Po šestnásty raz v Čemeri zorganizovala Slovenská národnostná samospráva fakľový sprievod. 1. novembra v podvečer sa zišli jeho účastníci pri Dome čemerských slovenských tradícií. Keď sa zotmelo, pestovatelia tradícií a členovia Folklórneho spolku Furmička vyšli z Domu v kroji, zobrali lampáše, svietniky, kahance, fakle a kvety.

Texty cirkevných piesní, modlitieb a hymny Slovákov v Maďarsku boli vytlačené v slovenskom i maďarskom jazyku, aby ich mohli rozdať účastníkom pietnej spomienky na zosnulých.

Skupina sa pohla na cintorín, vpredu išli škôlkari, za nimi školáci a dospelí. Účastníkov je na veľkú radosť organizátorov čoraz viac. Cestu na cintorín zabezpečovali členovia Združenia občianskej stráže v Čemeri. Sprievod, na čele s deťmi s lampášmi, so spevom došiel k hrobu Márie Pásztorovej, na ktorého pomníku ešte zostal zachovaný slovenský nápis. Pri hrobe sa so svojimi spomienkami podelili zbormajster László Takács a predsedníčka Slovenskej národnostnej samosprávy. Alžbeta Szabová pripomenula, že hrob objavil Mihály Szeder a o jeho existencii informoval zachovávateľov slovenských tradícií v Čemeri. V mene FS Furmička a jeho mládežníckych skupín položili na hrob kvety mladí tanečníci. Na pamiatku zosnulých členov Furmičky, Alexandra Balázsa – uja Šaniho a Alžbety Szironyovej – tety Erži, zapálil kahanec podpredseda Spolku Furmička Márk Magyar. Aj tento rok odznela slovenská modlitba objavená po dlhých rokoch, ba aj jej maďarská verzia. Účastníci zaspievali hymnu Slovákov v Maďarsku v slovenskom i maďarskom jazyku a pomodlili sa Otčenáš v oboch jazykoch.

Potom sa sprievod za spevu slovenských a maďarských cirkevných piesní vrátil do Domu čemerských slovenských tradícií, kde všetkých čakalo obvyklé príjemné pohostenie, chlieb s masťou i oškvarkovou nátierkou, horúci čaj, či pre dospelých varené víno.

(-tre)

Foto: Péter Klacsán