Koncom februára niekoľko členov budapeštianskeho Klubu slovenských dôchodcov zavítalo do Literárneho múzea Petőfiho v Budapešti, ktoré sa nachádza v niekdajšom Károlyiho paláci, kam sa zbierka dostala v roku 1957. Predchodca múzea, tzv. Petőfiho dom, založený v roku 1909, si vytýčil cieľ zachovať revolučné idey z rokov 1848 – 49 a duchovné dedičstvo básnika.

Nová stála výstava múzea s názvom „Byť, či nebyť“ zachytáva bohaté celoživotné dielo literáta revolucionára slovenského pôvodu Alexandra Petőfiho (Petroviča). Prezentuje ho nielen ako básnika, ale aj ako prozaika, redaktora, načrtáva užšie a širšie prostredie, v ktorom žil. Jeho život nám pripomínajú také osobné predmety ako napr. misa na huspeninu z habanskej keramiky z roku 1757, ktorá bola jeho obľúbeným kusom riadu počas pobytu rodiny Petrovičovej v Kiskunfélegyháze; kalamár; vychádzková palica a stojan na fajky. Ďalšími exponátmi sú snubný prsteň Júlie Szendreyovej; vitrína z ich peštianskeho bytu na ulici Dohány; mäsiarsky sekáč Petőfiho otca; rodinná fajka z roku 1801, ozdobená motívom jeleňa; tambura brata Štefana; cestovná truhlica básnika. Počas prehliadky má návštevník pocit, že básnik s palicou v ruke zrazu vystúpi z pozadia a poputuje ďalej po Karpatskej kotline.

Na výstave sú prístupné aj rôzne exponáty z partnerských inštitúcií Literárneho múzea. Zámerom autorov výstavy bolo predstaviť Petőfiho nielen ako revolucionára, politika, vojaka, ale aj ako literáta, život ktorého bol úzko spätý s básnickou tvorbou. Jeho básnické dielo bolo organickou súčasťou kultúry tej doby. Umelecký zážitok návštevníka je stupňovaný interaktívnymi prostriedkami, filmovými nahrávkami a zvukovým sprievodom. Prostredníctvom vystavených obrazov, malieb a citátov sa dozvedáme nielen fakty o dobe veľkých spoločenských ideí a reforiem, ale objavujeme aj vyznania o umení a kráse, a spoznávame slohy, ktoré mali výrazný vplyv na spôsob života mešťanov, ako romantizmus či biedermeier.

V múzeu sú prístupné aj dočasné expozície. „Krehké tváre smrteľnosti“ je názov tej, na ktorej sa môžeme kochať v rôznych fotografiách. Jednak sú to súdobé portréty významných maďarských literátov minulosti, ako aj portréty súčasníkov, zachytené fotoaparátmi umeleckých fotografov. Na výstave „V spoločnosti s predmetmi“ sú vystavené rôzne predmety zo zbierok spisovateľov a básnikov. Napríklad zbierka mušlí a slimákov Móra Jókaiho, jeho vychádzkové palice, alebo písací stroj Mihálya Babitsa, ktorý počas obliehania Budapešti bol natoľko zničený, že sa už nedal ďalej používať. Zábavné a milé sú hračky – mackovia Dezsőa Tandoriho, zbierka kravát Ervina Lázára a kolekcia klobúkov Tibora Gyurkovicsa. Prechádzajúc okolo nich priam cítiť huncútsku náturu literátov. Na výstave „Svet krásy“ sú prístupné verejnosti predmety odevnej kultúry, ako aj módne magazíny z doby reforiem v Pešti.

Napriek sychravému počasiu členovia klubu navštívili park, tzv. Károlyiho záhradu, vzdali hold Alexandrovi Petőfimu pri jeho soche a pohladkali aj zajaca Karčiho.

Beáta Tamásová
členka klubu
(csl)

Foto: autorka