Slovenská samospráva Budapešti (SSB) 2. Decembra udelila Michalovi Hrivnákovicenu Za budapeštianskych Slovákov na tradičnom verejnom zasadnutí pri príležitosti Dňa budapeštianskych Slovákov a Slovenských Vianoc. Budapeštianski Slováci slávili Vianoce ako zvyčajne spolu, pri kultúrnom programe a za bielym stolom v divadelnej sále sídla SSB v centre hlavného mesta.

Verejné zasadnutie

Podujatie začalo verejným zasadnutím SSB, v rámci ktorého predsedníčka zboru Edita Hortiová po privítaní hostí, vrátane radkyne Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Maďarsku Valérie Zolcerovej, a kunsthistoričky Anny Kováčovej, referovala o celoročných aktivitách zboru. Členovia SSB sa zúčastnili tak na podujatiach slovenských obvodných samospráv, ako aj na významnejších podujatiach regionálneho alebo celoštátneho rázu. Časopis SSB Budapeštiansky Slovák aj v tomto roku redigovala vedúca sekretariátu samosprávy Ľubomíra Fallerová. E. Hortiová vyslovila žiadosť, aby poslanci a aktivisti dali vedieť o svojej činnosti aj formou článkov na stránkach magazínu, ktorý má slúžiť ako kronika budapeštianskych Slovákov. Poslanci SSB svoju prácu vykonávali na základe plánu prijatom začiatkom roka. Samospráva hospodárila z finančných prostriedkov štátnej podpory, ale aj z príspevkov od hlavného mesta a rôznych grantových organizácií tak z Maďarska, ako aj zo Slovenska. Najväčšími podujatiami, okrem pútnickej cesty do Blatnohradu, boli jazykový tábor pre žiakov budapeštianskej slovenskej školy, doškoľovanie pre poslancov SSB v Mojmírovciach, oslava MDŽ, pravidelné koordinačné porady slovenských poslancov a vydávanie dvojmesačníka Budapeštiansky Slovák.

Okrem tradičných podujatí formou dohody SSB spolupracuje so spoločenskými organizáciami fungujúcimi v hlavnom meste, ako aj s obvodnými slovenskými samosprávami. Vydáva dvojmesačník Budapeštiansky Slovák s podporou obvodných samospráv a rôznych grantov. Tento rok vyšli štyri čísla časopisu. Poskytovaním svojej infraštruktúry pomáha Klubu slovenských dôchodcov a Budapeštianskemu slovenskému speváckemu zboru Ozvena. Pre budapeštiansku školu predplatili Ľudové noviny, Náš kalendár a časopis Barátság.

Po vymenovaní podujatí, na ktorých sa zúčastnili poslanci SSB, nasledoval kultúrny program. V tomto roku sa o príjemné navodenie vianočnej nálady postarali členovia Budapeštianskeho slovenského speváckeho zboru Ozvena. Pod dirigentskou taktovkou Adama Galambosa pripravili kyticu prekrásnych vianočných kolied, ale v ich programe nechýbala ani zaujímavá africká pieseň. Tichú noc spievali všetci účastníci Budapeštianskych slovenských Vianoc spolu s Ozvenou. Ďalšou časťou kultúrneho programu bol klavírny koncert Jána Bacsiho, ktorý pripravil akýsi prierez históriou hudby.

Záverom podujatia sa uskutočnilo odovzdanie vyznamenania Za budapeštianskych Slovákov. Tento rok cenu samospráva udelila komlóšskemu rodákovi, spisovateľovi, publicistovi a učiteľovi Michalovi Hrivnákovi. E. Hortiová ho nazvala kľúčovou osobnosťou budapeštianskych Slovákov, veď bol iniciátorom a zakladajúcim členom SSB a Budapeštianskeho Slováka, konferencie o Kultúrnom dedičstve budapeštianskych Slovákov, ktorá pozitívne ovplyvnila spoločenský a kultúrny život nielen budapeštianskych, ale Slovákov v Maďarsku vôbec. Dlhé roky je predsedom Slovenskej samosprávy XII. obvodu Budapešti. Okrem toho má nemalé zásluhy na literárnom živote Slovákov v Maďarsku ako autor, ale bol i pri zakladaní Združenia slovenských spisovateľov a umelcov, ako aj pri ich popularizácii mimo hraníc našej krajiny. M. Hrivnák bol naozaj prekvapený a s dojatím prevzal pamätnú plaketu a darčekový kôš. Potom poskytol nášmu týždenníku rozhovor o svojich pocitoch a o tom, na čom pracuje v súčasnosti. Po slávnostnom akte účastníci Slovenských Vianoc zasadli k bielemu stolu, kde pokračovali v priateľských debatách pri výbornej večeri.

Michal Hrivnák o vyznamenaní a práci

– Čakal si, že dostaneš cenu Za budapeštianskych Slovákov?

– Dávnejšie som to očakával, ale teraz som to nečakal. Naozaj ma zaskočili. Je to milé prekvapenie a veľmi ma teší táto cena.

– Čo znamená byť budapeštianskym Slovákom?

– Vyjadrím sa iba za seba. Znamená to tvrdo pracovať s vedomím, že sa možno nedočkáš ani len verbálneho uznania... Ak sa vyskytnú problémy, nedajbože, konflikt presahujúci rámec kolektívu samosprávy, nemáš žiadnu oporu, zostaneš osamelý ako prst…

Predovšetkým musí byť človek vytrvalý a obetavý a musí byť oddaný svojej národnosti. Nie je jednoduché pracovať v tomto prostredí ako príslušník národnosti, hlavne nie v Budapešti, v najväčšom maďarskom meste. Síce v XII. obvode nám vychádzajú v ústrety, ale predsa nie vždy chápu, čo robíme a ako to robíme. Síce nás podporujú, ale musíme zapracovať, bojovať, aby sme všetko to, čo nám podľa zákona prináleží, aj dostali. Asi toto znamená byť budapeštianskym Slovákom, ale predovšetkým vytrvalosť a oddanosť.

– Na čo si najhrdší, čo si urobil v prospech Slovákov?

– Poobzerajúc sa vôkol seba som hrdý, že som dokázal zhruba 65 rokov slúžiť národnosti, v rámci toho – od začiatkov až dodnes –– v národnostnom samosprávnom systéme.

A som pyšný aj na to, že sa mi toho času podarilo rozprúdiť literárny život Slovákov v Maďarsku. Tým nechcem povedať, že som všetko robil len ja, na začiatku mi bol veľmi nápomocný Gregor Papuček a neskoršie sa zapojili aj ďalší. Ďalej som hrdý na to, že máme bustu dolnozemského slovenského politika Ondreja Likera Áchima v Mestskom parku v Budapešti. Busta sa stala pútnickým miestom Slovákov v Maďarsku, usporadúvajú tam veľké podujatia a uctievajú jeho pamiatku.

– Na čom pracuješ teraz?

– Pokračujem Áchimom. Chcem zhrnúť skoro 20-ročnú históriu našich spoločných snáh, počas ktorých sme usporiadali rôzne slávnosti, konferencie, vydávali sme knihy a umiestnili bustu Áchima a takto si zachovali pamiatku nášho „sedliackeho kráľa“. Musím sa priznať, že teraz, bližšie k deväťdesiatke ako osemdesiatke, mi práca už nejde tak od ruky, ale chcel by som to dokončiť.

(ef)

Foto: autorka

NCIV-KP-1-2023/1-000080