Občianske združenie pre genealogický výskum dolnozemských Slovákov so sídlom v Galante usporiadalo v septembri prvý ročník medzinárodnej odbornej konferencie Naši predkovia na stránkach dolnozemských matrík. Pätnásť prednášok, ktoré odzneli v galantskom kaštieli Esterházyovcov, si môžete prečítať v 156-stranovom zborníku, ktorý vydalo občianske združenie a ktorého editormi boli prednášatelia Ján Hovorka a Ľubomír Kmeť.
„Historický región tzv. Dolnej zeme na pomedzí dnešného Maďarska, Rumunska a Srbska je oddávna spätý s príchodom prvých slovenských kolonistov od začiatku 18. stor. z vtedajších severných stolíc Uhorska, ktorí po ústupe Turkov postupne osídľovali tieto vyľudnené územia. Zakladajúc tu nové a nové osady a kultivujúc spustnutú rovinu vtláčali svojou neúnavnou prácou tomuto úrodnému kraju, ďaleko od slovenského etnického územia, no v tom čase predsa len v hraniciach jednej krajiny, svojráznu pečať slovenskosti,“ otvára publikáciu Predhovorom J. Hovorka. „Špecifiká podmieňujúce usadzovanie sa obyvateľstva v novovzniknutých obciach a tým aj evidovanie matričných zápisov v dolnozemských matrikách, ktoré boli dosť odlišné od zápisov v matrikách v severných stoliciach – dnešnom území Slovenska – ovplyvňovali aj mieru ich objektivity. Viacerí bádatelia pátrajúci po predkoch skoro zaregistrovali, že tamojšie matriky sa vo všeobecnosti vyznačujú vyššou mierou nepresných, ba aj chybných zápisov. […] Pracovná skupina dobrovoľníkov, ktorá započala svoju prácu v závere roku 2016, postupne nadobúdala v práci s matričnými údajmi nové a nové skúsenosti a poznatky, ktoré umožňovali formulovať prvé zákonitosti, resp. pravidlá, rady a odporúčania pre prácu s matričnými údajmi, ktoré sú prospešné aj pre prácu ďalších pokračovateľov a bádateľov, pracujúcich s dolnozemskými matrikami,“ pokračuje J. Hovorka na margo činnosti bádateľov, ktorá sa postupne rozširovala a nadobudla regionálny charakter. „Podkladom pre počítačové spracovanie matričných záznamov obcí sú skeny matrík,“ uvádza sa v samostatnej brožúrke Združenia pre genealogický výskum dolnozemských Slovákov, venovanej jeho činnosti. „Pre spracovanie dolnozemských matrík bol vytvorený špeciálny genealogický program s dvojjazyčným slovensko-maďarským indexom matričných záznamov. Na základe skenov matrík sú prepisované matričné záznamy krstov, sobášov a úmrtí do genealogického softvéru. Prepisujú sa všetky záznamy aj s poznámkami matrikárov. Okrem originálneho textu matrík (v latinskom, maďarskom a výnimočne aj v slovenskom jazyku) sú indexy matrík v programe prepísané (normalizované) v slovenskom jazyku, s funkciou možnosti prekladu originálneho indexu do normalizovaného tvaru (v slovenčine, maďarčine...),“ približuje spôsob a výsledok práce brožúrka. Celoregionálna dolnozemská matrika obsahuje dnes už vyše pol milióna matričných zápisov!
Zborník obsahuje dva druhy prednášok. Prvý typ tvoria tzv. „skúsenostné“, v ktorých autori prezentovali svoje znalosti, informácie a poznatky získané na základe štúdia a osobnej praxe pri spracovávaní matričných záznamov. Také sú napríklad príspevky samotných zostavovateľov zborníka Ľubomíra Kmeťa „Informácia o doterajších výsledkoch práce členov Združenia pre genealogický výskum dolnozemských Slovákov a o cieľoch a perspektívach ich práce do budúcnosti“ a „Využitie formujúcej sa Regionálnej databázy dolnozemských Slovákov a špecializovaného genealogického programu Združenia pre genealogický výskum dolnozemských Slovákov pri hľadaní rodinných a rodových väzieb medzi osobami uvádzanými v elektronickej databáze a pri tvorbe rodokmeňov a vytváraní rodostromov“, ako aj prednáška Jána Hovorku „Príprava a prepis matričných záznamov dolnozemských matrík – poznatky a závery“.
Do tejto kategórie prispeli aj bádatelia Renata Gombárová s prednáškou „Odporúčania, pravidlá, zákonitosti a skúsenosti vhodné pre bádateľov pri genealogických výskumoch matričných záznamov uhorských matrík 18. – 19. stor., ktoré vyplynuli z elektronických prepisov dolnozemských matrík“, Eva Tušková s príspevkom „Problematika párovania matričných údajov z dolnozemských matrík ako základ ich objektivizácie – námety a skúsenosti“, Michal Hronec (narodený r. 1935 v Slovenskom Komlóši) s prednáškou nesúcou najstručnejší názov „Genealógia a onomastika“, Juraj Hovorka s príspevkom „Praktické skúsenosti s využitím existujúcich genealogických programov pri práci na tvorbe Regionálnej databázy dolnozemských Slovákov“ a František Boriš (narodený r. 1944 vo Veľkom Bánhedeši) s prednáškou na tému „Problematika párovania matričných údajov z dolnozemských matrík ako základ ich objektivizácie – námety a skúsenosti“.
Druhú skupinu tvoria príspevky externých odborníkov, ktoré sa venovali širším aspektom práce genealógov. Nájdeme medzi nimi príspevky Ivety Valentovej „Vznik, vývin a charakteristika našich priezvisk“, Kristíny Estery Szudovej (rodáčky z Orošházy) „Genealogický výskum rodinných príslušníkov Ľudovíta Jaroslava Hrdličku“, Šarloty Drahošovej „Genealógia na Slovensku a podiel Slovenskej genealogicko-heraldickej spoločnosti v Martine na jej rozvoji“, Vladimíra Petroviča „Skúsenosti a poznatky genealógie pri tvorbe rodokmeňov na Slovensku“, Martina Kováča „Možnosti realizácie genealogických výskumov v rámci Ústredného archívu Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku a v rámci cirkevných zborov Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku“, Ľubomíra Pajtinku „Prečo pátrať po svojej rodinnej minulosti? (skúsenosti z jedného projektu, do ktorého sa zapojilo za 11 rokov viac ako 35 tisíc žiakov)“ a Zuzany Pavelcovej „Potenciál archívneho fondu Krajanského múzea Matice slovenskej pre možnosti genealogického výskumu potomkov dolnozemských Slovákov“.
Tituly prednášok hovoria samé za seba, priblížme si ale aspoň príspevok zástupkyne našej komunity Kristíny Estery Szudovej z Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku. Cieľom jej štúdie je „rekonštruovať rodinnú históriu významnej osobnosti dolnozemských Slovákov, evanjelického farára v Slovenskom Komlóši Ľudovíta Jaroslava Hrdličku (1873 – 1953). V Slovenskom Komlóši pôsobil v rokoch 1904 – 1920. Prvá časť príspevku sa venuje dôležitým životným udalostiam a profesionálnej dráhe pána farára, počas ktorej z Nadlaku dlhou a niekedy aj bolestnou cestou prešiel do Bratislavy. Hlavný dôraz bol postavený na vykreslenie osudov rodinných príslušníkov farára, pričom pri podrobnom rozpracovaní jednotlivých životných dráh došlo aj k spracovaniu rodokmeňov a príbuzenských vzťahov rodín Hrdličkovcov, Krištoffyovcov a Viestovcov s pomocou matrík evanjelickej cirkvi na Slovensku, v Maďarsku a v Nadlaku, rodinných korešpondencií či smútočných oznamov jednotlivých rodinných príslušníkov. Samostatnú časť tvorí zoznam a zhrnutie podrobností a schopností zdedených po predkoch, rodinných tradíciách odovzdávaných zo staršej generácie na mladšiu. Takto sa dá pozorovať v kruhu mladej generácie rodu Hrdličkovcov napr. výber krstných mien a krstných rodičov podľa rodinných tradícií, výber povolania alebo podobný pohľad na účinkovanie farárov a učiteľov slúžiacich slovenskému národu a ev. spoločenstvu.“
Dôkladne spracovaný príspevok v prílohe ilustrovaný rodokmeňmi dospeje k záveru, že „v doteraz publikovanej odbornej literatúre v Maďarsku je Hrdlička často polarizovane označovaný len za takého intelektuála, „myseľ ktorého narušila panslavistická myšlienka“. Avšak v skutočnosti jeho rozhodnutia a svetonázor nemôžeme posudzovať takto zjednodušene – ak spoznáme tie roky jeho života, ktoré doteraz neboli preskúmané. […] Preskúmaním jeho osudu a životnej dráhy pochopíme, že v podstate všetky jeho rozhodnutia, kroky, osudový vývoj vysvetľuje jeho pôvod, výchova, medziľudské vzťahy, sieť spoločenských vzťahov, osudové udalosti, prostredie, ktoré ho formovalo a na ktoré aj on chcel vplývať.“
Pri všetkých príspevkoch publikácie je, samozrejme, uvedená použitá literatúra, krátky životopis autorov a sumár v angličtine. Ak sme vzbudili vašu pozornosť, samotný zborník vo formáte PDF si môžete stiahnuť na stránke komlos-rodokmene.eu, kde nájdete aj fotograficky bohato ilustrovaný príspevok o septembrovej konferencii usporiadanej v Galante.
(zp)
Zborník si môžete stiahnuť tu: http://www.komlos-rodokmene.eu/images/Matrika_team/Dokumenty/Zbornik_z_konferencie_2022.pdf