Miestna organizácia Zväzu Slovákov v Maďarsku v Kóšpallagu a slovenská národnostná samospráva obce už desaťročia usporadúvajú koncom jari či začiatkom leta národnostné stretnutie za účasti kultúrnych telies z rôznych našich dodnes aj Slovákmi obývaných obcí. Bolo tomu tak aj v tomto roku?
Nie celkom. Miestnu, beztak málopočetnú, nadnes, žiaľ, doslova vymierajúcu komunitu Slovákov, tentokrát prišiel posilniť len senváclavský spevácky zbor Nezábudka z druhej strany Dunaja, z Pilíša. Dlhoročná predsedníčka slovenského voleného zboru a vedúca pobočky Zväzu v Kóšpallagu Katarína Botošová nám prezradila, že účasť prisľúbili aj iní, ale nečakané udalosti (akoby symbolicky napríklad pohreby) im to znemožnili a keďže ani s náhradnými termínami to nevyzeralo ružovo, rozhodli sa usporiadať komorný variant tohto tradičného podujatia, inak s regionálnym dosahom a veľkým počtom účastníkov. Nečudo teda, že v znamení spomínania na lepšie-krajšie časy sa niesol aj veľmi ľudský, emotívnymi historkami nabitý úvodný príhovor K. Botošovej, ktorá už tridsať rokov orie naše národnostné pole.
O celoštátnych a regionálnych aktualitách tohto poľa, ako aj o svojom veľmi blízkom vzťahu k hŕstke Slovákov v Kóšpallagu hovorila členka predsedníctva Zväzu a Valného zhromaždenia Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Marta Papučková Glücková, ktorú doplnil ďalší oddaný priaznivec Kóšpallagčanov, konateľ Spoločnosti SlovakUm Imrich Fuhl najmä neveselými myšlienkami o našich nebezpečne sa zužujúcich kruhoch a nenahraditeľných stratách. Našťastie, slovenské ľudové piesne spod Pilíša – najmä v podaní spevákov a troch inštrumentalistov Nezábudky zo Senváclavu – dokázali hojiť rany na dušiach, a tak toto netradičné stretnutie už pred chutným kotlíkovým obedom a domácimi zákuskami nabralo veselší tón s nádejou na návrat lepších čias.
(-l)
Foto: Imrich Fuhl