V Dome slovenskej kultúry v Békešskej Čabe sa 2. marca uskutočnila prezentácia Čabianskeho kalendára, ktorý vydala Čabianska organizácia Slovákov (ČOS). Predstavil ho predseda ČOS Michal Lásik, ktorý je zároveň zodpovedný za vydanie.
Od roku 2017 je jeho šéfredaktorkou Hajnalka Krajčovičová. Náš obľúbený kalendár, ktorý bol učiteľom viacerých generácií a vychovávateľom slovenskej inteligencie Čaby, má už 102 rokov a prežil 60 vydaní. M. Lásikvo svojom prejave vyzdvihol: „Túto kultúrnohistorickú hodnotu sme nenechali upadnúť do zabudnutia a po dlhšom a nútenom spánku bol kalendár vďaka iniciatíve Heleny Somogyiovej a Anny Ištvánovej znova vydaný v roku 1991. Môžem k tomu dodať, že Čabiansky kalendár je raritou, lebo keď si pozrieme okolo seba podobné kalendáre, okrem Srbska niečo podobné nenájdeme, a na Slovensku už vlastne tento formát zanikol. Asi preto, lebo stratil svoju originálnu funkciu.“
Vonkajší obal je od 20-tych rokov ten istý, mení sa len jeho farba. Symboly na obale už dopredu naznačujú, pre koho je kalendár určený. Po rozpade Rakúsko-Uhorska Slováci na Dolnej zemi zostali bez spisovného jazyka, a tento kalendár to dokázal nahradiť. Okrem kalendára pokrýva celé spektrum od cirkevného života až po život v obci, vzdelávanie a činnosť slovenských spolkov. A s množstvom fotografií. H. Krajčovičová zdôraznila, že v súvislosti s pandémiou požiadala čitateľov, aby sa prehrabali vo svojich skrinkách, a to doslova aj obrazne, čo viedlo k objaveniu mnohých „pokladov“, ktoré boli zaradené do publikácie. Kalendár poskytol priestor aj talentovaným mladým ľuďom.
Nasledovali pozdravné slová pre H. Somogyiovú pri príležitosti jej 80. narodenín. M. Lásik zdôraznil, že čabianski Slováci vďačia za veľa oslávenkyni. Okrem iného bola v rokoch 1991 až 2000 redaktorkou kalendára a zohrala významnú úlohu pri založení generálneho konzulátu SR v Čabe. Spolu s A. Ištvánovou vybrala miesto Domu slovenskej kultúry a pri príležitosti 275. výročia znovuosídlenia Békešskej Čaby sa im podarilo doviezť kameň z niekdajšej Hontianskej župy, ktorý bol v tom čase vytrhnutý zo skaly. Pred čabianskou radnicou symbolizuje, že aj spadnuté skaly môžu zapustiť korene v pôde, kde sa im darí. Bol slávnostne odhalený v roku 1993.
Slávnosť bola spojená s uvedením knihy riaditeľky Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku Tünde Tuškovej pod názvom O storočnom Čabianskom kalendári. Autorka uviedla, že to bola jej dizertačná práca v maďarskom jazyku a je prepracovaná a, samozrejme, preložená do slovenčiny. Uviedla ju Alžbeta Hornoková Uhrinová, ktorá vo svojom príhovore zdôraznila: „Všetci môžeme byť veľmi hrdí, že Čabiansky kalendár vychádza nepretržite každý rok od roku 1991 a teším sa, že to môžeme spolu osláviť s jeho prvou šéfredaktorkou. Zabudnime trochu na krutú vojnu v našom susedstve a tešme sa spolu našim slovenským publikáciám.“
Zamyslela sa nad tým, v čom sa skrýva tajomstvo Čabianskeho kalendára, prečo ho majú radi doteraz dolnozemskí Slováci? Na začiatku prečítala odborný životopis T. Tuškovej a uviedla, že to nie je jej prvá práca o kalendári, lebo pred niekoľkými rokmi už vydala Tematickú bibliografiu Čabiankeho kaledára. Ako výskumníčka veľmi dobre pozná toto dielo, lebo v istom čase bola aj jeho šéfredaktorkou. Analyzovala najmä jazykovú stránku, ale v tejto doplnenej forme obsahuje kapitolu aj o znovu vydanom kalendári. V úvode stručne prezrádza svoju motiváciu na napísanie diela, ale dovoľte nám, aby sme vám nepovedali viac o jeho obsahu. Preštudujte si sami túto krásnu a obohacujúcu knihu!
Čabiansky kalendár si môžete zaobstarať v Dome slovenskej kultúry a knihu T. Tuškovej vo Výskumnom ústave Slovákov v Maďarsku.
Dovoľte mi milí čitatelia, aby som bol trocha subjektívny. Obidve vydania majú v sebe niečo z našej čabianskosti, ale inou formou. Dúfajme, že náš Čabiansky kalendár prežije ešte veľa rokov.
(BPL)
Foto: Bence Püski-Liker