Podľa kresťanskej tradície vianočný stromček spravidla zdobí domy až do 6. januára, do sviatku Troch kráľov, či epifánie. Po tomto dátume sa môže stromček odzdobiť a odložiť. Maďarský názov sviatku „Vízkereszt“ poukazuje aj na viacúčelovosť sviatku, keď okrem zjavenia Ježiša Krista ako Mesiáša Izraela, Spasiteľa sveta a Božieho Syna, cirkev pripomína „štyri zázraky“ – narodenie Ježiša, príchod mudrcov, troch kráľov Gašpara, Melichara a Baltazára z východu, Ježišov krst v Jordáne a jeho prvý zázrak v Káne Galilejskej.
Práve tento menej oslavovaný sviatok bol dôvodom a predmetom prvého slovenského programu v roku 2025 v hlavnom meste. Organizátorom Trojkráľového popoludnia bola samospráva Slovákov v Zugló, teda XIV. obvodu Budapešti. Predsedníčka Anna Istvánová privítala hostí v priestoroch Domu národností a po krátkom úvode odovzdala slovo poslucháčovi doktorandského štúdia ELTE Domonkosovi Volterovi, hosťujúcemu učiteľovi budapeštianskeho gymnázia, ktorý predstavil trojkráľové zvyky Slovákov v Maďarsku. Mladý a talentovaný prednášajúci vo svojej prednáške hovoril o vzniku sviatku a jeho mieste v kalendári zvykov a tradícií Slovákov, ako aj o jeho slávení v cirkevnom roku. Kým katolícka a evanjelická cirkev oslavuje epifániu, reformovaná cirkev nepozná ani neuznáva sviatok Troch Kráľov. Vianočné aj fašiangové obdobie sú veľmi bohaté z etnografického hľadiska, mnoho vianočných a fašiangových zvykov a dramatizovaných hier zostalo zaznamenaných v rôznych zbierkach, no zo sviatku Troch Kráľov sú záznamy oveľa skromnejšie. S týmto dňom sú spojené samozrejme aj niektoré pranostiky, v Starej Hute sa hovorilo, že ak v ten deň zamrzne potok, bude dobrá úroda jačmeňa, kým podľa pilíšskych Slovákov od Troch Kráľov sa pomaly začínajú dni predlžovať a noci skracovať. U evanjelikov v Novohrade a v Békéšskej župe sa zvyky a pranostiky viazali k úrode konopy. V Novohrade poslali deti kĺzať sa po ľade, lebo dĺžka rastlín a kvalita úrody podľa pranostiky závisela od toho, ako ďaleko sa deti pokĺzli po ľade, kým na dolnej zemi úroda vtedy bola kvalitná, ak sa deti šmykli ďaleko na sánkach, v ten deň sa varili a jedli dlhé halušky. Významnú úlohu zohrávala aj svätená voda, ktorej pripisovali magickú silu. Kňazmi posvätenú vodu mali veriaci doma a používali ju v nepriaznivých životných situáciách počas celého roka, ako napr: novorodeniatku natreli čelo, ak by zomrelo pred krstom, aby bolo už posvätené, podobne bola svätená voda pri márach v dome mŕtveho. V Alkári a Tardoši ňou postriekali štyri kúty izby, aby boli chránené pred zlými silami.
U katolíkov sa príbytky požehnávajú na slávnosť Zjavenia Pána už od konca stredoveku. Pri požehnaní používajú svätenú vodu a tymian. Na vchodové dvere sa kriedou píšu písmená 20+C+M+B+25 Christus Mansionem Benedicat – Kristus žehnaj tomuto domu. Sviatok Zjavenia Pána je prikázaným sviatkom. Aj evanjelickí farári v Novohrade, v povodí Galgy a v Malom Kereši chodili po domoch koledovať s učiteľom či kantorom. Tak mali možnosť na začiatku roka vyzbierať od veriacich cirkevnú daň.
Ďalším zvykom epifánie je Trojkráľová hra, známa aj ako Chodenie s hviezdou. V tento deň katolícki chlapci v Békéšskej Čabe a Kétšoproni a evanjelici v Lucine obchádzali domy oblečení v bielych košeliach, so zdobeným klobúkom a vinšovali a spievali zo spevníka. Štvrtou postavou popri troch mudrcoch – kráľoch – bol „anjel”, čo nosil hviezdu – skrinku so sviečkou vo forme hviezdy. Na sálašoch pri Níreďháze a Pitvaroši chodili maďarské deti z okolitých dedín s hviezdou aj do slovenských domov. Traja králi boli hraničným sviatkom medzi Vianocami a fašiangami, preto si dediny rozdelili medzi sebou termíny plesov, aby sa mladí mohli zúčastniť na všetkých veseliciach na okolí. V Gute v prvý fašiangový deň gazdinky piekli šišky a mastné jedlá, aby aj prasatá boli presne také isté. Počas pútavej prednášky Domonkos Volter aj zaspieval a zarecitoval originálne piesne, vinše a koledy z novohradských obcí Bír a Lucina, z Pišpeku a Čívu.
Po prednáške nasledovala voľná beseda, kde predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbeta Hollerová Račková oznámila dôležité dátumy plánovaných udalostí prvého polroka, ako oslavy 30 rokov založenia CSSM 12. apríla v Bulharskom kultúrnom inštitúte v Budapešti a evanjelickú študijná cestu do Poľska v polovici mája, a nakoniec pripomenula dôležitosť používania slovenčiny na všetkých platformách, podujatiach a miestach verejného a súkromného života, o čom písala aj vo svojom novoročnom úvodníku na stránkach Ľudových novín.
Po podujatí organizátori pozvali hostí na príjemnú novoročnú „retro“ recepciu.
(ik)
Foto: autorka