V nadpise citované slová povedala s úsmevom Zuzana Hollósyová 12. Októbra v divadelnej sále sídla Slovenskej samosprávy Budapešti na slávnosti usporiadanej pri príležitosti 25. Výročia založenia Klubu slovenských dôchodcov (KSD) v Budapešti. Klub je jednou z najaktívnejších slovenských spoločenských organizácií pôsobiacich v našom hlavnom meste.
Trochu histórie
Oslavy sa začali príhovormi. Predseda KSD Ján Kukučka a podpredsedníčka Mária Libayová pripomenuli začiatky organizácie, ktorú tvoria nielen bývalí učitelia, ale aj členovia ďalších záujmových spolkov (Kruhu priateľov Slovenského Komlóša či už nefungujúceho Spolku Slovákov z Békešskej Čaby), a ešte mnohí, ktorým záleží na tom, aby mohli slovenčinu používať v bežnom živote, spoznávať krásy Slovenska a Slovákov v Maďarsku.
Kedysi mimoriadne rušný spolkový život Slovákov v Budapešti po druhej svetovej vojne celkom zanikol. Boli isté nesmelé pokusy o jeho obnovenie v podobe klubu, ale pre nedostatok spoločenskej a hmotnej podpory sa neujali.
Po prijatí zákona o národnostiach z roku 1993 sa situácia značne zmenila. Národnostné samosprávy umožnili národnostiam vziať organizovanie svojho kultúrneho života do vlastných rúk. Ba, z možnosti sa stala povinnosť. Keď teda vznikla Slovenská samospráva Budapešti, hľadala cesty, ako osloviť Slovákov žijúcich v hlavnom meste a zapojiť ich do programov. Čoskoro slovenskí pedagógovia na dôchodku, ako i priaznivci Békešskej Čaby, Slovenského Komlóša a Sarvaša, ktorí si už predtým vytvorili svoje organizácie – krúžky, prišli s iniciatívou založiť Klub slovenských dôchodcov. Ustanovujúce zasadnutie bolo vo februári 1997. Predsedom sa stal Ladislav Petro. Klub síce vznikol, úspešne pôsobí, vyvíja bohatú činnosť, ale dosiaľ sa mu nepodarilo získať patričné podmienky. Dodnes nemá vlastné priestory, vedenie (aj rozšírené) sa schádza v priestoroch SSB. Valné zhromaždenie zasadá v Slovenskom inštitúte alebo v divadelnej sále sídla SSB. Klubový život je napriek tomu pestrý. Slovenskí dôchodcovia plánujú svoje programy na polročné obdobia a môžeme ich zaradiť do štyroch veľkých skupín: verejno-osvetové programy, návšteva slovenských lokalít, výlety do materskej krajiny a slávnostné a spoločenské programy.
Čo sa týka najbližšej minulosti J. Kukučka a M. Libayová pripomenuli, že klubový život zasiahli komplikácie kvôli celosvetovej epidémii koronavírusu podobne, ako všetky ostatné organizácie. Akonáhle však bola možnosť znovu sa stretávať, obnovili činnosť KSD a znovu organizovali podujatia, na začiatku s menším počtom účastníkov, ale postupne ich počet rástol. Členovia Klubu sa však nezúčastňujú len klubových aktivít, ale tvoria jadro aj medzi záujemcami všetkých slovenských akcií tak v hlavnom meste, ako aj na jeho okolí.
Slová vďaky
Vedenie KSD, ktoré tvorí okrem predsedu a podpredsedníčky aj Pavol Benšo a Beáta Tamášová, sa nezabudlo poďakovať ani bývalým predsedníčkam. Eva Szvitilová a Júlia Horváthová sú dodnes aktívnymi členkami Klubu a zúčastňujú sa väčšiny podujatí. Za ich neúčasti sa poďakovali za prácu vykonanú v Klube aj Gregorovi Papučkovi a Jánovi Karkalikovi. Nezabudli ani na zakladateľov, spomedzi ktorých pozdravili Alžbetu Derzbachovú z Kerestúru a Zuzanu Hollósoyovú, ktorá síce nie je členkou vedenia, ale všemožne pomáha tak pri písaní a vyúčtovaní súbehov, ako aj pri organizovaní akcií.
Oslávencov pozdravila aj predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku a Kruhu priateľov Slovenského Komlóša Alžbeta Hollerová Račková. Vyslovila svoju radosť z toho, že členovia spolku sú aktívni aj v KSD a členovia KSD sú zas aktívni vo všetkých organizáciách a skupinách, ktoré fungujú v Budapešti. Pripomenula, že okrem skromných finančných príspevkov na fungovanie Klubu CSSM pomohla aj so zabezpečením sídla pre organizáciu. „Verím, že v stredodobom horizonte sa podarí vyriešiť aj to, aby sa členovia Klubu mali kde stretávať, keďže sa realizuje veľká investícia Slovenského kultúrneho strediska v bývalom evanjelickom kostole na Rákócziho triede,“ povedala A. Hollerová Račková.
Predsedníčka SSB a Slovenskej samosprávy III. obvodu Budapešti Edita Hortiová tiež pozdravila jubilujúci Klub. Poďakovala sa za aktivitu jeho členov na slovenských podujatiach. Prisľúbila, že ak sa obrátia na ich zbory, vždy sa budú snažiť vyhovieť požiadavkám a podľa možnosti pomôcť.
Aktivistka Zuzana Hollósyová spomínala na začiatky, keď ani nepomysleli na to, že sa stretnú aj o 25 rokov. Ako jedna z iniciátoriek založenia Klubu spomínala na všemožnú pomoc hlavne od Slovákov v XVII. obvode, odkiaľ viacerí sa stali nielen členmi Klubu, ale aj zakladajúcej sa regionálnej samosprávy. Vyzdvihla angažovanosť dôchodcov, ktorí niekedy aj napriek zdravotným ťažkostiam prichádzajú na akcie, lebo sa chcú podieľať na slovenskom živote hlavného mesta. „Vďaka nim sa založili obvodné samosprávy a rátame s nimi dodnes. V každej samospráve je mladý, 20-niekoľkoročný, ale aj dôchodca, ktorý vie odovzdať jazyk a tradície... Som veľmi hrdá na to, že v Budapešti sa globálne neznížil počet Slovákov, ba sú také miesta, ako napríklad II. obvod, kde narástol ich počet na 90 osôb. U nás v XIII. obvode sa prihlásilo 253 Slovákov. Hoci nevieme, kto sú títo ľudia, je úlohou slovenských samospráv, aby ich našli: či cez obvodné noviny organizovaním kultúrneho podujatia, alebo inak,“ povedala Z. Hollósyová. Ako predsedníčka Budapeštianskeho slovenského speváckeho zboru Ozvena sa poďakovala aj členom, ktorí sú aktívni v oboch organizáciách.
Predsedníčka Slovenskej samosprávy XIII. obvodu Budapešti Eva Fábiánová sa tiež poďakovala členom Klubu za aktívnu účasť na všetkých akciách a prisľúbila, že podľa možností obvodná samospráva druhého najpočetnejšieho obvodu z hľadiska počtu Slovákov bude podporovať aktivity Klubu, a zároveň pozvala prítomných na budúcoročné podujatie, ktoré zorganizujú spolu dva zbory. Slávnostné valné zhromaždenie KSD sa totiž uskutoční spolu s oslavou Dňa žien 8. marca 2024 v Osvetovom stredisku A. Józsefa v XIII. obvode Budapešti a pozvali ženy z Malého Kereša, ktoré predstavia ľudový kroj a takto môžu spoločne osláviť MDŽ. Podujatie bude otvorené pre všetkých záujemcov.
Aj ďalší účastníci hovorili o svojich plánoch a my vás budeme o nich informovať, predbežne na našej webovej stránke a následne na stránkach nášho týždenníka.
Po príhovoroch dostali slovo aj členovia a spoločne spomínali na tie najlepšie podujatia. Mária Libayová na záver hovorila aj o budúcnosti, a nielen o programoch. Ako naznačila, radi by založili výšivkársky krúžok. Zatiaľ hľadajú záujemcov a v prípade dostatočného množstva prihlásených založia krúžok. Takže ak sa nájde medzi Slovákmi v Budapešti alebo na okolí niekto, kto by sa rád stretával pravidelne v takomto krúžku, môže sa prihlásiť u vedenia KSD.
A ešte subjektívna spomienka Alžbety Derzbachovej na začiatky Klubu: „Vtiahla nás do toho Mária Epresová, ktorá aktívne spolupracovala so Zuzkou Hollósyovou. Spolu sme založili slovenskú samosprávu, aj sme sa stali členmi Klubu.“ Ako povedala, dnes je problematická skôr doprava, lebo stred mesta je trochu ďaleko. Rada spomína na výlety, hlavne na jeden, keď boli v Hronskom Beňadiku, kde sa práve vtedy konala svadba v drevenom kostolíku. Ale veľmi rada chodieva aj na Slovenské Vianoce, ktoré vždy vnášajú sviatočnú atmosféru do duše účastníkov. Ako povedala, je dobré byť súčasťou niečoho, patriť do jednej komunity, čoho je KSD najlepším príkladom a práve preto odporúča čerstvým dôchodcom, aby sa zapojili do aktivít Klubu.
Kultúrny program
V kultúrnom programe osláv štvrťstoročnice KSD vystúpil mladý klavirista Benjamin Forró, ktorý predniesol kyticu svetoznámych skladieb. Končiaci poslucháč Univerzity Franza Liszta pochádza z Päťkostolia, vyrastal v rodine muzikantov, kde každý hrá na nejakom hudobnom nástroji. Absolvoval Konzervatórium B. Bartóka. V roku 2017 vyhral hlavnú cenu na celoštátnej súťaži hudobných stredných škôl v hre na klavíri. Ako povedal, znamená pre neho veľmi veľa, keď môže hrať pre poslucháčov, na tvárach ktorých vidí, že im jeho hra niečo dáva.
Po kultúrnom programe nasledovala večera, torta pre oslávencov a darček od Klubu: každý člen dostal nástenný kalendár na rok 2024.
(ef)
Foto: autorka