Jubilantov pozdravil aj spevokol Klubu dôchodcov.
Členovia Slovenského pávieho krúžku v Santove vedia aspoň tristo pesničiek, ale ako mi prezradila T. Kováčová, všetky nemôžu vždy spievať, lebo nepatria na javisko. Buď sú veľmi pomalé, smutné, alebo dlhé. Sú také, ktoré majú aj desať strof, takže ich nespievajú celé. „Tie spievame pri stole, keď si sadneme a len tak si zanôtime. Poznáme veľa pesničiek,“ dodala s úsmevom. V repertoári ich majú do 40, ktoré často spievajú. Na javisku prednesú maximálne tri pesničky, lebo sú toho názoru, že je lepšie, keď publikum má pocit, že by ich ešte počúvalo, ako keby sa im zunovali. Muži – lebo majú to šťastie, že to nie je výlučne ženský spevokol – majú, samozrejme, najradšej staré vojenské piesne. Pomáha im aj zbierka Alexandra Kormoša „F santofském Pilíši“, ale mnoho pesničiek vedia aj mimo nej. Novú zbierku neplánujú, hoci podľa mňa by sa zišlo, keby pesničky neboli napísané iba na papieri. Stretávajú sa každý druhý utorok, týždenne sa stretávajú iba pred vystúpením. Skúšky majú v sídle Klubu dôchodcov, kde majú aj skrinku na rôzne pamiatky, diplomy a darčeky. V tomto roku k nim pridajú napríklad aj darček od Slovenskej samosprávy v Santove v podobe na sklo maľovaného erbu obce s nápisom pripomínajúcim výročie. Darček dostal každý člen. Jeden veľký sa ušiel aj páviemu krúžku, ktorý odovzdal poslanec samosprávy Csaba Lampert aj preto, lebo ďalší dvaja (Margita Kollárová a Zoltán Baják) sú členmi pávieho krúžku. Poslanec pripomenul prínos členov pri zveľaďovaní dobrého mena obce a poznamenal, že s nimi od začiatku spieva Mária Diószegiová a hoci zbor má v súčasnosti iba 12 členov, nedávno sa k nim pridali aj mladší, takže jeho „príbeh“ môže pokračovať ešte dlho. Pripomenul, že spevokol úspešne reprezentuje dedinu nielen na podujatiach, ale aj na rôznych súťažiach, odkiaľ vždy prichádzajú domov s pochvalami a cenami. Súboru zablahoželala aj podpredsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Monika Szabová a povedala: „Pod vašimi krídlami vyrastali deti, ktoré na rôznych podujatiach ukázali váš kroj a predovšetkým vaše zmýšľanie a krásne znejúce melódie... Verím, že vaše národnostné cítenie, vaše srdce a vaše odhodlanie ešte má v sebe toľko sily, aby naďalej hučali hory slovenskými piesňami a rečou.“ V mene predsedníčky Zväzu Slovákov v Maďarsku Ruženky Egyedovej Baránekovej pozdravila jubilantov tiež M. Szabová: „Rodisko a vaše okolie, typické dvoj-, ba niekedy trojhlasné spevy nás zaviedli do ríše zázrakov.“ Ku gratulantom sa pridal riaditeľ miestnej základnej školy Ľudovít Papuček, ale aj členovia tanečnej skupiny Pántlika pod vedením Ireny Kotroczovej, ktorá odovzdala alegorický strom života, ktorý sa dá vždy obnoviť, folklórnej skupiny Studienka, ďalej členovia spevokolu Klubu dôchodcov, či vedúca kapely Kóborzengő Klára Erdélyiová Molnárová.
Po odovzdaní nového požiarneho auta a vyznamenaní hasičom nasledoval program pre deti. Vyvrcholením Dní kultúrneho dedičstva v Santove bolo vystúpenie moravskej dychovkovej kapely Šohajka.
Eva Fábiánová
