Ba ani účastníci folklórneho stretnutia Stužka sa nedali odradiť sychravým, upršaným a vetristým počasím, keď si v náhradnom termíne, 28. septembra nastúpili v Malej Tarči folklórne súbory, tanečníci a speváci z Budapešti, Čemera, Ečeru, Išasegu, Kerepešu, Maglódu, Malej Tarče, Pomázu a Veľkej Tarče.
V stane s javiskom bolo možno aj o 5° Celzia teplejšie, než mimo neho. Zato okolo stanov desiatich súťažiacich družstiev, pripravujúcich súťažné gerhene, bolo dokonca horúco. Pravda, tomu, kto nestál pod holým nebom a netieklo mu za golier. Natešená nálada panovala však bez ohľadu na počasie všade. I v kultúrnom centre Slimačí dom.
Predsedníčka Malotarčianskej slovenskej národnostnej samosprávy sa obecenstvu prihovárala počas Folklórnej prehliadky Stužka na striedačku po slovensky, veď to bolo národnostné podujatie, i po maďarsky, lebo nie všetci hostia slovenčine rozumeli. Mnohí sa do Malej Tarče prisťahovali kvôli blízkosti hlavného mesta a mnohí, hoci majú slovenské korene, dnes už si s jazykom svojich predkov neveľmi vedia rady. Katarína Szabová Tóthová vo svojom úvodnom prejave nielen privítala divákov a účinkujúcich, ale rozpovedala aj dôvod, prečo na malotarčianske javisko pozvali práve tie súbory, ktorým potom diváci mohli tlieskať. „Na dnešnom národnostnom stretnutí budete môcť vidieť srbské, grécke, nemecké, rumunské a, samozrejme, slovenské a maďarské tance. Chvalabohu, v našom regióne je veľa dobrých slovenských folklórnych skupín a dnes vystúpia aj tí, ktorí sa zúčastnili prehliadok Vo víre tanca v Sarvaši a odtiaľ si odniesli zlaté a strieborné pásma. Predvedú tie isté tance ako v Sarvaši.“ Ako povedala, bez finančnej pomoci Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku, Verejnoprospešnej nadácie ZSM, Slovenskej samosprávy Peštianskej župy, Regionálneho strediska Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku v Ečeri a Mestského kultúrneho a športového strediska a knižnice v Malej Tarči, by sa podujatie nemohlo uskutočniť.
Súbor Csata z Išasegu spolčuje v prvom rade deti a mládež mesta. Obecenstvu predviedli tance svojej rodnej hrudy. Umelecký vedúci je Daniel Stéger. Vystupujúci nielen tancovali, ale zároveň aj spievali a vôbec ich nestiesňovala skutočnosť, že spievajú z plného hrdla po slovensky. Mimochodom, počúvajúc slovenské piesne bez maďarského prízvuku, nepovedali by ste, že v Išasegu už hovorí jazykom slovenských predkov len hŕstka zanietencov. Veľkotarčiansky súbor Rozmarín bol oficiálne založený v roku 2019, ale deti v ňom spolu tancujú už 6 rokov. V súčasnosti majú 3 skupiny, škôlkarov, žiakov základnej školy nižšieho a vyššieho stupňa. Aj tieto deti spievajú po slovensky. Skupina vytvára súdržnú partiu, majú za sebou množstvo vystúpení a nadšenie jej členov je nezlomné. Tanečný súbor Kacamajku z Maglódu netreba čitateľom Ľudových novín predstavovať, veď tohto roku získal na Dni Slovákov v Maďarsku Cenu Štefana Lamiho. Skupina aj okrem toho má veľa vyznamenaní a uznaní, a vystupuje doma i v zahraničí. Divákom ukázali výňatok zo svadobnej kompozície Už je ďjouča, už je naše. Choreografi a vedúci súboru sú Eva Szélpálová – Bajtaiová a Berci László Farkas.
Ečerský Zelený veniec sa predstavil nielen tancom, ale aj vystúpením Spevokolu. Dovolili divákom nahliadnuť do melodického sveta Abovskej župy, do Bidoviec a okolia. Podobne, ako to v tom regióne majú zaužívané, tá istá pieseň znela to po slovensky, to po maďarsky. Pozoruhodný prvok kroja bola typická bidovecká zástera, ktorú už tak často nevidieť. Mimoriadne krásne oživila predstavenie nálada niekdajších serenád, ako aj darovanie hodových medovníkov a svadobných ručníčkov. Istotne sa kedysi medzi mnohými malotarčianskymi a ečerskými mladými ľuďmi rozvinula láska na hodoch v Malej Tarči, kam Ečerčania vždy radi chodievali. Slová serenády patrili v oboch osadách k textom obľúbených ľúbostných piesní.
Spevácky zbor Kultúrneho spolku Lipóta Bálóa v Čemeri založili v roku 1995 a bol pomenovaný po učiteľovi a kantorovi, ktorý od roku 1943 do konca 60. rokov učil ešte aj matematiku a držal pohromade mládež, chránil tradície, viedol spevokol, organizoval divadelné predstavenia. Spevokol počas svojho 29-ročného jestvovania, na čele s umeleckou vedúcou Valériou Liškovou dosiahol početné ocenenia a pozývajú ho vystupovať na rôzne podujatia nielen medzi Slovákov v Maďarsku. V jeho podaní odzneli slovenské i maďarské piesne z Čemeru i okolia.
S obrovským úspechom vystúpila aj domáca formácia Panónia. Malotarčianski folkloristi predviedli umenie všetkých tanečníkov, od najmladších po najstarších. Panónia prevalcovala obecenstvo najprv vystúpením maličkých členov, potom sa ukázali školáci. Vystupovala Brekyňa i Pösztörke, ba aj Barkóca. Mládežníci naozaj ukázali ako sa od srdca tancuje, najmä štyria sólisti tak prepletali nohami, že nielen divákom vyrážalo dych, ale sa snáď aj gerhene prestali piecť. Domáci Spolok na zachovávanie ľudových tradícií, ktorý je najstaršou zložkou súboru Panónia sa nechcel dať mládežou zahanbiť. S nadšením, s úsmevom a rezko sa točili v kole. Tancami z Medzibodrožia veselo niesli skôr narodení tanečníci dobrý chýr svojho súboru známeho široko-ďaleko.
Srbský folklór predstavila skupina Opanke z Pomázu, Nemecký kultúrny spolok priskočil zo susedného Kerepešu a grécke svetoznáme tance predviedli členovia 27-ročného súboru Helidonaki. Skupiny sprevádzala kapela Zoltána Samuho.
Kým sa na javisku jeden za druhým striedali súbory, na námestí pred Slimačím domom pokojne prebiehal populárny Gerheňový festival. Vedúci desiatich tímov si na úvod podujatia štrngli na úspech dňa a potom sa pustili do strúhania, rezania, žmýkania a miešania surových zemiakov s múkou a soľou. Napokon upiekli strapaté gerhene, ktoré sú okrem ďalšieho tuctu názvov známe aj ako zemiakové placky. Úlohou bolo použiť tradičný recept, suroviny i náradie. Pieklo sa na plyne, elektrina bola vylúčená. Porota ochutnala množstvo výtvorov a napokon udelila v kategórii tradičných gerhení prvé miesto družstvu Malotarčianskej slovenskej národnostnej samosprávy. Veru, dobré upiekli, to môžeme len potvrdiť.
Erika Trenková
Foto: autorka
