Segedínski Slováci tvoria silnú a súdržnú komunitu. Dôkazom toho je aj každoročný Deň slovenskej kultúry, ktorý je zároveň príležitosťou na odovzdanie ceny Za segedínskych Slovákov. Podujatie, ktoré sa konalo 20. októbra v Dome národností, spoločne organizujú Segedínska slovenská samospráva a Spolok segedínskych Slovákov.

Moderátormi boli Mária Mataiszová a Imrich Ocsovszki, ktorí na začiatku citovali amerického spisovateľa Ziga Ziglara: „Spravte z dnešného dňa deň, na ktorý budete s radosťou spomínať.“ Na tento deň bude s radosťou spomínať laureátka spomenutej ceny Ildika Makaiová. Vyznamenanie Za segedínskych Slovákov každé dva roky udeľuje Segedínska slovenská samospráva osobám, ktoré svojou dlhoročnou prácou prispeli k zachovaniu našej národnostnej identity, kultúry a jazyka. I. Makaiová prevzala cenu za dlhoročnú prácu na poli vyučovania slovenského jazyka v rámci nedeľnej školy Spolku a za prácu, ktorú vykonávala v segedínskom poslaneckom zbore.

I. Makaiová sa narodila 17. októbra 1970 v Békešskej Čabe. Po skončení slovenskej základnej školy maturovala na slovenskom gymnáziu vo svojom rodnom meste. Tejto inštitúcii môže ďakovať za svoj vzťah k slovenskej kultúre, keďže počas študentských rokov bola členkou viacerých umeleckých zoskupení, spevokolov, bábkového krúžku, ako aj mandolínovej skupiny pod vedením Jána Šutinského a Alexandra Kormoša. Od roku 1988 ešte ako študentka gymnázia začala externe spolupracovať so Slovenskou redakciou Maďarskej televízie v Segedíne ako moderátorka mládežníckej relácie Výhonky. Po maturite pokračovala vo svojich štúdiách na Vysokej škole pedagogickej Gyulu Juhásza v Segedíne a po štátniciach sa v júni 1993 opäť vrátila do sveta médií. V rozšírenej novej programovej štruktúre Slovenského vysielania Maďarského rozhlasu sa pred 30 rokmi musela rýchlo zorientovať vo všetkých oblastiach profesie rozhlasového reportéra a jej láska k tejto práci trvá dodnes. Ešte ako študentka sa zoznámila s činnosťou Slovenského klubu v Segedíne, ktorý vtedy fungoval pri Katedre slovenského jazyka a literatúry. Z tohto klubu sa neskôr vyprofiloval Spolok segedínskych Slovákov, ktorého je dlhoročnou členkou. Pravidelne sa zúčastňuje programov Spolku a Domu národností, s mamičkou Helenou Lehoczkou viackrát pripravili dolnozemské slovenské špeciality. Spolupracovala a dodnes spolupracuje so slovenskými lektormi Segedínskej univerzity a ako rozhlasová redaktorka informuje o práci Katedry slovenského jazyka a literatúry. I. Makaiová bola aj členkou Segedínskej slovenskej samosprávy v rokoch 2006-2010. V roku 2000 sa jej narodil syn Oliver Pál, ktorý sa od malička zúčastňoval na hodinách slovenského jazyka v Dome národností. Práve v jeho sprievode viackrát zastupovala slovenskú komunitu na plese národností, multikultúrnych adventných či literárnych podujatiach v Segedíne. Oliver už ako dospelý absolvent hry na violončelo je vyhľadávaným hudobníkom aj v kruhu budapeštianskych Slovákov. Pomaly uplynie 20 rokov ako I. Makaiová v roku 2004 prevzala od Kataríny Király vyučovanie slovenského jazyka v rámci nedeľnej školy Spolku. So svojimi študentmi niekoľkokrát vystupovala na podujatiach pri príležitosti Dňa materinského jazyka, ktorý organizuje Dom národností. Za jej obetavú a húževnatú prácu jej slovenský poslanecký zbor vyslovil uznanie svojím najvyšším vyznamenaním Za segedínskych Slovákov. Cenu odovzdal predseda samosprávy Tomáš Racskó.

I. Makaiová vo svojom ďakovnom príhovore vyjadrila radosť z vyučovania slovenského jazyka a spomenula niekoľko svojich žiakov, ktorí si vďaka nej osvojili náš prekrásny jazyk. Laureátka ďalej poďakovala aj svojej rodine, ktorá vždy stála pri nej a aktívne sa zapájala do národnostných podujatí v Segedíne.

Predseda Spolku segedínskych Slovákov Ján Benčik odovzdal svojej kolegyni Ildike tortu, pri príležitosti jej nedávnych narodenín.

Slovenská komunita každý rok poskytuje priestor predstaviť sa talentovaným umelcom a tvorcom, ktorí sa odlišujú od svojich kolegov svojimi osobitnými schopnosťami, a ktorí chcú svoj talent ukázať verejnosti. Agneša a Eva Klementové zo Slovenského Komlóša zhotovujú obrazy zo smaltu. Z ich diel usporiadali výstavu v malej sále Domu národností, ktorej vernisáž sa konala v rámci Dňa slovenskej kultúry. „Dielo, ktoré nevychádza zo srdca, je odsúdené na zánik. Dnes hovoríme o umelkyniach, ktorých diela sú inšpirované nielen bozkom múzy, ale aj ich vlastným pohonom, tvorivosťou, neutíchajúcim záujmom a koníčkami,“ charakterizovala tvorbu mladých umelkýň M. Mataiszová.

Na záver podujatia pokračovali priateľské rozhovory za bielym stolom.

(BPL)

Foto: autor