Národopisná zbierka v Malej Tarči sa dostala na svoje dôstojné miesto. O niekoľko dní, presne 19. júna v mestečku neďaleko Budapešti slávnostne odhalia a skutočne otvoria Dom Slovákov. Určite budú pri tom oficiálni hostia, v kultúrnom programe vystúpia súbory z mesta, aj okolitých obcí. Bude to vynikajúci deň.

Boli sme pri tom, môžeme konštatovať. Naši čitatelia sa v dobe pandémie, v apríli 2020 mohli dočítať smutnú správu: v Malej Tarči „vyložili“ slovenskú národopisnú zbierku z výstavnej miestnosti v spoločenskom dome, kde sa stretali predstavitelia rôznych mimovládnych a občianskych združení a spolkov. Členovia Slovenskej národnostnej samosprávy v Malej Tarči ju zabalili do škatúľ a uložili do skladu. Predsedníčka Katarína Szabová Tóthová s rozochveným hlasom hovorila o svojich obavách. „Ako to len bude ďalej? Čo len bude so starým nábytkom, ktorý je vetchým svedkom zašlých čias...“ Rozhodnúť a baliť museli z jedného dňa na druhý. Mesto rozhodlo o zbúraní stavby, ktorá nebola v najlepšom stave. Starosta mesta síce príkro odpovedal na otázky nášho periodika, ale napokon sme sa zhodli na skutočnosti, že slovenská národnosť si aj v Malej Tarči zaslúži dôstojné priestory.

Dom na obzore

O necelý rok neskôr vo februári 2021 sme sa na tlačovej besede v Malej Tarči dozvedeli, že sa našlo úžasné riešenie: z fondov predsedníctva vlády prostredníctvom Správy fondov Gábora Bethlena dostala Slovenská národnostná samospráva v Malej Tarči financie na zakúpenie svojho Domu Slovákov. Koľko, to bolo tajomstvo, aby informácia neovplyvnila prípadné cenové zaradenie starých slovenských domov v meste, ktoré by mohli byť na trhu. Blízkosť hlavného mesta mala, aj má pre prípadného kupujúceho nepriaznivý vplyv na ceny nehnuteľností.

– Bolo jednoduché vyhliadnuť a kúpiť dom za sumu, ktorú ste mali k dispozícii? – opýtali sme sa predsedníčky slovenského voleného zboru Kataríny Szabovej Tóthovej.

– Nebolo to jednoduché. Chceli sme, aby to bol sedliacky dom ako kedysi. Nech má v strede kuchyňu s otvoreným komínom. Odtiaľ sa dá vstúpiť do dvoch izieb, jedna jedným smerom, druhá, takzvaná čistá izba, druhým. Tá čistá bola vždy prázdna, všetci, aj starí, aj mladí, bývali v obývačke. Pozreli sme si všetky domy, ktoré boli na predaj. Rokovali sme s viacerými majiteľmi. Žiaľ, ani cena, ani stav nezodpovedali našim predstavám a potrebám. Pomoc nám sľúbil aj primátor, lebo na úrade majú celý stavebný odbor a majú na to ľudí, aby nám pomohli vybrať aj po technickej stránke. Výsledkom bolo, že sme našli dom nie celkom podľa našich predstáv, ale zato lacnejší a zvyšok peňazí sme mohli využiť na rekonštrukciu. Dokiaľ sme nedostali zmluvu od Správy fondov Gábora Bethlena, mohli sme požiadať o modifikáciu. Súhlasili, preto sme mohli nielen kúpu, ale aj prestavbu zrealizovať.

Sťahovanie v rukách dvoch krehkých žien

– Pred slávnostným otvorením robíte dokončovacie úkony. Čo všetko na vás čaká?

– Museli sme napríklad povyberať zo škatúľ zariadenie, textílie a vyleštiť nábytok. Po našom „ťapšili“ sme s ďalšou členkou zboru ešte aj skriňu, lebo ostatní poslanci samosprávy sú cez deň v práci. Periem bez prestávky, lebo musíme dať všetko zariadenie do poriadku. Sú to staré textílie, preto musím dávať pozor, aby sa nepoškodili. Zariadime jednu izbu a jednu kuchyňu v duchu národopisnej zbierky. Teraz v tzv. čistej izbe bude zariadenie dvoch izieb. Toľko máme materiálu. Okrem toho zariadime aj tradičnú kuchyňu. Keď som sa dnes už nebohého Ďurka Anda opýtala, čo by sme mohli urobiť ešte viac, tak mi odporúčal využiť možnosti stien v spoločenskej miestnosti a zavesiť na ne fotografie, ktoré sme pozbierali. Je ich viac ako sto. Ešte by sme tam mohli vyložiť aj iné predmety, napríklad sošky patriace k duchovnému životu. Dostali sme ich a nikoho by sme nechceli uraziť, že práve jeho dar nevystavíme. Než sme všetko odložili, urobila som fotografie, aby sme mohli zostať verní pôvodnej inštalácii. Uvedomujem si, že je to poriadny kus práce, ale zato budeme mať našu krásnu zbierku opäť vystavenú v dôstojnom priestore.

– Aké podujatia plánujete uskutočniť v novom Dome Slovákov? Budete sa tam stretať so svojou voličskou základňou pravidelne?

– Obyčajne máme niekoľko väčších akcií, asi 4 až 5 ročne, tie určite budeme usporadúvať v našom dome. Chceme, aby deti v Malej Tarči tu mohli mať hodiny národopisu. Hovorili sme už o tom s riaditeľkou školy. Len musíme dohodnúť detaily. Priznám sa, v ostatnom čase sme nemali na to možnosť, lebo sme mali vyše hlavy úloh s rekonštrukciou domu. Zatiaľ sme sa nezaoberali témami stretania sa, respektíve možnosťami čo najintenzívnejšieho využívania nehnuteľnosti. Spolupracujeme s niektorými skupinami folklórneho súboru Panónia, s nimi chceme robiť spoločné aktivity. Chceme robiť napríklad brdovce a ďalšie špeciality gastronómie typické pre Malú Tarču. Ukázať, ako sa robia niektoré produkty a tiež hovoriť o tom, na čo sa používali. Veď napríklad práve brdovce sa používali nielen ako cestovina do polievky, ale také väčšie podávajú na svadbe ku kuraciemu perkeltu ako prílohu.

– A máte k tým väčším aj „brdo“?

– Máme k tomu nástroje, ale robia sa práve tak, ako menšie, len sa zakrúcajú z väčších fliačikov cesta. Chceme naučiť pripravovať aj ďalšie malotarčianske typické jedlá. Na dvore máme aj hotovú pec, len sa ešte suší, preto nie je vápnom obielená. Zo Sarvaša prišiel majster, ktorý nám ju postavil. Prvé v nej asi budeme piecť kapustníky. Len sa musíme naučiť, ako sa pec používa. V Čomáde sme si obzerali ich pec, podľa toho urobili aj našu, len naša je menšia. Čomáďania, s ktorými máme veľmi dobré vzťahy, nám sľúbili, že nás poučia. Musím tiež povedať, že som dojatá, koľko pomoci sa nám dostalo z každej strany. Je to naozaj pekná vec, že sme na Dom Slovákov mali peniaze a chcem dodať, že samospráva mesta tiež veľmi podporila našu prácu. Hovorili, že už si zaslúžime svoj dom, lebo máme svoju zbierku už od roku 2006. Primátor István Juhász nám dokonca vydelil peniaze aj zo svojho fondu. Ešte aj poslanecký zbor nám pridal 830 tisíc forintov, ktoré nám chýbali. Všetci na mestskom úrade nám pomáhali, kde len mohli. Jeden viceprimátor požiadal spolupracovníkov firmy prevádzkujúcej mestské služby, aby sa zapojili do búracích prác. Druhý viceprimátor pre nás „vychodil“ 2 milióny forintov u firmy Lavet, ktoré sme venovali na stavbu pece. Ani neviem, čím som si to zaslúžila. Dvadsať rokov robím za našu národnosť v Malej Tarči a asi ma takto ocenili.

Slávnostné otvorenie

– Na slávnostnom odovzdávaní domu bude kultúrny program a predpokladám, že aj pohostenie. Čím potešíte dušu a žalúdok?

– Vystupovať bude Veronika Lišková aj so synčekom, ktorý sa úspešne predstavil na tohtoročných Spievankách a veršovačkách Zväzu Slovákov v Maďarsku. Veronika má jedného z dedov Slováka, veľmi rada a nádherne spieva slovenské ľudové piesne. Vystúpi seniorská zložka Panónie, vlastne súbor zachovávania ľudových tradícií v Malej Tarči. Tancovať bude mladý pár, Anna Jakabová a Benedek Juhász. Spievať budú spevokoly v sérii podujatí Po stopách našich predkov, z Veľkej Tarče Venčok a z Čemeru zbor Lipóta Bálóa. Vyhrávať bude aj ľudová muzika Zoltána Samuho. Ponúkať budeme pagáčiky a záviny.

Erika Trenková

Foto: archív