V roku 2006 odovzdala Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku do prevádzky svoj jediný vlastný oblastný dom, Národopisnú zbierku zemplínskych Slovákov v Baňačke. V posledných rokoch prešiel rozsiahlou rekonštrukciou, a to tak stála expozícia, ako aj samotná budova. V súčasnosti je opäť sprístupnený verejnosti, keďže zbierka bola slávnostne otvorená a znovu posvätená 2. septembra. Na podrobnosti obnovy sme sa spýtali riaditeľky Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku Kataríny Király.

– Z čoho vznikol spoločenský priestor?

– Za budovou oblastného domu bolo pôvodne zastrešené javisko a keďže tam bývali do roka len jedno-dve podujatia, rozhodli sme sa, že ho dáme zamurovať a využijeme na iné ciele. V roku 2019 sme podali projekt na Úrad predsedu vlády Maďarska. Práve v tom čase zavítal do Zemplína štátny tajomník Úradu predsedu vlády zodpovedný za cirkevné a národnostné vzťahy Miklós Soltész, ktorý sa zaujímal aj o národopisnú zbierku v Baňačke. Zapáčilo sa mu tam a pochopil, že miestni Slováci potrebujú pomoc. Pri budovaní spoločenského priestoru bolo cieľom poskytnúť prácu miestnym podnikateľom. Žiaľ, mali sme veľa ťažkostí, lebo kvôli inflácii a koronavírusu postupovali práce oveľa pomalšie, a keďže financie nestačili, obrátili sme sa so žiadosťou o pomoc aj na Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a, našťastie, aj oni podporili náš projekt. V novostavbe je vstupná miestnosť, spoločenská sála s kuchyňou a galériou, a toalety, ktoré zatiaľ chýbali.

– Aké plány máte ohľadom spoločenského priestoru?

– Bude slúžiť predovšetkým miestnej komunite, Ženskej speváckej skupine Rozmarín. Ony tam budú mať skúšky a rôzne podujatia, stretnutia. Keďže tam máme aj kuchyňu, plánujeme zorganizovať gastronomické zamestnania pre mladé gazdinky, ktoré sa chcú naučiť variť typické slovenské jedlá, aké varili ich predkovia v tomto regióne. Spoločenský priestor bude slúžiť aj múzejno-pedagogickým zamestnaniam, ale aj hodinám slovenskej vzdelanosti pre žiakov základnej školy, keďže máme podpísanú dohodu s Maďarsko-slovenskou dvojjazyčnou národnostnou školou a internátom v Novom Meste pod Šiatrom. V novostavbe sa nachádza aj kancelária vedúcej Regionálneho strediska ÚKSM Zuzany Xénie Szabóovej. Takže to je viacfunkčná moderná miestnosť. A vôbec sa mi nezdalo, že javisko, ktoré sme zamurovali, bolo predtým také veľké. Pohodlne sa tam zmestí cca 20 ľudí. Snažili sme sa využiť každý kút. Napríklad galéria slúži aj ako odkladací priestor pre zbierkové predmety múzea, ktoré ešte neboli zapísané do inventárnej knihy.

– Podarilo sa vám niečo vybudovať aj vo dvore?

– Na konci pozemku sa nachádza stodola, ktorá slúži aj ako depozitár, tam je uložený nábytok a náradie, ktoré nám podarovali obyvatelia Baňačky. Aby nám v budúcnosti nechýbalo javisko, postavili sme ho priamo pred stodolou. Bude to slúžiť aj remeselníckym zamestnaniam počas letných táborov.

– Ešte niečo o budove oblastného domu. Je to staršia budova?

– Áno. Dom, kde je teraz umiestnená národopisná zbierka, patril rodine Sesztákovcov. Ľudovít Seszták a jeho synovia boli stolári, sami vyrobili väčšinu nábytku, ktorý sa nachádza v zbierke a takto máme možnosť predstaviť bývanie pomerne dobre situovanej rodiny.

Projekt sme realizovali vďaka niekoľkým úspešným súbehom. Podarilo sa vymeniť poškodené hrady a latky na streche, taktiež hrdzavý železný plot na pôvodný drevený, urobila sa hydroizolácia vo vnútri domu, zrušili sme nákladné plynové kúrenie v hosťovskej časti budovy, a vybudovali sme moderné kúrenie. Potrebnú energiu dodávajú solárne panely, ktoré sú umiestnené na novostavbe. Bolo treba tiež zabezpečiť ochranu proti škodcom a hmyzu, zároveň sme dali špeciálnu UV fóliu na okná proti žiareniu a teplu.

– Ako to celé vnímalo miestne obyvateľstvo?

– Keďže budovanie novostavby a rekonštrukcie prebiehali dlho, dostali sa k nám všelijaké ohlasy, že „Na čo to je?“ a „Prečo to nebolo dobré, ako predtým?“ Ľudia ťažko prijmú aj ten fakt, že nemôžeme umiestniť na výstave všetko, čo pozbierali v uplynulých rokoch. Vôbec nechápali, že my sa musíme pridržiavať aj určitých odborných predpisov. Že budova a jej okolie by mali byť v súlade s tým, čo ukazujeme návštevníkom na výstave.

– Teraz hovorme trošku o obnovenej stálej výstave v oblastnom dome, kurátorkou ktorej ste vy sama.

– Vďaka ďalšiemu úspešnému projektu, ktorý sme podali na Národný kultúrny fond, sa nám podarilo získať podporu z tzv. Programu géniov. Cieľom bolo zmodernizovať stálu výstavu, aby sme v budúcnosti prilákali čím viac návštevníkov a zaujali každú vekovú skupinu.

– Ako si máme predstaviť obnovenú zbierku?

– Ako pri každej zbierke, aj v Baňačke sme museli najprv určiť dobu, v ktorej sa ocitne návštevník, keď do domu vstúpi. Nerada zdieľam podrobnosti o výstave, lebo sa obávam, že návštevníci obídu národopisnú zbierku, lebo budú mať pocit, že to už poznajú. Ale môže sa stať aj opak, že práve zvedavosť ich zavedie k nám. Určite toho, kto zavíta do Národopisnej zbierky zemplínskych Slovákov, čaká niekoľko prekvapení. Keď vstúpi do domu, uvidí pekne zariadenú prednú izbu, kde všetky skrine ukrývajú poklady. V jednej sa nachádzajú všetky ocenenia miestnej speváckej skupiny, odevy na vystúpenia. V druhej skrini sú rekvizity, ktoré používali pri predstavovaní tradícií na javisku. Tretiu sme venovali gréckokatolíckej viere miestnych obyvateľov. V zbierke sa nachádza nespočetné množstvo svätých obrázkov, ktoré sme nechceli ukrývať pred očami návštevníkov a odložiť ich niekde do skladu, a tak sme vymysleli čarovnú skrinku, z ktorej môžu návštevníci vyberať sakrálne obrazy. Ale sú tam aj sošky, ktoré si veriaci priviezli so sebou z pútnickej cesty, aj pamätné listy o prvom prijímaní. V prednej izbe pripomíname významné momenty v živote človeka, narodenie, sobáš. Nachádzajú sa tam aj ženích a nevesta, ale návštevník môže vidieť na posteli kútnu plachtu z roku 1893, čo je najstarší predmet výstavy. Máme kútik, kde sú veci, ktoré pripomínajú vianočné obdobie. Nachádza sa tam obraz Svätej rodiny, s ktorým putovali veriaci z domu do domu počas deviatich večerov pred Vianocami, keď sa konalo tradičné hľadanie prístrešia pre narodenie Božieho syna. Je tam aj betlehem, keďže po dedine ešte aj na prelome storočia chodili mládenci s jasľami, dokonca od 2009 roku sa v Novom Meste pod Šiatrom stretávajú skupiny betlehemovcov zo Zemplína.

– Podľa toho ste sa snažili zariadiť interaktívnu a modernú výstavu.

– Áno, až natoľko, že sme v zbierke umiestnili aj elektronickú informačnú plochu. Návštevníci si môžu vo vlastnom tempe a podľa vlastného záujmu prečítať informácie v slovenskom a maďarskom jazyku o histórii obce, lokálnej ľudovej architektúre, alebo o samotnom dome, ale nájdu tam aj informácie o jednotlivých miestnostiach oblastného domu, o predmetoch zbierky, a tiež o zvykoch. Máme v systéme takzvané „rozprávajúce“ predmety, lebo každý kus má svoju históriu, vie nám povedať odkiaľ pochádza a načo ho používali. Sú aj demonštratívne predmety, ktoré budú slúžiť múzejno-pedagogickým zamestnaniam. Našim cieľom bolo zachovať a prezentovať návštevníkom aj nehmotné dedičstvo. Keďže na Zemplíne už neslúži každodennej komunikácii miestne nárečie, snažili sme sa predstaviť v expozícii piesne a hovorené slovo. V kuchyni ponúkame recepty v dvoch jazykoch, krátke filmy o príprave tradičných jedál. V obývacej izbe sme zariadili kúdelnú izbu, kde sú umiestnené krosná, v kasni krásne klinovníky a šurce. Ako kurátorka som nevedela na začiatku čo robiť s tranzistorovým rádiom, ktoré som našla na šublóte. Potom som poprosila pani Etelku Ihnátovú, ktorá krásne hutorí v ich nárečí, čo je vlastne dolnozemplínske, trebišovské nárečie, aby nám porozprávala o priadkach v minulosti. Návštevník si to môže vypočuť práve z rádia. K trojdielnemu domu zemplínskeho typu patrila aj takzvaná čierna komora, kde sa ukladali zásoby potravín, obilie, ale aj náradie potrebné pri každodennej domácej práci. A keďže v tomto dome pôvodne žil stolár, zariadili sme tam stolársku dielňu so stolárskym stolom, čo používal bývalý majiteľ a jeho synovia.

– Kedy je zbierka dostupná pre návštevníkov?

– Oblastný dom je otvorený od 1. apríla do 31. októbra v utorok a stredu od 10.00 do 14.00 hod. a v sobotu medzi 14.00 a 18.00 hod. Od 1. novembra do 31. marca je zbierka zatvorená, ale ak bude záujem, ukážeme ju návštevníkom po telefonickom dohovore.

– Ďakujem pekne za rozhovor a želám veľa návštevníkov a úspechov!

– Dúfam, že som vzbudila záujem budúcich návštevníkov a všetci sú vítaní v obnovenej Národopisnej zbierke zemplínskych Slovákov v Baňačke.

Bence Püski-Liker

Foto: Zemplén Televízió