Významný činiteľ spoločenského života Slovákov v Maďarsku Jozef Havelka sa narodil v Mlynkoch 28. septembra 1948. Bol hrdý na to, že jeho rodičia a všetci predkovia boli príslušníkmi slovenskej národnosti. Jozef Havelka sa sebavedome hlásil ku svojej slovenskosti a snažil sa urobiť všetko preto, „aby naša národnosť v Pilíši sa opäť dostala na miesto, ktoré jej patrí“.
Ako slovenský aktivista neúnavne pracoval v záujme toho, aby sa podarilo spomaliť asimiláciu. Dlhé desaťročia zužitkovával svoje skúsenosti aj v miestnej cirkevnej rade. Počas 16 rokov aktívne napomáhal účinnú prácu obecnej samosprávy, v rokoch 1990 – 1994 bol jej poslancom, v rokoch 1994 – 2006 starostom, ktorý bol na tento post zvolený vždy ako slovenský kandidát. Medzi jeho dosiahnutými výsledkami a uskutočnenými cieľmi na čele snáď najslovenskejšej obce v Maďarsku majú mnohé vyslovene národnostný charakter, napríklad slovenské tabule, pamätný park, miestne noviny, obnova starých náhrobných kameňov, vydanie obecnej monografie, družobné styky s obcami na Slovensku, atď.
Jozef Havelka bol predsedom Združenia a regionálneho kultúrneho strediska pilíšskych Slovákov od jeho založenia v roku 1999 až do roku 2012. Prácu Slovenskej samosprávy v Mlynkoch buď ako starosta alebo ako jej podpredseda všemožne napomáhal od jej založenia v roku 1994. V najvyššom volenom zbore Slovákov v Maďarsku pôsobil od roku 1999, v rokoch 2003 – 2007 pracoval aj ako predseda Integračného výboru Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS). Od roku 2003 z poverenia Valného zhromaždenia CSS zastupoval záujmy Slovákov v Maďarsku v Medzivládnej slovensko-maďarskej zmiešanej komisii pre cezhraničnú spoluprácu. Členom Zväzu Slovákov v Maďarsku bol od roku 1985.
„Človek, ktorého som si ľudsky vážil a ktorého som mal človečensky rád. Tuším aj on mňa – a bol som mu zato povďačný. Vždy som sa tešil na stretnutie s ním, v dobrom aj v tom menej dobrom. Tešil som sa na jeho úprimnú a hlbokú slovenskosť. Vždy som si niečo odnášal z našich posedení; nielen tých, ktorým sa hovorí „oficiálne” – my sme vlastne také ani nemali. Mal som rád naše hovory uňho doma či v záhrade s pohľadmi na krásne pilíšske vrchy, ktoré tak zbožňoval. Mal nadovšetko rád svoju rodinu – manželku, dcéry a vnučku – a ja viem, že tie jeho lásku vždy opätovali. Tak otcovsky až otrocky mal rád Mlynčanov a obetoval im kus svojho života. Tie pilíšske výšiny plačú a láskavé koruny ich stromov Ťa budú vždy láskať,“ napísal na poslednú rozlúčku s ním bývalý veľvyslanec Slovenskej republiky v Budapešti Juraj Migaš.
„Semeno jeho plodného života nezostalo na povrchu, ale hlboko sa vrylo a zanechalo za sebou nezmazateľnú stopu. Okrem materiálnych dôkazov a prejavov slovenskosti v nás však Jozef Havelka zanechal aj niečo ešte oveľa hlbšie – spomienku na jeho srdečnosť, úprimnosť a dobrotu. Chýbať bude nielen svojej rodine, ale zostane po ňom prázdne, nenahraditeľné miesto tak v radoch Slovákov žijúcich v Maďarsku a v celom krajanskom spoločenstve v zahraničí, ako aj tu u nás, na Slovensku, ktoré tak často navštevoval, či už ako predstaviteľ Slovákov v Maďarsku na oficiálnych podujatiach, ale aj ako hrdý Slovák pri svojich potulkách po krajine svojich predkov,“ lúčil sa s ním vtedajší predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Igor Furdík.
Nesmierne aktívny činiteľ verejného života Slovákov v Maďarsku, výnimočná osobnosť pilíšskych Slovákov, čestný občan obce Veľké Ludince (družobnej obce Mlynkov) bol ocenený Bronzovým krížom za zásluhy MR (2005) a Strieborným stupňom vyznamenania Ministerstva vnútra MR Za verejnú službu (2005). Zomrel 10. júla 2014 vo veku nedožitých 66 rokov náhle a nečakane.
Foto: Imrich Fuhl