Zdá sa, že Slovenská samospráva župného mesta Békešská Čaba založila tradíciu, keď vlani zorganizovala podujatie Turiční ponďelok v oblastnon dome. Vzhľadom na veľký záujem bolo prirodzené usporiadať podujatie aj tento rok a tak 20. mája bolo nádvorie Slovenského oblastného domu na Garayho ulici opäť plné.

Organizátor Ondrej Kiszely uviedol, že v poslednom čase sa Turíce v Čabe vytratili z povedomia verejnosti a žiadne aktivity sa neorganizovali. „Počas predĺžených víkendov ľudia neradi zostávajú doma, vyhľadávajú oddych. To sme im chceli ponúknuť. Na Turíce sa čabianski Slováci okrem slávenia zoslania Ducha Svätého už pripravovali na letné práce, keďže tento deň sa považuje aj za vstupnú bránu do leta.“

Na začiatku podujatia sa uskutočnila prezentácia knihy Čabjanská podsťenková kňižočka, ktorá spracúva tradičnú slovenskú architektúru a kroj v Békešskej Čabe. „Podstenkové domy sú skutočnou kuriozitou. Mimo Čaby ich možno nájsť len na miestach, kde sa kedysi usadili čabianski Slováci. Sú neoddeliteľnou súčasťou našej minulosti, našej slovenskej kultúry, ale možno aj duše Békešskej Čaby.“

Ako odznelo na prezentácii, cieľom knihy nebolo po jednom predstaviť podstenkové domy v meste a okolí, ale pozvať čitateľa na kultúrno-historickú cestu časom. Tým ich povzbudzovať, aby sami objavovali poklady Čaby, či už na bicykloch alebo pešo, pretože keď kráčame ulicami, často si ani nevšimneme, čo máme priamo pred sebou. Cieľom knihy je teda upozorniť na čabianske hodnoty a ich zachovanie.

Prvá polovica publikácie sa zaoberá vývojom domov podstenkového typu, rozoberá faktory, ktoré formovali vývoj jedinečnej čabianskej architektúry. Dozvedáme sa tiež, že luteránsky farár Ladislav Linder chcel založiť oblastný dom už v 30. rokoch 20. storočia. Nechýba ani zmienka o Drevenej čipke, ktorou sa publikácia tiež snaží poukázať na rozmanitosť regiónu. Treba tiež pripomenúť, že tento architektonický štýl je typický aj pre osady mimo Čaby, ktoré boli časom založené alebo ich osídlili vo väčšom počte Čabania. Kniha sa venuje obciam Medeš, Poľný Berinčok, Békeš, Veľký Bánhedeš, Čorváš a Gerendáš, ale aj rumunskej Mokrej, kde sa tiež nachádza niekoľko domov tohto typu. Osobitnú kapitolu tvorí čabiansky kroj, ktorý sa, žiaľ, začiatkom 20. storočia takmer úplne vytratil. Podarilo sa ho však zrekonštruovať a obnoviť na základe dostupných prameňov. Kniha sa zaoberá jednotlivými časťami odevu a ich zmenami v priebehu ročných období. Zvláštnosťou našej knihy je, že sme fotografovali rôzne scény zo života, ktoré sa odohrávali pred domami, napr. príchod nevesty, veselicu alebo aj odvoz mŕtveho z domu.

O. Kiszely dodal, že cieľom tejto útlej knižky nie je podať vyčerpávajúci prehľad o premenách slovenského kroja v priebehu storočí. „Učinil tak už Juraj Tábori vo svojej vynikajúcej štúdii v druhom zväzku trojzväzkovej monografie o minulosti nášho mesta s názvom Etnografia Békešskej Čaby (Békéscsaba néprajza), ktorá vyšla v roku 1992. Namiesto toho ukazuje čitateľom, ako môžeme vnímať kroj našich predkov – zakladateľov mesta a jeho premeny z dnešného pohľadu. Následne opisuje rozkvet slovenského kroja v Čabe, ktorý sa datuje od zrodu podstenkových domov v polovici 19. storočia. V tomto historickom momente bol kroj našich predkov v Čabe najdokonalejší, s miestnymi jedinečnosťami a prvkami prevzatými z okolia, ale stále verne odrážajúci črty severných slovenských regiónov.“

Kedysi čabianske ulice lemovali tisíce podstenkových domov. Sledovali, ako sa zo zaprášenej dediny stalo prosperujúce mestečko, potom sídlo župy a nakoniec samotné župné mesto. Dnes ich počet sotva presahuje sto. Ak sa nezachovajú posledné z nich, budú nenávratne stratené. A bez nich bude Čaba oveľa chudobnejšia a my, Čabania tiež.

Návštevníci akcie si mohli kúpiť čabiansku sviňu vo vreci a vyhrať rôzne darčeky, ochutnať čabianske halušky (rezance) so všelijakými príchuťami, slávnostnú kuraciu polievku, baraní perkelt, tarkedle, čabjanskje špiro, a novinku Tót Iľa, čo je cigánka zabalená v lokši s čatní z cibule a čabianskou bryndzou. Ponuka bola teda veľmi pestrá o čom svedčí účasť takmer 600 ľudí.

(BPL)

Foto: Pavel Milyó