Mimoriadne emotívne a o to úspešnejšie podujatie sa konalo v druhej polovici septembra v Répášskej Hute. V tejto malej obci so 439 obyvateľmi v Boršodsko-abovsko-zemplínskej župe usporiadali prvé stretnutie rodákov. Podujatie sa uskutočnilo v spolupráci obecnej a miestnej Slovenskej národnostnej samosprávy. Zúčastnilo sa ho mnoho súčasných i bývalých obyvateľov obce, resp. ich potomkov, aby spoločne spomínali na zašlé časy a obnovili už pretrhnuté priateľské putá.

V telocvični dediny hostí milými slovami privítal starosta Tamás Erdős. Potom nasledoval bohatý program. Po prehliadke oblastného domu prijali návštevníkov v novom Slovenskom dome členovia Slovenského klubu a spevokolu. Potom nasledovala návšteva jaskyne Balla a krížovej cesty, svätá omša v miestnom kostole, prehliadka základnej i materskej školy. Rodák dediny, maliar Erik Mátrai, ktorý v súčasnosti žije v Budapešti, v Kultúrnom dome predstavil hosťom svoje jedinečné videoikony krížovej cesty a ochotne porozprával o začiatkoch svojej umeleckej dráhy. V miestnom kultúrnom stánku si mohli návštevníci pozrieť aj fotovýstavu o udalostiach v dedine. S hodinovým programom vystúpili Spevokol a Tanečný súbor Veľká Bukovinka.

Po večeri kto chcel, zapojil sa do tanca. O hudbu sa postarala kapela Agyagbanda, ktorá hrala známe ľudovky. Na večernej zábave bolo teda všetko, čo si možno priať: tanec, spev, dobrá nálada, skvelá atmosféra.

Množstvo spomienok, ktoré sa v útulnej atmosfére vynárali z pamäti, spravili deň nezabudnuteľným. Pozitívne ohlasy účastníkov potvrdili zámer organizátorov, založiť stretnutím rodákov novú tradíciu.

Ďakovný list strýka Gézu Mátraia písaný v maďarčine dokonale odráža duch stretnutia:

Milý pán starosta, milý Tamás!

Chcem sa poďakovať, že ste usporiadali toto nádherné stretnutie. Celá organizácia, miestne programy vrátane popoludňajšej omše boli bezchybné. Tanečné vystúpenie Spevokolu a Veľkej Bukovinky, obohatené o vystúpenie detí – ich dorastu – bolo dojímavé. Dielo vedúcej súboru Csilly Petőfiovej Szívósovej, pokračovateľky poslania jej otca, je veľkolepé.

Skutočnosť, že boli prítomní nielen tí, ktorí prišli zďaleka, ale aj obyvatelia obce, pozdvihlo celé podujatie na obzvlášť vysokú emotívnu úroveň. Bolo milé stretnúť a veru v niektorých prípadoch znovu spoznávať bývalých priateľov a obyvateľov dediny. Ich nekonečná láskavosť ako hostiteľov bola dojímavá.

Moju rodnú dedinu som si vždy veľmi vážil, úžasnú komunitu, dôstojný spôsob života a správania jej obyvateľov som každému vždy spomínal ako dobrý príklad. Medzi obyvateľmi tejto skvelej dediny je a vždy bola akási zvláštna dôstojnosť a rovnoprávnosť. Úprimne zažiť slovenské kultúrne dedičstvo a čistú maďarskosť tu bolo to najprirodzenejšie. Z mojej strany toto považujem za najdôležitejšie dedičstvo, ktoré ma sprevádzalo počas celého môjho života. Hlboko zakorenené odmietanie akejkoľvek podriadenosti pramení z ducha tejto dediny, rovnosť tu už ani v mojom detstve nebola len vymyslená fráza, lež živá prax. (Prepáčte za osobný tón, ale myslím si, že duch stretnutia mi ho azda dovolí.)

Som šťastný, že som sa mohol zúčastniť na tomto stretnutí. Celej komunite obce prajem veľa úspechov, prosperity a pokoja. Prosím Ťa, aby si odovzdal moje úprimné uznanie vedeniu obce i motorom kultúrneho života.

Na záver listu dodal po slovensky:

Chcel by som ešte raz pekne poďakovať za pozvanie a za celú organizáciu. (Slovenčinu som nikdy nezabudol, s radosťou som počúval pekné spevy.)

S pozdravom a vďakou:

Géza Mátrai (74)

Judita Molnárová Mátraiová – zp

Foto: Tímea Oroszová