Logo

Svetové stretnutie občanov 300-ročného Eleku

StretElek24-01

Elek leží 25 km od Békešskej Čaby a 18 km od Gyuly. Žijú v ňom štyri národnosti (Nemci, Rómovia, Rumuni a Slováci). Prvá písomná zmienka o obci Elek pochádza z roku 1242, za mesto bol vyhlásený v roku 1992. Podľa sčítania obyvateľstva v roku 1900 tam žilo 16 Slovákov.

V roku 1947 sa do Eleku presídlilo približne 50 rodín z Békešskej Čaby, Slovenského Komlóša, SarvašaGerendáša. Elek je v súčasnosti aktívnym členom čabianskeho regiónu Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku (ÚKSM). V roku 2011 sa k slovenskej národnosti prihlásilo 52 osôb, o jedenásť rokov neskôr 53, čo činí 1,2 % miestneho obyvateľstva. Prítomnosť Slovákov naznačujú slovenské tabule na múre samosprávy a na Slovenskom dome. Slovenskou partnerskou obcou Eleku boli od roku 1996 Veľké Kapušany. Vlani sa k nim pridali Smižany po tom, ako sa v roku 2022 najprv dohodli na spolupráci medzi slovenskými komunitami oboch obcí, na čom sa v nemalej miere podieľal Matej Kešjár, a následne v októbri roku 2023 starostka Smižian Miroslava Szitová a starosta Eleku György Szelezsán, za spoluúčasti slovenskej komunity na čele s predsedom miestnej slovenskej národnostnej samosprávy Tiborom Dömem, podpísali zmluvu o partnerstve obcí. Starostka Smižian sa za partnerstvo poďakovala diplomom k 300. výročiu znovu osídlenia Eleku, ktorý odovzdala v rámci Svetového stretnutia Elečanov (1. – 4. augusta) za prítomnosti štátnej tajomníčky Magdolny Závogyánovej. Ako štátna tajomníčka vo svojom prejave vyzdvihla: „...na vyjadrenie spolupatričnosti vždy možno a treba nájsť príležitosť.” Zaujímavosťou je, že Thorsten Wozniak, starosta nemeckej partnerskej obce Gerolzhofen vzdialenej vyše tisíc kilometrov od Eleku, došiel na stretnutie na bicykli.

StretElek24-02

StretElek24-03

StretElek24-04

Program osláv bol skutočne pestrý. Začal sa sprievodom na kočoch. Na približne dvojkilometrovej trati čakalo účastníkov šesť zastávok s divadelnými hrami, ktoré oživili najdôležitejšie momenty dejín Eleku: usadenie sa, gazdovanie, kosenie, životosprávu, obdobie moru, svetovú vojnu, presídlenie a napokon posledná scéna so spoločným tancom a hudbou poukázala na to, že napriek dejinným búrkam sa oplatilo vydržať a udržať mesto a identitu na mieste pôvodnej usadlosti. Na oslavách, samozrejme, nechýbali ani slovenské elementy. Slovenský dom vítal početných záujemcov „prechádzkou“ po slovenských dejinách obce a predstavením národopisnej zbierky členmi miestnej komunity, pričom Slováci dbali aj na to, aby nikto neodišiel hladný – uvarili kotlíkový guláš. Delegáciu zo Slovenska zaviedli aj do centra niekdajšieho najväčšieho mesta obývaného Slovákmi – Békešskej Čaby.

Hajnalka Krajčovičová
vedúca čabianskeho regionálneho strediska ÚKSM

Foto: Matej Kešjár