Slovenská Dolná zem znamená krajanov bývajúcich v štátoch na juh a juhovýchod od Slovenska. I keď hranice tieto komunity oddeľujú, dejiny, slovenská duša a srdce ich dodnes spájajú. Udržiavajú kontakty, vymieňajú si odborné skúsenosti, ale súdržnosť utužujú najmä medziľudské vzťahy a vzájomné spoznávanie hodnôt jeden druhého.
Toto všetko sa realizovalo aj počas trojdňového zájazdu Únie slovenských organizácií v Maďarsku – Združenia (Únia) pod vedením jej predsedu Františka Zelmana u krajanov vo Vojvodine, v Kysáči a Erdevíku. Účastníci zájazdu z ôsmych osád a miest mali naozaj obsažný a pestrý program. V piatok 7. júna v Kysáči nám poskytol Ján Slávik starší profesionálnu exkurziu okorenenú štipkou humoru. Spoznali sme výchovno-vzdelávací, výtvarný, umelecký, spoločensko-kultúrny ako aj náboženský život Kysáčanov. V Slovenskom národnom dome (SND) nás privítal starosta Ján Vozár, spoločensko-kultúrnu a umeleckú tvorbu miestnych Slovákov nám predstavil vedúci Kultúrno-umeleckého spolku Vladimíra Mičátka Michal Francisti a Galériu SND Michal Madacký. Zaujímavý bol aj voľný rozhovor s predstaviteľmi miestneho odboru Matice slovenskej na čele s Jánom Slávikom. V Základnej škole Ľudovíta Štúra, kde pod jednou strechou fungujú triedy so slovenskou i srbskou výučbou, nás sprevádzal riaditeľ Miloš Krstovsky. V mene Evanjelickej metodistickej cirkvi nás prijala Anna Palíková, ktorá nás oboznámila so životom cirkevného zboru, popýšila sa tridsaťročným miestnym speváckym zborom a vlastnou národopisnou zbierkou. V Kultúrnom centre Kysáča sme nadšene počúvali slová riaditeľa centra, známeho fotografa Pavla Surového, o jedinečnej fúzii zdedených krojov s moderným dizajnom. Neobišla nás ani ich príznačná gastronómia – na obed nám servírovali skvelú svadobnú sármu (pečená v peci, ale pritom šťavnatá). Nášmu srdcu najbližšie však boli momenty, keď sme sa zhovárali s členmi miestnej komunity.
Naše kroky (teda autobus) viedli z Kysáča do Erdevíku, kde sa nás s mimoriadnou starostlivosťou ujali manželia Ruženka a Ondrej Ďuríkovci. Strávili sme úžasné posedenia s miestnymi folkloristami zo Slovenského kultúrno-osvetového spolku v Erdevíku. Pri fantastickom pohostení – nielen gurmánskom ale aj umeleckom, sme spoločne zložili máj spred kultúrneho domu, a keďže Erdevík je známy svojimi vinicami, nemohli sme vynechať ani degustáciu vína v príjemnom prostredí pri jazierku a potom obed na sálaši Vinska Kuća Brestovački. Miestny evanjelický zbor nám priblížil farár Ján Vida, od ktorého sme sa dozvedeli, že bohoslužby sa konajú týždenne, farár však káže iba každý druhý týždeň. Medzitým zbor číta a spieva v kostole bez neho. Vrcholom pobytu v Erdevíku bola naša účasť na veľkolepom festivale Kuleniáda, kde sme mohli obdivovať výsledky práce remeselníkov i záhradkárov. Najväčší zážitok nám ponúkol program na javisku, kde sa predstavili všetky generácie v pestrej palete krojov z okolia. Aj naši Slováci dostali priestor prezentovať sa. Na javisku si zatancovali dva páry Tanečného súboru Komlóš zo Slovenského Komlóša pod vedením Sándora Birkása, ktorý sa v mene nás všetkých poďakoval za srdečné prijatie. Nemožno nespomenúť profesionálny prednes miestnej folklórnej skupiny – tak mužského speváckeho zboru, ako aj výnimočnú scénu od pytačiek po svadbu. Pridružil sa k nim aj známy harmonikár Ondrej Maglovský.
Všade vládla bezprostredná uvoľnená atmosféra, ktorá je príznačná iba medzi priateľmi. Čo viac by sme si mohli priať, ako takúto silnú súdržnosť – sťa Svätoplukove prúty – vzdialených krajanov! Nestraťme ju!
Hajnalka Krajčovičová
Foto: autorka