O krúžku umeleckej výšivky Rezeda vo Veľkom Bánhedeši sme v našom periodiku písali už viackrát. Nerobíme to kvôli protekcii. V médiách sa šikovné vyšívačky objavujú pri príležitosti úspechov v rôznych súťažiach, prehliadkach a súbehoch, na ktorých rad radom získavajú tie najvyššie a najvzácnejšie ocenenia. Nevystatujú sa, chvália ich iní, odborné poroty a experti na umeleckú tvorbu ihlou a vyšívacou priadzou. Tento raz musíme dať na známosť, že krúžok vynikajúceho mena oslávil 10. výročie svojho založenia.

V piatok 1. septembra podvečer sa v kultúrnom dome vo Veľkom Bánhedeši zišlo množstvo národa, aby zablahoželali oslávencovi, všetkým členkám krúžku Rezeda. Súčasťou oslavy jubilea bola aj výstava ich prác. Hoci priestor na výstavu nebol veľký mentorka skupiny Anna Illésová Boťánska sa nielen ako vynikajúca odborníčka tohto krásneho remesla postarala o pomoc, ale aj ako dizajnérka s presným okom zostavila expozíciu. S vynikajúcim citom pre detail, farby a akcenty umiestnila vystavované diela. Podujatie zorganizoval Spolok pre zachovanie slovenských tradícií vo Veľkom Bánhedeši spoločne s miestnou slovenskou samosprávou pod vedením Jána Pepa. Na organizovaní jubilejnej akcie sa spolupodieľalo aj Regionálne kultúrne stredisko Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku v Slovenskom Komlóši pod vedením Františka Zelmana. Na výstavu i na kultúrny program, ktorý sa konal po vernisáži, prišli aj významné osobnosti slovenského národnostného života, predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbeta Hollerová Račková, riaditeľka Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku Katarína Király, i reprezentanti vedenia obce Veľký Bánhedeš. Podujatie poctila svojou prítomnosťou konzulka Slovenskej republiky Nina Eliášová poverená vedením generálneho konzulátu SR v Békešskej Čabe. Prišli aj priatelia, Slováci z okolitých obcí a reprezentanti výšivkárskych krúžkov zblízka i zďaleka. Starosta dediny bez nároku na úhradu prepožičal na usporiadanie podujatia kultúrny dom a členovia Spolku, či už zložky Vareška alebo ďalších, každý ako len mohol, postaral sa o chutné, slané i sladké drobné pečivo. Nápoje na privítanie tiež priniesli zo svojho, ako sa aktívne zapojili aj do vytvárania ubytovacích priestorov pre hosťujúci folklórny súbor Mlynček z Kolárova zo Slovenska, odtiaľ, kam osud a politické predstavy v rokoch 1946 – 1947 po presídlení zaviali slovenské rodiny z Veľkého Bánhedeša.

Ako povedala o 10. jubileu predsedníčka Spolku pre zachovávanie slovenských tradícií vo Veľkom Bánhedeši, ktorého zložkou je aj Krúžok umeleckej výšivky Rezeda, Jolana Pepová Tímárová, celý Spolok sa snaží obstáť, či už citarovými vystúpeniami, či varením rôznych dobrôt na miestnych alebo regionálnych podujatiach, zúčastňujú sa všetkých možných súbehov, súťaží, prehliadok, výziev, kde sa len čo šuchne, na to reagujú, zviditeľňujú sa, robia dobré meno svojej obci, Slovákom z Veľkého Bánhedešu, Békéšskej župy i celej Dolnej zeme. „Myslíme si, že aj napriek našej mnohostrannej aktivite, sú nesmierne dôležité takéto zastávky,“ zdôraznila J. Pepová Tímárová, „aby sme si uvedomili odkiaľ sme vykročili a kam sme došli. Mojím tajným snom bolo, aby reprezentatívnu výstavu našich šikovných žien inštalovala Anna Illésová Boťánska, ktorá učí výšivkárske umenie na rôznych miestach. Rodáčka Veľkého Bánhedeša sa vedela uvoľniť na tento víkend a zostavila výstavu nesmierne citlivo a ocenenými dielami ukázala jedinečnú šikovnosť a nadanie žien z Rezedy. Anna bola mentorkou krúžku pri jeho vzniku a inštalovala nádhernú výstavu. Považujem za poctu, že jubilantky pozdravila, výstavu otvorila a ich dielo ocenila predsedníčka Združenia ľudového umenia Békéšskej župy Anna Pálová. Anci s našimi vyšívačkami udržiavala kontakt už v sedemdesiatych rokoch a potom našim šikulkám ponúkla možnosť podieľať sa na vzorovom projekte Národného osvetového ústavu <Opäť vyšívajme, zachovávame dedičstvo>. Zrod Krúžku vyžadoval veľa organizačnej práce, ale dostali sme návod, čo treba urobiť, čo sa naučiť, získali sme mentora i morálnu podporu. Ja som sa šance v mene Spolku chopila obomi rukami,“ dodala predsedníčka Spolku nadšene a vďačne. Do teraz viaceré členky Krúžku absolvovali doškoľovanie vedúcich, a tri z nich – Alžbeta Andová Demková, Mária Bogárová Boťánska a Mária Molnárová Oraveczová – odovzdávajú svoje vedomosti na školeniach Združenia ľudového umenia Békešskej župy.

V kultúrnom programe vystupovali miestni citaristi zo skupiny Ihlica a Malá ihlička, Dominik Új spieval pesničky z priadok, predstavili sa seniorskí i mladší tanečníci skupiny Komlóš zo Slovenského Komlóša, ako aj hostia z FS Mlynček z Kolárova. Všetci sa cítili dobre, nasvedčovala tomu skutočnosť, že každý účinkujúci vystupoval o trochu dlhšie, než sa pôvodne dohodli.

Vedúca Folklórnej skupiny Mlynček Iveta Majerčíková mala svojich predkov vo Veľkom Bánhedeši. Nebola na Dolnej zemi po prvýkrát, lebo pred niekoľkými rokmi pricestovala s mamičkou a učili ženičky v obci, ako sa robia grilážové ozdoby na svadobné torty. Na piatkovom programe FS Mlynček predstavil program z Východného Slovenska a Terchovej. Na druhý deň ukázali, ako sa vedia baviť nielen v noci z piatku na sobotu, ale aj v sobotu v Békešskej Čabe na Dni Békéšskej župy. Zobrali so sebou husle, basu aj harmoniku a raz dva sa točili v kole. Ľudia Mlynček fotografovali, natáčali, tešili sa mu. Súbor ani javisko nepotreboval. Úplne stačil priestor pri stánku Slovenskej samosprávy Békešskej župy, kde sa členom Mlynčeka odvďačili pikantným gulášom. Potom sa veselá chasa z Kolárova ešte poobzerala po Slovenskom dome v Békešskej Čabe a odfotila sa s drevenou sochou Jánošíka vo dvore. Vo Veľkom Bánhedeši si pozreli cintorín a člen súboru Peter Szép daroval citarovej skupine Ihlica svoju citaru. Ako nám pani Majerčíková prezradila, skupinu, ktorá vznikla v roku 2010, tvorí vyše 20 členov, tanečníci, speváčky a muzikanti. Stretajú sa aspoň raz týždenne na trojhodinovej skúške. Názov telesa vznikol s odkazom na mlyny v meste, napríklad na starodávny vodný mlyn i najväčší mlyn na obilie v Európskej únii, ktorý je tiež v Kolárove. Snažia sa v maďarskom prostredí, ako to robia aj vo Veľkom Bánhedeši, zachovávať, udržiavať, revitalizovať slovenské zvyky a tradície. Zatiaľ najmä vianočné a novoročné s vinšovačkami, veľkonočné s kraslicami, polievačkou a folklórnym programom, ale už sa chystajú na jesenné Slivkové dni s koláčmi, lekvárom a slivovicou.

O zábavu na slávnostnom večeri sa postaralo aj muzikantské duo Terč. Rodina vedúceho Jána Antala tiež pochádza z Veľkého Bánhedešu a sám asi pred 30 rokmi bol hrať v obci. Teraz si vtedajšie úspešné vystúpenie zopakoval aj so svojím hudobným partnerom. Bol dojatý a nekonečne vďačný, že v rodisku svojej mamičky našiel priateľov, ku ktorým by sa chcel vracať tak často ako to len bude možné.

Erika Trenková

Foto: Gábor Bunda