Keď pôjdete okolo športovej haly v Čemeri, ďalej a ďalej, až vyjdete z dediny na prašnú cestu a ešte kúsok, dôjdete k rybníku. A pri tom rybníku sa vám 8. júla konali neuveriteľné veci. Postavili javisko, ohromne veľký stan so stolmi a lavicami na sedenie pre obecenstvo, menšie pre účastníkov festivalu, pred stanmi ohromný priestor s detskými ľudovými hračkami a ešte aj dejiská, kde predvádzali ľudové remeslá, tkali koberce, vyrábali metly, ba aj učili ako navliekať koráliky, či strúhať z dreva rôzne píšťalky aj iné drevené hračky.
To všetko s obrovským nasadením prichystali členovia Folklórneho spolku Furmička pod vedením vedúcej spolku a predsedníčky Slovenskej národnostnej samosprávy v Čemeri Alžbety Szabovej, aby si tak splnili sen, usporiadať festival tradičnej žatvy a dožiniek.
Finančne sa na organizácii prvého Žatevného festivalu v Čemeri podieľali Slovenská samospráva Peštianskej župy, Spolok Slovákov z okolia Pešti Dolina, Obecná samospráva v Čemeri a nielen finančne, ale aj všetkými rukami, nohami, silou, energiou a umom Slovenská národnostná samospráva v Čemeri a Folklórny spolok Furmička.
Dopoludnia žali a varili
Udalosti dňa nasledovali tak rýchlo za sebou, ani keby sme sa v horúci júlový deň všetci pretekali s časom. Skoro ráno začali pripravovať jednotlivé družstvá frištuk, tradičné raňajky, ktorými sa ženci pred robotou posilnili. Potom sa chlapi vybrali kosiť v tradičných historických odevoch, ba aj topánkach verných obdobiu, keď sa ešte žalo kosou. Ostrým odborným zrakom ich sledoval porotca István Mohai. Autentickosť oblečenia sledovala Alžbeta Szabová, ktorá popri tom aj stačila odštartovať moderátorov rozprávajúcich o niekdajších žatevných zvykoch, zbormajstra Lászlóa Takácsa a niekdajšieho predsedu obecnej rady Mihálya Palovicsa. Páni, ktorí zažili dávne žatvy, sa podelili o svoje zážitky z detstva a rokov mladosti.
Kým ženci žali a porota hodnotila kvalitu ich práce, pričom neboli v časovej tiesni, veď plochu 5 x 20 metrov mohli kosiť hoci aj do večera, kuchárski majstri János Krekács a Daniel Vella Sinka kráčali od obrusu k obrusu, aby vyhodnotili autentickosť žatevných raňajok, ich servírovanie a obsah. Kinga Mohaiová koštovala a posudzovala podľa mnohých ukazovateľov vzorky pálenky. Kvásková pekárka Rita Vígová sa venovala hodnoteniu chleba, ale neskôr s kuchármi aj žatevných obedov. Musela to byť fuška!
Kým na poli kosili, raňajkovali a koštovali, ďalší aktéri krášlili a zútulňovali stany pri jazere, veď aj výzor šiatrov bol predmetom súťaže. Už počas žatvy pripravovali usilovní kuchári a kuchárky pre tú, či onú obec typický žatevný obed, ktorým počastovali gastroporotu, ale aj hladošov. Po ťažkom úvode dňa pod rozpáleným slnkom si v stanoch všetci, nielen ženci, pochutnávali na žatevných dobrotách. Obzerali si a kupovali remeselné výrobky a zapájali sa do výroby darčekov v remeselných dielňach.
Popoludní vyhodnotenie súťaže a kultúrny program
Popoludní sa na javisku pri jazere konalo nielen vyhodnotenie súťaže, ale aj oficiálne otvorenie Prvého žatevného festivalu v Čemeri. Starosta István Fábri prevzal od členov FS Furmička žatevný veniec i vypil si s nimi oldomáš. V mene Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku sa prítomným prihovorila jej podpredsedníčka Monika Szabová, ktorá si však najskôr splnila s členmi slovenského voleného zboru v Čobánke úlohy – zapojila sa do súťaže prípravy žatevných raňajok i obeda, potom sa zhostila oficiálnych povinností. Okrem iného ocenila vytrvalú prácu čemerských ochrancov ľudových tradícií, ktorí si na každý mesiac vymýšľajú pútavé programy. Zvlášť vyzdvihla angažovanosť predsedníčky Furmičky Alžbety Szabovej, ktorá nedbá, či je piatok a či sviatok, vždy organizuje buď tábor, buď slávnosť a teraz už aj dožinkový festival. „Patrí jej za to obrovská vďaka,“ povedala podpredsedníčka CSSM Monika Szabová.
Po príhovoroch bolo udelených množstvo cien. Nikto neobišiel naprázdno. Svojich ocenených majiteľov našli aj nádherné a bohaté darčekové koše Cinkoťanov, ktorí sa síce tento rok nezapojili do zápolenia, zato priviezli so sebou hodnotné odmeny. Putovnú hlavnú cenu, starodávny vyrezávaný drevený tanier, venovaný rodinou Makaiovcov, si odniesol Spolok pestovania tradícií Rozmarín zo Šáre pod vedením predsedníčky Spolku a predsedníčky šáranskej slovenskej samosprávy Evy Černákovej. Tanečné súbory z Ečeru, Čuváru, Kerepešu a Čemeru podávali na javisku presvedčivé výkony. Na úvod sa predstavila Malá furmička. Niekdajší – prví členovia Malej furmičky už odrástli a mnohí posilňujú skupinu dospelých, napríklad Enikő Horváthová dnes už pracuje s deťmi v škôlke a škole. Pomáhala nacvičiť s deťmi choreografiu Čemerské okamihy. Pri ďalšom vystúpení sa stretli na javisku členovia Furmičky bez ohľadu na vek, mladí, starší, chlapci aj chlapi, všetci spolu tancovali verbunk. Na záver zdvihla Furmička divákov zo sedadiel svojím rezkým rusínskym tancom Kolomyja. Členovia súboru Zelený veniec z Ečeru predstavili Békéšske tance, ktorých choreografom je Tibor Pintér. Po druhý raz prišla formácia pod vedením Gábora Lukicsa na javisko s párovým tancom zo Šariša. Spolok zachovania tradícií Muškát z Čuváru pod vedením Eriky Fábiánovej Dorozsmaiovej ukázal Zemplínskymi tancami kúsok dedičstva choreografky Evy Szilágyiovej Šubovej. Páví krúžok z Kerepešu vznikol na podnet iniciatívy Lajosa Vassa v polovici 70. rokov minulého storočia a potom sa obnovil v roku 1998. Predsedníčkou organizácie je Barbora Kocsisová. Tiež si priniesli so sebou choreografiu Evy Szilágyiovej Šubovej, dievčenské tance zo Zemplína, ale i tance zo Somogyu z dielne Boglárky Buzásovej.
Do tanca účinkujúcim vyhrávala ľudová hudba Kóborzengő. Okrem folklórnych súborov vystúpil aj Kultúrny spolok pre Mlynky. Už teraz sa všetci, ktorí prišli, ale i tí, ktorým sa nepodarilo prísť, dušujú, čo všetko si pripravia na budúci rok, na 2. Žatevný festival v Čemeri. Uvidíme, veď my budeme pri tom.
Po riadnych raňajkách riadny záber ostrou kosou
Dnes už sotva kto vie, ako sa kosou správne obilie pokosí. Z ktorej strany zabrať, ako snopy viazať, ako ich ukladať do kríža. Predtým však treba zjesť frištuk, raňajky podľa zvyku daného regiónu. V Čemeri sa jedla kukuričná kaša s mliekom ako jedli kedysi podľa starších pestovateľov tradícií v Šáre, slanina, aj klobása ako v Čemeri, kapustníky ako vo Veľkej Tarči, aj bábovka ako vo Vasade i kváskový chlieb, aký priniesol FS Borovenka zo Šáre. V ponuke bola dokonca aj misa dobrôt podľa Čobánčanov, a obrúsok prestri sa podľa Čuvárčanov. Pilo sa kyslé mlieko od smädu, ponúkala sa pálenka rôzneho druhu, vône, chuti, obsahu a všetkých kritérií, ktoré hodnotila porota. Tetka Julka Jeleneková zo Šáre, získavšia titul najlepšej žnice, všetkým bez nároku na odmenu ukázala, ako sa pripravia povriesla na viazanie snopov. Treba ich dopredu dobre namočiť, aby sa nerozmotali a tak ani ju, ani iného viac nehrešili, ako keď bola malá. Či sa to všetkým podarilo, na to by najlepšie odvetil porotca István Mohai. Chvályhodné bolo, že súťaže sa zúčastnil aj tím z Vasadu, ktorý mal síce len jedného Slováka, ale to stačilo, aby prišli kosiť obilie do Čemeru na Žatevný festival. Pole s úrodou na dožinky poskytol čemerský podnikateľ Attila Bartos.
Erika Trenková
Foto: autorka
