Valné zhromaždenie Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (VZ CSSM) sa tento rok rozhodlo, že našu najväčšiu slávnosť, Deň Slovákov v Maďarsku (DSM), oslávime v novohradskej Níži. V Ľudových novinách je už zvykom, že pred DSM predstavíme jeho dejisko, preto som sa vybral do Níže, aby som sa stretol s vedením miestnej slovenskej samosprávy a obce.

Níža leží 55 km od hlavného mesta, medzi západnými svahmi pohoria Cserhát. Do malej, tichej dedinky som prišiel už počas letných prázdnin, ale školský dvor – kde som sa stretol s predsedníčkou miestnej slovenskej samosprávy Zuzanou Kučerovou – bol ešte stále plný detí, ktoré sa zúčastňovali tábora organizovaného slovenskou samosprávou. Tieto tábory majú v dedine dlhoročnú tradíciu, ale o tom trošku neskôr.

Dedina má slovenskú minulosť, ktorá siaha až do roku 1711. Ide o prvý matričný zápis so slovenským priezviskom. Dnes sa presne nevie, či sa niekto vtedy narodil alebo zomrel, ale je to prvá slovenská písomná pamiatka. Obec má 1250 obyvateľov. Údaje z minuloročného sčítania ľudu zatiaľ nie sú známe, čo však slovenská samospráva vie, že počet Slovákov, žiaľ ako aj inde, klesá. Preto sa snažia robiť všetko, aby si udržali to, čo majú.

Škola, ktorá zabezpečuje budúcnosť

Škola začala v Níži fungovať v bývalom kaštieli v školskom roku 1962/63. V tom čase boli len dve triedy, neskôr ich rozšírili na osem. Ide o školu, ktorú od roku 2016 prevádzkuje miestna slovenská samospráva. Dnes sa v nej 189 žiakov učí slovenčinu 5 hodín týždenne a jednu hodinu slovenskej vzdelanosti. Do Níže chodia každý deň aj žiaci z 8 okolitých obcí. „Našťastie máme dosť pedagógov a vedúci národnostného oddelenia Ministerstva vnútra Štefan Kraslán potvrdil, že od septembra dostaneme aj hosťujúceho učiteľa,” povedala predsedníčka slovenskej samosprávy.

Od roku 2016 školu priebežne opravujú. Pravda, len krok za krokom, keďže ide o pamiatkovo chránenú budovu a jej rekonštrukcia je veľmi nákladná. Takéto rekonštrukčné práce sa tam naposledy diali v roku 1986.

Dobrou správou je aj to, že niektorí žiaci školy pokračujú v štúdiu na slovenských gymnáziách. Z. Kučerová však dodala, že veľa žiakov pokračuje vo Vacove, pretože je to bližšie a mnohí rodičia sa boja poslať deti do žiackeho domova. Teraz sa dvaja šiestaci chystajú do Budapešti.

Prvýkrát sa však so slovenským jazykom a kultúrou nížanské deti nestretávajú v škole, ale už v materskej škole. V zmiešaných skupinách s deťmi denne pracujú dve národnostné učiteľky a tretia sa pripravuje, aby počas rekvalifikácie získala diplom národnostného učiteľa.

Rozprával som sa aj s dvoma žiačkami, ktoré sa práve vrátili z oblastného domu. Boli tam na programe slovenského tábora, ktorý už niekoľko rokov organizuje slovenská samospráva. Zoja Págyorová a Luca Zorka Zsírosová mi povedali, čo sa učia na hodinách slovenčiny – mladší sa učia ako sa majú predstaviť a tiež čísla, farby, kým starší akože nakupujú, ale aj gramatiku. Tiež prezradili, že v oblastnom dome videli bábiku v ľudovom kroji. Dozvedeli sa, ako sa nížanský kroj – ktorého nositelia sú rímskokatolíckeho vyznania – líši od ostatných v tejto lokalite, ale všetci, ktorí prídu do novohradského dejiska Dňa Slovákov v Maďarsku, to budú vidieť na vlastné oči.

Aktívni seniori

V Níži sú aktívni aj starší ľudia. Klub dôchodcov Jasienky – ktorý tento rok oslavuje 30. výročie svojho založenia – má v súčasnosti 15 členov. Klub vedú Z. Kučerová a Margita Soboňová. Hoci to nebolo vopred dohodnuté, aj ona sa zapojila do diskusie na dvore školy. Aj M. Soboňová bola učiteľkou. V súčasnosti sa bývalé kolegyne, ako aj ostatní členovia Klubu, každý týždeň stretajú v klube Jasienky a medzi sebou hovoria po slovensky. Prezradili, že tiež radi spievajú. Kedysi veľa vystupovali, ale pandémia im to znemožnila. Od starostu Níže Gábora Styevóa som sa dozvedel, že starší ľudia zohrávajú dôležitú úlohu nielen v klube, ale aj v živote obce. Keď sa koná nejaká akcia, vždy sa do nej zapájajú, pripravujú napríklad pracné bryndzové halušky.

Slovenská samospráva s jasnými cieľmi

Z. Kučerová nám prezradila, že je síce rodáčka z Horných Peťan, ale žije v Níži už 51 rokov. Dlhé roky vedie miestnu slovenskú samosprávu. V súčasnosti majú päť poslancov rôznych generácií. Od budúceho roka však plánujú v rámci komunálnych volieb osloviť aj mladších. Z. Kučerová už má konkrétne plány na zapojenie mladých učiteliek do tejto práce.

Prečo je to dôležité? Odkedy je škola v správe národnostnej samosprávy, veľa práce pribudlo. Teraz napríklad organizujú spoločný výlet na Slovensko so slovenskou školou v Budapešti v rámci programu Bez hraníc. Okrem toho je tiež vo vlastníctve slovenskej samosprávy miestny oblastný dom. Jeho veľká časť bola zrekonštruovaná, ale stále je na ňom čo robiť.

Miestny slovenský volený zbor organizuje veľa podujatí, a na mnohých sa spolupodieľa. Príkladom sú Novohradské lipky, alebo tento rok sa tam konalo regionálne kolo spevácko-recitačnej súťaže Zväzu Slovákov v Maďarsku Slovenské spievanky a veršovačky.

Miestna slovenská samospráva zabezpečuje aj prepravu detí z okolitých obcí do školy mikrobusom, ktorého vlastníkom je CSSM, a miestny volený slovenský zbor prevádzkovateľom. Keďže detí je viac než koľko sa do mikrobusu zmestí, musí pomáhať aj miestna samospráva spolu s Legíndskou samosprávou.

Z. Kučerová a starosta G. Styevó sa zhodli na tom, že na prežitie je potrebné spolupracovať. Dobrým príkladom je spoločné organizovanie Dňa Slovákov v Maďarsku, ktoré vyžaduje zomknutie celej obce. My už vieme, že sa máme na čo tešiť.

Zoltán L. Havas

Foto: autor