V dňoch 6. až 12. septembra sa po ročnej pauze uskutočnil Festival národnostných divadiel JELEN/LÉT 2021 v Budapešti. Festival sa uskutočňuje z iniciatívy Srbského divadla v Maďarsku v spolupráci so Zväzom národnostných divadiel v Maďarsku a s podporou kancelárie Predsedu vlády a Ministerstva ľudských zdrojov Maďarska.
Keďže sa v Budapešti v rovnakom čase konal 52. Medzinárodný eucharistický kongres, program tohtoročného festivalu bol zároveň zaradený aj medzi oficiálne kultúrne sprievodné programy kongresu.
Pred samotným podujatím prijal kardinál Péter Erdő predsedu Zväzu národnostných divadiel v Maďarsku Ondreja Csasztvana a podpredsedu Milana Rusa, ktorí zdôraznili, že pre národnostné divadlá v Maďarsku je veľkou cťou zapojiť sa sériou podujatí do programu Medzinárodného eucharistického kongresu, ktorý si zaslúži pozornosť celého sveta.
V rámci festivalu si mohli záujemcovia vybrať z divadelných predstavení, ktoré prebiehali v Maďarskom národnom divadle v Budapešti väčšinou v materinskom jazyku súborov s maďarskými titulkami. Počas týždňovej akcie sa na javisku predstavili srbskí, bulharskí, chorvátski, rómski, arménski, slovenskí a nemeckí umelci.
Tento rok čakali divákov tri slovenské predstavenia. Ako prvé sa predstavilo sarvašské divadlo Cervinus Teátrum, ktoré do hlavného mesta prinieslo rozprávkovo-tanečné predstavenie inšpirované rozprávkou Pavla Dobšinského – Išlo vajce na vandrovku. Príbeh vajíčka v podaní veľkolepého tanca a humornej prózy. Kulisy, kostýmy a ďalšie vizuálne prvky v kombinácii s modernými divadelnými prostriedkami vytvárali ilúziu reality minulosti a súčasnosti. Choreografom predstavenia je Ondrej Csasztvan, ktorý okrem profesionálnych tanečníkov zapája do práce aj rastúcu generáciu, a to deti základnej školy, kde sa učia ľudový tanec.
Ďalšie dve divadelné inscenácie pripravilo Slovenské divadlo Vertigo. Na javisku sme si mohli pozrieť Orsolyu Holecskovú, Mariána Viskupa, Violu Thirringovú a Andrása Nagya, ktorý bol zároveň aj režisérom. Divadelná hra Fila chytá vlhu vznikla na motívy poviedky slovenského spisovateľa Vincenta Šikulu Vlha. V centre dojemne veselého príbehu stoja „obyčajní“ ľudia, ktorých sa či chcú alebo nechcú dotknú peripetie dejín. Odohráva sa krátko po I. svetovej vojne až do začiatku šesťdesiatych rokov minulého storočia.
Viac o príprave predstavenia a premiére si môžete prečítať v našich archívnych článkoch: http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-kultura/29598-slovenske-divadlo-vertigo-pripravuje-novu-divadelnu-inscenaciu
Druhé predstavenie bolo určené pre deti, no vyčarilo úsmev aj na tvárach dospelých. Varené vajíčko nespieva v podaní Margity Garajszkej a Andrása Nagya, v réžii Silvestra Lavríka. Hra je o Matejovi, ktorý dostal na Vianoce nové pyžamo, ale rozbalil si ho až dnes. Už je neskoro, mal by si teda ľahnúť do postele, zatvoriť oči a spať. Avšak iba sa prehadzuje v posteli. Spánok neprichádza. Radšej sa pozerá z okna svojej izby. Vonku mrzne. Fúka vietor. Padá sneh. V záhrade je ticho. Hodiny na kostolnej veži práve odbili polnoc. Nikde ani živej duše, a vtedy sa objaví nový kamarát, havran, čierny ako noc.
Cieľom podujatia je každý rok povzbudiť, podporovať a rozvíjať pôsobenie národností v Maďarsku v ich materinskom jazyku a pomôcť budovať ich vzťahy: či už s maďarskou divadelnou profesiou, ako aj na medzinárodnej úrovni. Festival ponúka možnosť národnostným súborom predstaviť svoju činnosť nielen národnostnému publiku, ale aj širokej maďarskej verejnosti.
(DČ)
Foto: Slovenské divadlo Vertigo/Andrea Kiššová