Etnograf, folklorista, osvetár, pedagóg a titulárny vedecký pracovník Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku Ondrej Krupa sa narodil 1. októbra 1934 v slovenskej maloroľníckej rodine v obci Albert (Csanádalberti, Čongrádska župa).

Základnú školu navštevoval vo viacerých obciach, ôsmy ročník ukončil v Slovenskom Komlóši. Po maturite v Csongráde, absolvoval vysokoškolské štúdium na Segedínskej univerzite, a to odbor dejepis a maďarský jazyk a literatúra. Už ako poslucháč filozofickej fakulty zapisoval slovenské ľudové rozprávky vo svojej rodnej obci. V roku 1961 získal univerzitný doktorát a v roku 1984 titul kandidáta vied.

Po získaní diplomu v r. 1957 dva roky pracoval ako stredoškolský profesor v Szeghalme, neskoršie sa stal tajomníkom Spoločnosti pre šírenie vedeckých poznatkov (tzv. TIT) v Békešskej Čabe, kde od roku 1961 do roku 1990 pôsobil v rôznych funkciách. Svojou odbornosťou, húževnatosťou a zanietenosťou v tom čase rozprúdil vedecký a vedecko-popularizačný život v župe.

V rámci tejto práce jedným z jeho najväčších úspechov bolo založenie vedecky zameraného časopisu, štvrťročníka Békési Élet (začal vychádzať v roku 1966), ktorého sa v roku 1973 stal šéfredaktorom.

Bol tiež jedným zo zakladateľov Národopisnej a vlastivednej sekcie Demokratického zväzu Slovákov v Maďarsku v roku 1975. Dlhé roky zastával funkciu predsedu tejto sekcie. Patrí tiež k zakladajúcim členom Národnostného oddelenia Maďarskej národopisnej spoločnosti.

Organizačnú schopnosť O. Krupu potvrdzuje ďalšia pozoruhodná aktivita, a to pravidelné organizovanie Medzinárodných národopisných, národnosti skúmajúcich etnografických konferencií v rokoch 1975 až 2003, venovaných výskumu menšín a konaných opakovane v Békešskej Čabe pod jeho odborným vedením.

Z hľadiska slovenskej národnosti je nemenej významné vydávanie seriálu Národopis Slovákov v Maďarsku, ktoré sa rozbehlo roku 1975. Dr. O. Krupa absolvoval množstvo terénnych výskumov, predovšetkým na slovenských jazykových ostrovoch Maďarska, ale i na Slovensku a v Rumunsku. Vďaka nim pozbieral obrovské množstvo národopisného materiálu, ktorý potom systematicky spracovával, analyzoval a publikoval.

Od roku 1990 bol O. Krupa na dôchodku, ale nezaháľal. Od roku 1991 bol zakladajúcim spolupracovníkom, hlavným referentom Výskumného ústavu Zväzu Slovákov v Maďarsku v Békešskej Čabe (1991 – 2002). Od začiatku bol členom jeho Vedeckej rady a od roku 2002 titulárnym vedeckým pracovníkom.

Dr. Krupa roky prednášal ako hosťujúci profesor na Katedre etnografie Segedínskej univerzity, potom na Katedre slovenčiny Vysokej školy pedagogickej Gyulu Juhásza v Segedíne a štyri roky externe učil na Vysokej škole Sándora Kőrösiho Csomu v Békešskej Čabe.

Jeho úspešná vedecká a vedecko-organizačná činnosť bola ocenená viacerými vyznamenaniami. Slovenská národopisná spoločnosť ho v roku 1988 zvolila za svojho čestného člena a Maďarská národopisná spoločnosť mu v roku 1989 udelila cenu najlepšieho regionálneho výskumníka. Vyznamenanie Pro Etnographia Minoritatum dostal O. Krupa v roku 1997.