Druhý májový víkend po dvanástykrát usporiadali v Tatabáni v inštitúcii Vértes Agóra trojdňový festival Forgórózsa (Ružová krútňava). Tento rok organizátori posledný festivalový deň, nedeľu, venovali slovenskej národnosti.

Veľkolepý tematický galaprogram, v ktorom vystúpili slovenské umelecké telesá nielen z Maďarska, ale aj zo Slovenska sa začal s veľkým časovým sklzom, veď program bol rozsiahly a bohatý. Úlohu otvoriť národnostný deň dostala predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku. Alžbeta Hollerová Račková vo svojom úvodnom prejave vyjadrila radosť, že Komárňansko-ostrihomská župa patrí medzi tie „...kde aj väčšinové obyvateľstvo, aj vedenie župy považuje kultúru tu žijúcich Slovákov a Nemcov za hodnotu, na ktorú sú hrdí všetci obyvatelia tejto župy.“ Následne zdôraznila: „To sa prejavuje nielen v slovách, ale aj v tom, ako sa napríklad v registri hodnôt župy objavujú prvky nemeckej a slovenskej kultúry.“

Galaprogramu predchádzal sprievod a potom skupiny zatancovali na námestí pred kultúrnym domom.

Ako prvé na javisko v osvetovom stredisku vystúpili Kincső Szabová a Kristóf Kele z Taty a zatancovali tirpácke tance. Pre porovnanie dostala priestor maďarská tanečná skupina Csutri, ktorá prezentovala Satmárske tance. Piesne z Komárňansko-ostrihomskej župy zaspieval Zmiešaný spevácky zbor Vértes-Gerecse, na harmonike ich sprevádzal László Csalánosi. Detská zložka tanečnej skupiny Červený mramor z Tardoša predviedla slovenské tance a detské hry z Peštianskej a Komárňansko-ostrihomskej župy. Skupinu sprevádzala ĽH Kincső. S Tancami z Tvrdošoviec vystúpili na javisko členovia skupiny Bányász Öregtáncos (Starí banskí tanečníci) z Tatabáne. Do tanca skupine hral gajdoš István Adorján.

V galaprograme sa predstavili aj vzácni hostia zo Slovenska. Ako prvý FS Sitňan z Banskej Štiavnice. Jeho členovia priniesli so sebou detviansky folklór, kroje, choreografiu, fujaru, heligónku, aj ďalšie detvianske hudobné nástroje. Po ňom zase nasledovali reprezentanti Slovákov v Maďarsku z Peštianskej župy. Tanečná skupina Pántlika (Stužka) spolu s Pávím krúžkom zo Santova ukázali obecenstvu, ako kedysi vyzeralo pravé nedeľné popoludnie v ich rodnej obci pod Pilíšom. Santovčania zatancovali a zaspievali vynikajúco.

Z Išasegu sa predstavili tanečníci spolu so ženskou speváckou skupinou. Skupina Makovice z TS Červený mramor predviedla tance z Pozdišoviec. S tancami z Bidoviec vystupovali členovia tanečnej skupiny Pötörke z Taty. Ako posledný tanečný súbor v popoludňajšom galaprograme sa predstavila autentická skupina zo Slovenska, z Parchovian. Tanečníci ukázali ako vyzerá ich nefalšovaný „domáci materiál“, tanečná choreografia z Parchovian, ktorej prvky s obľubou používala vo svojej tvorbe naša najznámejšia choreografka Eva Szilágyiová Šubová.

Po vystúpení v divadelnej sále osvetového domu sa slovenské skupiny s veľkým úspechom predstavili na vonkajšom javisku.V kapele, ktorá sprevádzala skupiny zo Slovenska, som objavil niekoľko dobrých známych. Dovolil som si opýtať sa na ich názory, napríklad, ako sa cítia v Maďarsku, či ako vnímajú našu snahu tak dlho si zachovať slovenčinu. Členovia skupín mi na obe otázky odpovedali rovnako kladne. Na festivale sa výborne cítili a s uznaním dodali, že obdivujú, ako sa nám darí zachovávať svoju kultúru a tradície.

Riaditeľky festivalu, ktorý je skutočnou folklórnou krútňavou prebiehajúcou vyše jedného desaťročia, sme sa spýtali odkiaľ prišla iniciatíva usporiadať slovenský tematický deň. Ildikó Szegváriová nám prezradila, že už veľmi dlho premýšľala, akým spôsobom by mali predstaviť v župe žijúce národnosti. „Naši Slováci, Nemci i Rómovia majú rovnako fantastickú kultúru a folklór ako väčšinový národ, národnostné skupiny majú bohatý a príťažlivý repertoár, práve ako maďarské folklórne skupiny. Potom mi prišlo na um, že by sme mali mať jeden deň, nedeľu, kedy by sme mohli predstaviť jednotlivé národnosti žijúce v našej župe.“

Na otázku, či sa národnostné podujatie stane tradíciou a či na festivale Forgórózsa plánujú ďalšie tematické národnostné dni. I. Szegváriová odpovedala: „Samozrejme, pretože podľa plánov na ďalších niekoľko rokov budeme pozývať aj ostatné národnosti. A potom by sme chceli túto pestrosť ukázať spoločne. Takže máme veľký plán, aby sme na 15. ročník festivalu v rámci mnohonárodnostného dňa zapojili zase aj Slovákov.“

Vo večernom programe na otvorenom javisku vystupovala aj speváčka zo Slovenska, interpretujúca rómsku hudobnú kultúru, Júlia Kozáková. Sprevádzala ju kapela Manuša. Vystúpenie formácie sa stretlo s obrovským ohlasom.

Počas troch dní bolo pre návštevníkov festivalu v Tatabáni pripravených množstvo sprievodných programov. Záujemcovia si mohli prezrieť trh remeselných výrobkov, ochutnať vynikajúce jedlá na ulici Delikátnych chutí a zúčastniť sa množstva ďalších koncertov a programov.

Okrem toho organizátori festivalu zorganizovali súťaže v hre ľudovej hudby a interpretovaní ľudového tanca, flashmoby folklórnych tancov a hudby, detské divadelné predstavenia, a tiež výstavu krojovaných bábik. Vystavili diela ľudových remeselníkov. Na javisku v osvetovom dome sme dokonca mohli vidieť, ako kedysi vyzerala čistá izba v bánhidskom i santovskom príbytku.

(zlh)

Foto: Károly Jackl