Pre segedínskych Slovákov bol 27. september veľký deň, lebo počas Dňa slovenskej kultúry oslávil 25. výročie svojho založenia Spolok segedínskych Slovákov. Podujatie patrične oslávili v Dome národností, kde majú Spolok i samospráva dôstojné sídlo.
Na jubileum k nim zavítali priatelia a partneri z okolitých, ale aj vzdialenejších obcí a miest, kde žijú Slováci. Všetci sa tešili na stretnutie, spolu s predsedom Spolku Jánom Benčikom. Na vzniku Spolku majú veľké zásluhy nebohý profesor Katedry slovenčiny Pavol Bača a bývalý predseda Spolku Ján Fuzik. Základňou bola Nedeľná škola, ktorú rozbehla Katarína Király na podnet predsedníctva, neskôr získavali podporu na fungovanie tejto školy. K. Király trvala na tom, aby sa žiaci v jazykovom prostredí zdokonaľovali v slovenčine spolu so svojimi rodičmi.
V rámci podujatia odovzdali vyznamenanie Slovenskej samosprávy v Segedíne Za segedínskych Slovákov advokátovi Alexandrovi Agódovi. O vyznamenanom odznelo: „Okrem toho, že je aktívnym členom Spolku, pomáha miestnej samospráve, ako aj miestnym spoločenským organizáciám. A. Agód sa narodil 15. decembra 1954 v Berettyóújfalu, jeho rodičia boli roľníci, ktorí vychovali tri deti. Do svojich štrnástich rokov býval s nimi na sálaši medzi Mezősasom a Körmöspusztou. Práve tento životný štýl a blízkosť prírody hlboko ovplyvnili jeho osobnosť. Odtiaľ pramení jeho kreativita, humor, empatia. Získal vzdelanie výrobcu nástrojov. Po ročnej nadstavbe úspešne zmaturoval a prijali ho na Univerzitu Attilu Józsefa v Segedíne, kde získal diplom právnika. Na univerzite sa zoznámil s manželkou Zuzanou Antalovou, s ktorou sa v roku 1980 oženil. Vychovali dve dcéry. So slovenským jazykom a slovenskou komunitou sa dostal do kontaktu prostredníctvom rodiny svojej manželky. Nikdy mu neprekážalo, že nerozumie po slovensky, ale aktívne sa zapájal do činnosti Spolku. Od jeho vzniku vzal do rúk jeho právnické záležitosti. Pomohol vytvoriť stanovy a štvrťstoročie dohliada na to, aby Spolok a samospráva fungovali podľa platných právnych predpisov. Spolok stál aj pri zrode Únie slovenských organizácií v Maďarsku a jej stanovy tiež pripravoval nezištne A. Agód, ktorý je už neoddeliteľnou súčasťou segedínskej slovenskej komunity.“
Predsedovi Slovenskej samosprávy v Segedíne Tomášovi Račkovi za jeho prácu počas niekoľkých desaťročí, ktorú vykonáva v prospech Slovákov v meste pri Tise, poďakoval predseda spolku Ján Benčik, ktorý vo svojom prejave vyzdvihol: „T. Račko svojou húževnatou, precíznou prácou pomáha Slovákom v meste. Bol aj aktívnym členom Slovenského klubu pri Katedre slovenského jazyka a literatúry Vysokej školy pedagogickej Gyulu Juhásza v Segedíne, a od založenia Spolku segedínskych Slovákov je jeho neodmysliteľnou súčasťou. Stál pri zrode organizácie, na zakladajúcej schôdzi 1. marca 1996 si ho členovia Spolku zvolili za člena Finančného výboru. Od roku 1998 pracoval ako predseda Kontrolného výboru. Túto funkciu vykonáva s menšími prestávkami až dodnes. Na jeho podnet sa vytvorila spoločná dvojjazyčná webová stránka Segedínskej slovenskej samosprávy a Spolku segedínskych Slovákov. Patrí medzi tých, ktorí iniciovali umiestnenie viacjazyčných tabúľ tak na Dome národností v Segedíne, ako aj pri hlavnej ceste od Budapešti do mesta. Takže návštevníci mesta si môžu prečítať už aj v slovenčine „Vitajte v Segedíne“. T. Račko píše od mladosti básne. Po maďarsky i po slovensky.“
V priestoroch Domu národností šéfredaktorka nášho týždenníka Eva Fábiánová otvorila výstavu fotografií Andrey Kiššovej a Imricha Fuhla pod názvom Obrazy z karantény. Po gratuláciách jubilujúcemu Spolku účastníci osláv si pozreli predstavenie Divadla Commedia Poprad, dramatizáciu známej poviedky Martina Kukučína Neprebudený.
(BPL)
Foto: autor, Imrich Fuhl, Eva Fábiánová