Tohoročný Deň tardošských Slovákov zorganizovala miestna slovenská národnostná samospráva 22. a 23. septembra. Takže vlastne trval dva dni, plné zaujímavých programov, ktoré prilákali aj deti, aj dospelých, aj mladých, aj tých skôr narodených.
V piatok popoludní usporiadali Deň tardošských Slovákov v spolupráci s Klubom dôchodcov Spokojný súmrak. Členovia klubu sa aktívne podieľali na animovaní ľudových hier, v čom im výdatne pomáhali aj starší žiaci miestnej základnej školy, ba aj bývalí školáci, ktorí sa už učia na stredných školách v iných mestách a domov „pribehli“ po skončení vyučovania. Šikovné členky seniorskej organizácie sa postarali o maškrtníkov. Od skorého popoludnia temer do večera pripravovali chutné dobroty miestnej ľudovej kuchyne. Prezradili nám, že zemiakové cesto je priam fantastický výmysel. Z roztlačených uvarených zemiakov a múky, v závislosti od toho, nakoľko múčne sú zemiaky asi v pomere 2,5:1, sa dajú urobiť na slano zemiakové pagáče a kapustou plnené pirôžky, po tardošsky lokše a na sladko lekvárom plnené taštičky, po tardošsky sladké lokše. Univerzálne sa tak dá nakŕmiť celá rodina. Deti majú radšej lekvárové, kým dospelí sú za kapustové. Najmä, ak týchto na masti či na oleji upražených dobrôt je patričné množstvo. Len to sa nedá zistiť, aké množstvo je patričné. Kým sa animátori z dolného konca dvora kultúrneho domu dostali až na podstienku, už zostala na tanieroch len vôňa slaných aj sladkých lahôdok. A po pagáčikoch ani chýru ani slychu, pritom ich naozaj bolo patričné, či skôr ohromné množstvo. Zdanie niekedy klame, teraz bolo to patričné, ba i ohromné málo.
Nikto si však nedal pokaziť náladu. Cukrovú vatu vyrábali dievčatá do večera. Ale nielen tak hocikomu! Totiž na jednotlivých stanovištiach mohli účastníci získať body, ktoré sa potom dali vymeniť za poriadny chuchvalec sladkej dobroty na paličke. Kým si niektorí dávali lepkavú sladkosť, ďalší skúšali svoju šikovnosť v remeselnej dielni. Pod vedením Kataríny Hédiovej pracovali s kožou a vyrábali kľúčenky v tvare srdca alebo vtáčikov. Na druhom konci stola tvorili deti, ba sem-tam aj ich mamičky, zo šúpolia krásne kvety, ktoré nikdy neodkvitnú. A medzi dvoma koncami dlhého stola sa dialo ešte všeličo, aj vymenovať ťažko. A na záver piatkového večera sa rozozvučala hudba a na dvore sa začala tančiareň pod vedením učiteľky tanca, choreografky folklórnej skupiny Červený mramor Ibolye Nagyovej, ktorej pomáhal syn Imrich. Radostná nálada dala tušiť, že sa mnohí chystajú na sobotný večer.
– Tento rok ste rozobrali Deň tardošských Slovákov na dva. Prečo ste sa tak rozhodli? – opýtali sme sa predsedníčky miestneho slovenského zboru Eriky Kissovej Törökovej.
– Dnes deti i dospelí športovali, hrali sa ľudové hry, tvorili v dielňach so všelijakými materiálmi, členky Klubu dôchodcov pracovali v kuchyni s múkou, so zemiakmi a slávnostné oblečenie by si boli zašpinili. Preto sme sa rozhodli jeden deň venovať voľnočasovým aktivitám, keď nikto nemusel byť vyparádený. V sobotu, keď sa na javisku konal kultúrny program, každý bol vo sviatočných šatách. Mimochodom, tí, ktorí počas ľudových hier nazbierali najviac bodov, dostali odmenu. Počas kultúrneho programu obsadili javisko aj hostia aj domáce tanečné skupiny. Od najmenších, najskôr vystupovali škôlkari, po najväčších, či skôr po najstarších. Tancovali aj seniori skupiny Červený mramor, ktorí si dali názov Makovice. Hostia, folklórny spolok Lipa, prišli do Tardoša z Budapešti.
– Ak sú moje informácie správne, prichystali ste aj veľké prekvapenie...
– Malým darčekom sme pozdravili niekdajších členov Speváckej skupiny Gerecse, totiž v tomto roku by sme chceli osláviť 40. výročie založenia telesa. Keďže starší členovia už nechcú spievať, vraj nemajú silu, ani energiu, skupina zanikla. V auguste sme sa rozhodli po mnohých rokoch a po covide dať ju znovu dohromady. Z tých pôvodných spievajú ešte štyria a pridali sa niektorí tanečníci z Makovíc, ktorí majú pekný hlas a hudobný sluch. Všetkých sme obdarili sviečkou s názvom súboru. A, samozrejme, poďakovali sme sa aj niekdajšiemu umeleckému vedúcemu Viliamovi Urbaničovi za jeho dlhoročnú prácu, – povedala Erika Kissová Töröková.
Úspech programu, aj s premiérou staronovej speváckej skupiny bol oveľa väčší, než by bol ktokoľvek očakával. Veselá nálada pokračovala aj počas zábavy, v ktorej do tanca hrala muzika Vértes Express.
(-tre)
Foto: autorka, Katarína Hédiová a Tibor Csabán
