Po dlhej chorobe nás 8. decembra navždy opustil učiteľ a folklorista Pavol Láska.
Pavol Láska pochádza z veňareckej slovenskej rodiny, kde sa narodil 6. januára 1950. Po štúdiách a pracovnom pobyte v bývalej Nemeckej demokratickej republike sa vrátil do rodnej obce. Začal pracovať v základnej škole. Učil nielen veňarecké deti, ale dlhé roky dochádzal aj do Bíru a Dengelegu. Po odchode do dôchodku ešte istý čas vyučoval v Bíri. Každý rok s láskou pripravoval svojich žiakov na veršovačky, spievanky a na jazykovú skúšku. Letné jazykové tábory na Slovensku boli nepredstaviteľné bez „pána učiteľa”. Pavol Láska sa hneď po návrate do rodného kraja zapojil do spoločenského života obce a po krátkom čase sa stal významnou osobnosťou spoločenského a národnostného diania. Bol zakladajúcim členom miestnej slovenskej občianskej organizácie. Vyše 40 rokov sme ho mohli vidieť a počuť na rôznych vystúpeniach Folklórnej skupiny Rozmarín. Lásku k folklóru dokázal odovzdať mladým ľudom, mnohí jeho bývalí žiaci sú dodnes členmi skupiny. Jeho druhým koníčkom bol šport – futbal. Vďaka tomu spolupracuje Veňarec s obcami na Slovensku nielen v oblasti kultúry a školstva, ale aj športu. V rokoch vzniku prvých národnostných samospráv bol jedným z iniciátorov založenia slovenského zboru vo Veňarci. V štyroch cykloch mu veňareckí voliči prejavili dôveru a zvolili ho za člena miestnej slovenskej samosprávy.
Meno Pavla Lásku a Judity Láskovej boli úzko späté s každodenným životom a pestovaním tradícií veňareckých Slovákov. Tvorili súdržní pár, vychovali tri deti a v roku 2010 spolu dostali najvyššie ocenenie Slovákov v Maďarsku, vyznamenanie Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Za našu národnosť, ktorú prevzali v Lucine. Pani Judita bola zakladajúcou členkou miestnej slovenskej organizácie, niekoľko rokov stála na jej čele a usmerňovala, organizovala jej činnosť. Bola rozhodujúcou osobnosťou Folklórnej skupiny Rozmarín. Dlhé roky šila a obnovovala šaty pre folklórnu skupinu. Ušila krásny veňarecký kroj pre bábiky, ktoré sú vystavené v miestnom národopisnom múzeu. S jej odchodom z tohto sveta v roku 2010 sa Pavol Láska ťažko vyrovnával. Posledné roky svojho života prežil v domove dôchodcov v Tököli, kde si svoju izbu zariadil s veňareckými motívmi. Neprestal čítať Ľudové noviny a všetky tlačoviny, ktoré sa k nemu dostali v slovenskom jazyku. Ale najradšej mal zo všetkého slovenský spev. Poznal viac sto slovenských ľudových a populárnych piesní, na svadbách sa často ujal roly družbu a zabával ľudí okolo seba. Popri ňom ste nikdy neostali smutný, iba teraz, keď nás navždy opustil.
Pali báči, nech Vám je zem ľahká a nech Vás Hospodin zavedie k milovanej Jutke!
Posledná rozlúčka s Pavlom Láskom bude 6. januára o 14. hod. na veňareckom cintoríne.