V Budapešti sa 10. decembra konalo slávnostné predvianočné verejné zasadanie, na ktorom Slovenská samospráva Budapešti (SSB) privítala aj predstaviteľov slovenských volených zborov jednotlivých mestských častí hlavného mesta. Účastníkov podujatia, medzi ktorými boli aj slovenský hovorca maďarského parlamentu Anton Paulik, vedúca konzulátu SR v Budapešti Zuzana Miškolciová a národnostný referent Ministerstva vnútra Štefan Kraslán, privítala predsedníčka SSB Edita Hortiová. Okrem vyhodnotenia činnosti uplynulého roka a kultúrneho programu boli odovzdané ceny Za budapeštianskych Slovákov.

Na úvod Budapeštianskych Vianoc sa účastníkom slávnosti prihovorili duchovní. Evanjelická farárka Hilda Gulácsiová Fabuľová čítala zo svätého písma z Evanjelia podľa Lukáša. Kapucínsky rehoľník, brat Jakubrafael Blahoslav Patay hovoril o svojich pocitoch a dojmoch, ktoré ho postretli cestou z jeho pôsobiska v Márianostre do Budapešti, kde slúži v súčasnosti. Hovoril o vítaní nebeského svetla, aby sa čakanie premenilo na trvalú radosť a večné Vianoce.

Predsedníčka SSB konštatovala, že slovenský volený zbor Budapešti má za sebou veľmi úspešný, bohatý rok. „Všetky naše naplánované podujatia, programy sa nám podarilo uskutočniť.“

Uskutočnili nielen svoje programy, ale aj spoločné programy s obvodnými a slovenskými samosprávami okolitých obcí, s kultúrnymi spolkami, so školou, s klubom dôchodcov, s obcou Mojmírovce, s Celoštátnou slovenskou samosprávou v Maďarsku, s Kruhom priateľov Slovenského Komlóša. S mnohými partnermi podpísali aj dohodu o spolupráci. „Na začiatku roka sme podrobne vypracovali náš rozpočet, určili sme presnú sumu väčších výdavkov. Okrem ústrednej podpory na fungovanie a národnostné úlohy sme dostali mesačne podporu na fungovanie od Samosprávy Budapešti,“ povedala E. Hortiová. Uskutočnenie väčších podujatí podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a tiež Správa fondov Gábora Bethlena. Vďaka dotáciám mohli zorganizovať oslavy 200. výročia narodenia Jozefa Viktorina v Kostole sv. Anny, púť k pamätníku svätých Cyrila a Metoda v Zalaváre, tábor detí slovenskej školy v Mojmírovciach, vydávanie časopisu Budapeštiansky Slovák, ako aj doškoľovanie v Mojmírovciach, respektíve aj Deň budapeštianskych Slovákov – Slovenské Vianoce.

Na rok 2023 objednali pre poslancov a pre slovenskú školu týždenník Ľudové noviny a publikáciu Náš kalendár. „Samosprávam, slovenským občianskym organizáciám a zahraničným partnerom sme rozniesli alebo rozposlali nami vydávaný bezplatný časopis Budapeštiansky Slovák. V tomto roku sa nám podarilo vydať štyri čísla, v ktorých sme uverejnili články o udalostiach v hlavnom meste a okolí, o jubileách, o udalostiach na ktorých sme sa zúčastnili tu v Maďarsku aj v zahraničí. Písali sme aj o plánovaných udalostiach. Na vydávanie týchto novín sme uzatvorili zmluvu aj na budúci rok a čakáme vaše príspevky, ktorých sme v tomto roku dostali dosť málo, takže väčšinu článkov sme písali sami“, smutne podotkla predsedníčka SSB.

Oplatí sa spomenúť nádherné podujatie, ktoré SSB zorganizovala začiatkom októbra. Na počesť 25. výročia založenia Akadémie múzických umení v Banskej Bystrici, kde už viac ako 20 rokov vyučuje cimbalová virtuózka, profesorka hry na cimbale Viktória Herenčárová. Kolegovia pani profesorky, profesori – vedúci oddelení katedry strunových nástrojov spolu s dekanom prišli hrať do Budapešti a poskytli budapeštianskym Slovákom krásny umelecký zážitok.

Edita Hortiová vyzdvihla ešte dve, aj pre nás dôležité udalosti, parlamentné voľby na jar a sčítanie obyvateľov na jeseň. V kampaniach pred voľbami a pred sčítaním grémium spolupracovalo s obvodnými slovenskými volenými zbormi. Parlamentný hovorca Anton Paulik pozval aj predstaviteľov budapeštianskych Slovákov do parlamentu, kde si vypočuli sériu prednášok o sčítaní obyvateľov. Poslanci volených zborov „sa snažili našim občanom pripomenúť, aby nezabudli vyplniť najmä otázky týkajúce sa národnosti. S napätím očakávame výsledky sčítania obyvateľov, lebo naše ďalšie pôsobenie od nich veľmi závisí,“ dodala okrem iného predsedníčka, ktorá hovorila o pravidelnej účasti na slovenských katolíckych omšiach v Kostole sv. Jozefa a na evanjelických bohoslužbách v Lutherovom dvore, ako aj prítomnosti predstaviteľov na podujatiach obvodných samospráv, ako koncert Viktórie Herenčárovej v Kerestúre, kladenie vencov k buste Ondreja Likéra Áchima, predstavenie knihy Imricha Fuhla Extrakt, či jubilejnej oslave časopisu Budapeštiansky Slovák i na prednáške Minulosť alžbetínskych Slovákov v Alžbetíne, na študijných cestách s názvom Po stopách svätých Cyrila a Metoda a Po stopách pltníkov, na prednáške docentky Márie Žilákovej s názvom Jarné návyky Slovákov v Maďarsku, na oslavách pamiatky na Antona Straku, ako aj množstve ďalších akcií.

Po referáte predsedníčky SSB čarovnú slávnostnú atmosféru navodil koncert Budapeštianskeho slovenského speváckeho zboru Ozvena s dirigentom Ádámom Balázsom Galambosom. Vedúca zboru Zuzana Hollósyová naviedla účastníkov podujatia aj na spoločný spev. Obecenstvo sa zapojilo do spevu vianočnej skladby Tichá noc.

Za budapeštianskych Slovákov

Na Vianociach budapeštianskych Slovákov, ako tradične, odovzdali vyznamenanie SSB Za budapeštianskych Slovákov. Tentoraz netradične boli dvaja ocenení.

Slovenské samosprávy viacerých obvodov Budapešti navrhli udeliť cenu v roku 2022 jednému zo zakladajúcich členov Slovenskej samosprávy Budapešti, niekdajšiemu predsedovi, resp. podpredsedovi Slovenskej samosprávy I. obvodu Budapešti, jednému z prvých šéfredaktorov časopisu SSB Budapeštiansky Slovák Gregorovi Papučkovi. Publicistu, prekladateľa, organizátora slovenského literárneho života v Maďarsku, jedného z najvýznamnejších slovenských básnikov v Maďarsku netreba nikomu zvlášť predstavovať. 24. Júna v roku 2023 oslávi 85. Narodeniny. Popri bohatej literárnej tvorbe – vydal desať zbierok básní, tri zväzky básní a zhudobnených básní pre deti, množstvo z maďarčiny a ruštiny preložených veršov – bol od polovice 70. Rokov minulého storočia iniciátorom a organizátorom literárneho života Slovákov v Maďarsku. Stál pri zrode slovenských samospráv v hlavnom meste, aktívne sa pričinil o založenie Slovenskej samosprávy Budapešti a vychádzanie jej časopisu Budapeštiansky Slovák.

Podnietil zrod Literárnej sekcie pri Masovokomunikačnom výbore Demokratického zväzu Slovákov v Maďarsku (1981 ‒ 1988) a bol prvým predsedom. Bol zakladajúcim členom a predsedom Združenia slovenských spisovateľov v Maďarsku (1990 ‒ 1993) a spoluzakladateľom časopisu SME. Dlhé roky viedol v Ľudových novinách podrubriku Škola milovníkov literatúry, v ktorej povzbudzoval mládež k literárnej tvorbe, ale odbornými radami nezištne pomáhal aj autorom zrelého veku, viacerým sa vďaka nemu podarilo vydať niekoľko zbierok básní.

Gregor Papuček je čestným členom Spolku slovenských spisovateľov a členom Maďarského zväzu spisovateľov. Prezident SR mu roku 2008 za mimoriadne zásluhy pri organizovaní národnostného života Slovákov žijúcich v zahraničí udelil Rad Bieleho dvojkríža II. Triedy.

Kerestúrske „hrďie“ ženy

Ďalším oceneným je Slovenský ženský spevácky zbor pre zachovávanie slovenských tradícií v Kerestúre, ktorý pôsobí v XVII. obvode hlavného mesta už viac desaťročí. Vďaka húževnatej organizačnej práci Márie Epressovej a ďalších aktivistiek ako Katarína Csókásová Gáčiová, Margita Duchonyová Hegedűsová, Margita Feketeová Kovalcsiková, Anna Kuzmová Tóthová, Elena Maródiová Binszkiová, Rozália Sándorová Orosziová, Alžbeta Simonová Nagyová, Katarína Völgyesiová Bakosová, Katarína Zsírosová Hegedűsová v roku 1996 oficiálne vznikol pod vedením Evy Linkeovej Gácsiovej.

Súbor už v roku svojho založenia, ako i v ďalšom roku, vyhral Súťaž v prednese ľudových piesní v Budapešti. Členky speváckej skupiny sú Slovenky, ktoré dobre poznajú históriu, tradície a slovenské ľudové piesne Kerestúru. Svojím kvalitným speváckym výkonom sa za uplynulé desaťročia predstavili v celej krajine, ako aj za hranicami Maďarska. Zásluhou zboru je aj zavedenie slávnostných slovenských svätých omší v Turíčny pondelok v miestnom katolíckom Kostole sv. kríža. Teleso patrí medzi najaktívnejšie spevokoly svojho regiónu. Úzko spolupracuje s okolitými slovenským obcami. Ich prvé vystúpenie bolo v blízkej Veľkej Tarči, kam ich pozval miestny Ženský spevokol Venčok. Zbor má dobré kontakty s jednotlivými kultúrnymi telesami v Ečeri, Malej Tarči, Čemeri, Maglóde, Kerepeši, Išasegu, Dabaši – Šáre, Alberti a ďalšími súbormi okolitých obcí.

Vyše dvadsaťpäť rokov teleso neprestajne a oddane spolupracuje s predstaviteľmi nášho slovenského kultúrneho diania. Ženský spevácky zbor bol v roku 2005 jedným zo zakladateľov regionálneho Spolku Slovákov okolia Pešti Dolina. Činnosť tejto našej slovenskej občianskej organizácie odvtedy podporuje a rozvíja.

Ďalšou zásluhou Ženského speváckeho zboru je založenie Tanečnej skupiny Kerestúr. Túto iniciatívu od samého začiatku podporovali speváci, ako i usporiadanie spoločných podujatí s touto novovzniknutou kultúrnou formáciou. Ich spoločné projekty sú: Kerestúrsky marš a čardáš, Fašiangová zábava, Mrvenie kukurice, Slovenské rozprávky (Kráľ), Dejiny Kerestúru v zrkadle troch národností, Kerestúrska svadba, Letokruh, Turíčna hostina, „Ne plac, ti Mariska“ (na pamiatku rozbitia Kerestúru), Kopanie zemiakov, Kerestúrsky betlehem.

S uvedenými programami, kyticami ľudových piesní a ďalšími aktivitami pre zachovávanie slovenských ľudových tradícií boli a sú stálymi aktérmi miestnych, budapeštianskych, okolitých, celoštátnych a medzinárodných podujatí. Majú vynikajúcu spoluprácu so slovenskými spolkami pôsobiacimi v Maďarsku (Kultúrny spolok pre Mlynky, Slovenský folklórny spolok Lipa, Budapeštiansky slovenský spevácky zbor Ozvena), ako i s maďarskými nadáciami a organizáciami.

V spolupráci s Osvetovým domom Sándora Vigyázóa ako i s ďalšími miestnymi organizáciami usporiadali pred desiatimi rokmi s finančnou podporou EÚ I. Dedinský deň v Kerestúre. V rámci veľkolepého programu mal ženský spevácky zbor samostatný blok, avšak záujemcov očarili kerestúrske ženy aj jedinečnou „Ľudovou módnou prehliadkou”.

Ženský spevácky zbor má perfektnú spoluprácu s miestnou slovenskou národnostnou samosprávou, ktorej činnosť do maximálnej miery podporuje. Je prítomný na všetkých jej programoch, báloch, zábavách, oslavách, výstavách, tanečných táboroch, atď. Vďaka zberateľskej činnosti členov speváckeho zboru sa zrodila aj cenná výstava miestnej histórie pod záštitou slovenského voleného zboru.

Členky speváckeho zboru hodnoverne zachovávajú prekrásny autentický slovenský kerestúrsky kroj, ľubozvučné slovenské melódie a piesne. Toto jedinečné bohatstvo je zaznamenané na dvoch CD. K jednému z nich patrí aj notový záznam pod názvom „Kerestúrske hrďie ďjovke”.

Slovenskému ženskému speváckemu zboru v roku 2015 udelilo Celoštátne združenie speváckych zborov, hudobných kapiel a folklórnych súborov (KÓTA) zlatú kvalifikáciu a v roku 2017 mu Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku odovzdala svoje najvyššie ocenenie Za našu národnosť.

Večer sa skončil prianím pokojných a požehnaných vianočných sviatkov.

E. Trenková

Foto: autorka