Budapeštianske Vianoce a s nimi spojený Deň budapeštianskych Slovákov vždy dávajú možnosť členom našej komunity v hlavnom meste stretnúť sa za bielym stolom a spoločne sa naladiť na najkrajšie sviatky roka.

Pred niekoľkými rokmi tieto oslavy obohatili odovzdávaním vyznamenania, ktorým uznajú prácu jedincov alebo kolektívov. Podujatie sa tento rok uskutočnilo 8. decembra v divadelnej sále v sídle Slovenskej samosprávy Budapešti na ulici Akadémia a zúčastnilo sa ho takmer 150 záujemcov z viacerých budapeštianskych obvodov.

Na úvod si spolu zaspievali hymnu Slovákov v Maďarsku a po nej už predsedníčka SSB Edita Hortiová pozdravila prítomných, spomedzi nich zvlášť privítala predsedníčku Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbetu Hollerovú Račkovú a 1. tajomníka Veľvyslanectva SR v Budapešti Mariána Vargu, ktorí zapálili na adventnom venci prvé dve sviečky, slovenského parlamentného hovorcu Antona Paulika, vedúceho odboru ministerstva vnútra Štefana Kraslána a riaditeľku budapeštianskej slovenskej školy Moniku Szabovú.

Prvým bodom stretnutia bolo verejné zasadnutie SSB, v rámci ktorého predsedníčka referovala o tohtoročných aktivitách. „Slovenská samospráva Budapešti končí úspešný a na programy bohatý rok. Môžeme s uspokojením konštatovať, že sa nám podarilo v plnej miere uskutočniť všetko čo sme mali uvedené v pracovnom pláne. V priebehu roka naša samospráva zasadala deväťkrát a prijala 87 uznesení,“ povedala E. Hortiová a vymenovala dôležitejšie programy, ako bola koordinačná porada, na ktorej hovorili o nastávajúcich voľbách. „Vyzvali sme poslancov, aby vo svojich obvodoch zaktivizovali príslušníkov slovenskej komunity a pousilovali sa v čo najviac obvodoch udržať slovenské samosprávy. Z tohto hľadiska bola naša činnosť veľmi úspešná, veď v Budapešti výsledkom volieb vzniklo 22 slovenských obvodných samospráv.“ Pripomenula Deň žien, na ktorom sa spolu s ďalšími samosprávami hlavného mesta tešili z pekných krojov z Malého Kereša, púť do Blatnohradu, týždenný tábor pre žiakov budapeštianskej slovenskej školy v Mojmírovciach, koncert 15-ročného mandolínového orchestra Tremolo zo Slovenského Komlóša a prezentáciu knihy Gabrielly Kopasovej Cesta. Okrem týchto sa poslanci SSB zúčastnili skoro na všetkých slovenských akciách v hlavnom meste a často aj mimo neho.

Po oficiálnej časti nasledoval koncert Budapeštianskeho slovenského speváckeho zboru Ozvena, ktorý pod taktovkou dirigenta Ádáma Balázsa Galambosa predviedol vianočné a cirkevné piesne. Na klavíri hral János Bacsi, sólo spievali Mária Libayová, Orsolya Ambrusová a László Pálinkás.

Po koncerte nasledovalo odovzdanie ceny Za budapeštianskych Slovákov. Tá bola v tomto roku na základe odporúčaní viacerých obvodných samospráv udelená predsedníčke Slovenskej samosprávy XVII. obvodu Budapešti, ktorá bola počas dvoch volebných cyklov poslankyňou SSB, Rozálii Papovej Polereczkej. R. Papová Polereczká nemohla prevziať vyznamenanie, lebo sa práve nezdržovala v Maďarsku, preto ho z rúk podpredsedu SSB Levente Galdu prevzal jej syn, poslanec slovenskej samosprávy Rákoškerestúru Ladislav Pap.

Po slávnostnom akte pokračovalo podujatie večerou a besedou za bielym stolom.

(ef)

Foto: autorka

Laudácia

Rozália Papová Polereczká

Rozália Papová Polereczká sa narodila 22. apríla 1959 v Budapešti. Jej otec Sándor Polereczki pochádzal z malého Kereša. Jeho rodičia boli slovenskí gazdovia.

Starý otec sa narodil v roku 1910, stará mama v roku 1912, obidvaja pochádzali z malokerešskej slovenskej rodiny. V detstve hovorili výlučne po slovensky, po maďarsky sa naučili až v škole. Rozália počas svojho detstva trávila veľa času s nimi. Žiaľ známe príslovie „koľko jazykov vieš toľkokrát si človekom“ vtedy neplatilo a slovenský jazyk používali starí rodičia len vtedy, keď nechceli, aby im deti rozumeli. Aj Rozáliin otec plynule ovládal slovenčinu, ale po slovensky hovoril výlučne so svojimi rodičmi. Svoj rodný jazyk tak neodovzdali ďalšiemu pokoleniu, čo neskôr znamenalo nevýhodu pre Rozáliu.

Lia, ako ju familiárne oslovujeme, žije s manželom a 24-ročným synom v XVII. mestskej časti Budapešti, v oblasti niekdajšej dediny pri potoku Rákoš, Kerestúre, ktorá predtým než bola v roku 1950 pripojená k hlavnému mestu, bola obývaná prevažne Slovákmi. Aj rodičia jej manžela majú slovenský pôvod. Starý otec sa narodil na Orave a do Budapešti sa dostal s pltníkmi a neskôr v 30. rokoch si postavil dom na Rákošskom vrchu a stal sa tak miestnym obyvateľom. Z tohto dôvodu sa aj Lia s manželom v roku 1983 rozhodli nasťahovať do Kerestúru.

Lia sa v roku 2001 stala členkou Kerestúrskej slovenskej tanečnej skupiny a o pár rokov neskôr sa pridala ku Kerestúrskemu slovenskému ženskému speváckemu zboru. Ako roky plynuli, pomaly začala preberať vedenie skupiny ľudového tanca a už viac ako 10 rokov je aj vedúcou tamojšieho speváckeho zboru. Aktívne sa podieľa na zachovávaní slovenských tradícií, organizuje vystúpenia folklórneho súboru na rôznych kultúrnych podujatiach.

Bolo jej cťou, keď ju v roku 2010 požiadali, aby sa stala členkou obvodnej slovenskej národnostnej samosprávy. V rokoch 2012-2014 bola podpredsedníčkou tohto voleného zboru v Kerestúre a od roku 2014 - presne desať rokov, už v treťom cykle s neochvejnou aktivitou pôsobí ako predsedníčka tejto samosprávy. Okrem toho 10 rokov bola aj aktívnou poslankyňou Slovenskej samosprávy Budapešti.

Z jej iniciatívy sa v roku 2017 konal Deň Slovákov v Maďarsku práve u nich, v Kerestúre. Ňou vedenému ženskému speváckemu zboru boli v uplynulých rokoch udelené viaceré uznania: cena KÓTA (Celoštátneho zväzu speváckych zborov a ľudovej hudby) a cena „Za našu národnosť“, ktorú každoročne udeľuje Celoštátna slovenská samospráva V Maďarsku.

Lia každoročne organizuje úspešný obľúbený letný tábor pre deti s dôrazom na zachovávanie slovenských tradícií a ľudového tanca, ako aj kurzy slovenského jazyka.

V roku 2022 navrhla opätovné osadenie kríža, ktorý kedysi postavili pôvodní slovenskí obyvatelia dediny, a ktorý teraz slúži ako memento označujúce hranicu zbúranej bývalej slovenskej dediny Kerestúr.

V uplynulom roku ňou vedená slovenská samospráva vydala knihu s názvom „História spevníkov slovenských evanjelikov v Maďarsku“, ktorá spracováva históriu spevníkov napísaných Jurajom Tranovským. Túto knižku rozoslala všetkým školám v Maďarsku kde sa vyučuje slovenský jazyk, ako aj evanjelickým cirkevných zborom, výskumným ústavom, kultúrnym inštitúciám a slovenským samosprávam.

Lia predložila Úradu predsedu vlády v mene miestnej slovenskej národnostnej samosprávy žiadosť o materiálnu pomoc na obnovu, respektíve rozsiahlu rekonštrukciu rímsko-katolíckeho kostola povznesenia sv. Kríža, ktorý je miestom sakrálnych podujatí – Turíčnej omše a slovenských Vianoc – organizovaných miestnou slovenskou samosprávou.

V blízkej budúcnosti Lia plánuje v spolupráci s miestnou nemeckou národnostnou samosprávou vydať album s názvom „O dedine Kerestúr“, ktorý bude dôstojným dokumentom toho, že obec Kerestúr kedysi, v priebehu 300 rokov obývali prevažne Slováci. V minulosti sa zaslúžila aj o vydanie CD a DVD platne s piesňami ženského speváckeho zboru. V obvode organizuje výstavy, športové podujatia, púte, divadelné predstavenia, koncerty ľudovej, cirkevnej a vážnej hudby, ako aj programy oboznamujúce širokú verejnosť s gastronómiou. Je vášnivou zberateľkou kerestúrskych slovenských ľudových krojov, iniciátorkou zriadenia miestneho pamätného domu slovenských ľudových tradícií.

Lia má ešte nespočetné množstvo ďalších nápadov zameraných na to, aby slovenský ráz Kerestúru a Porákošia, ktoré sú najvýchodnejšou mestskou časťou hlavného mesta, nezapadol do zabudnutia. Preto si môžeme byť istí, že aj v nastávajúcich rokoch vynaloží všetko svoje úsilie v záujme zveľadenia svojej milovanej slovenskej komunity a obyvateľov Budapešti hlásiacich sa k slovenskej národnosti.