V poslednú fašiangovú sobotu, 1. marca, sa v krásne obnovenom Slovenskom dome v Malej Tarči konalo popoludnie voňajúce oškvarkami.

– Sme v slovenskom volenom zbore štyri, tri máme už vyše sedemdesiatky, najmladšia členka zboru je vyťažená na svojom pracovisku, – odpovedala nám na zvedavé otázky dlhoročná predsedníčka malotarčianskej slovenskej samosprávy Katarína Szabová Tóthová. – Chlapa v zbore nemáme. My nemáme ani toľko sily, ani také skúsenosti, aby sme zorganizovali tradičnú slovenskú zabíjačku. Aj dom, aj dvor je dosť malý, ani by sme sa nepomestili. Preto sme sa rozhodli, že namiesto zakáľania brava kúpime 20 kíl slaniny, vytopíme masť a urobíme oškvarky. Ponúkneme návštevníkom mastný chlieb s cibuľou a oškvarky. Výdatne nám pomohli naši nezištní pomocníci, mäsiar Peter Kohajda a jeho manželka Monika. Kedysi nám pomáhali Petrovi rodičia, teraz na ich miesto nastúpili mladí. Potrebné mäsové produkty a suroviny nakupujeme u nich.

– Aj sa vám dobré, chutné oškvarky podarili?

– Chutili všetkým, ktorí prišli. V piatok sme pozvali na dobrotu, ale aj robotu našich bývalých poslancov, ktorí s nami v ďalšom cykle už nepokračujú. Napríklad Mária Csajaová sa veľmi aktívne podieľala na doterajšej práci. Ešte aj teraz si natiahla zásteru a chopila sa varechy. Usilovne pomáhal i bývalý poslanec Peter Antal. Aj preto sme chceli vyškvariť slaninu v piatok, lebo sú takí, ktorí nemôžu jesť horúce škvarky, je im po nich ťažko a horúca masť sa nedá natierať na chlebík. Ľudia k nám zavítali v sobotu po štvrtej popoludní. Niektorí sa ponúkli, pochutili si a pobrali sa preč, aby uvoľnili miesto ďalším. Iní si sadli a zostali do konca podujatia. Na pitie sme podávali varené víno a horúci čaj. Prišla medzi nás predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbeta Hollerová Račková a tiež starosta nášho mesta István Juhász a jeho zástupca Sándor Solymosi. V pitvore očakávala mladších hostí zručná Irenka Turiová, ktorá sa venovala nesmierne obľúbeným remeselným dielňam a každému, kto len chcel, pomáhala vyrobiť vtáčkov na drôtenej nôžke, ako pekný suvenír z podujatia. Je to kolegyňa našej podpredsedníčky, Anety Annamárie Klacsánovej, pracujúcej v osvetovom stredisku.

Príjemnú atmosféru popoludnia a potom i večera doplňovali ľudové piesne znejúce z CD-platní. Miestne malotarčianske v podaní Veroniky Liškovej, pitvarošské spievali sestry (Hollósyové), Gabriela Kopasová a Katarína Noszlopyová a zo Slovenska „priniesli“ svoje ľudovky speváci súboru Záriečanka.

(-tre)

Foto: autorka, Gyula Polgár