Slovenská samospráva XVI. obvodu Budapešti, Cinkoty, aj tohto roku rozposlala svoju tradičnú fašiangovú pozvánku, aby sa do niekdajšieho cinkotského kina zišli 1. marca dobrí známi na pampúšiky.
Či je to preto, lebo členky slovenského voleného zboru i sympatizantky slovenskej komunity tohto peštianskeho obvodu pečú jedinečné pampúšiky, šišky, krapne, božie milosti i všetko možné zo všakovakého cesta pražené v masti, tuku, či oleji? Či preto, že rady pečú a rady hostia fašiangových hostí a či preto, lebo šišky sú tradičnou fašiangovou pochúťkou a fašiangy sú obľúbenou zábavou aj v Cinkote? Na to, žiaľ, nevieme odpoveď. Isté však je, že pozvaniu skočiť si na šišky je ťažké odolať. Potešila sa milej výzve aj predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku. Alžbeta Hollerová Račková sa prihovorila prítomným v sále po slovensky. Vyslovila radosť, že sa mohla opäť zúčastniť tejto vďačnej a voňavej akcie. Zároveň konštatovala, akú má slovenský volený zbor ťažkú úlohu snáď v každej zo štvrtí hlavného mesta, veď pôvodné slovenské obyvateľstvo nezostalo bezo zmeny. Podobne smutná je situácia aj v Cinkote. Predsedníčka slovenskej samosprávy Zuzana Szabová vo svojom príhovore spomenula nielen plány zboru, medzi ktorými figuruje návšteva rodného domu Móra Jókaiho v Komárne a organizovanie vedecko-historického podujatia na tému života a diela tohto významného literáta, narodivšieho sa pred dvesto rokmi. Pripomenula tiež vlaňajšie veľmi populárne podujatie o výstrednej grófke Ilone Batthyányovej, mladšej dcére uhorského premiéra revolučných rokov 1848 – 1849, Lajosa Batthyányho, ktorej kaštieľ bol v Cinkote. Dodala tiež zaujímavosti o samotnej osade, ktorá sa stala súčasťou hlavného mesta v polovici minulého storočia. Už v jedenástom storočí bol na území obce postavený románsky kostol, ktorý sa neskôr stal dolným kostolom terajšieho evanjelického stánku Božieho a z roku 1047 pochádza terajší rímsko-katolícky kostol. Na oltári sa nachádza erb Beniczkých.
Zuzana Szabová hovorila tiež o dobrých vzťahoch so spriatelenými obcami na Slovensku, medzi ktoré patrí Horná Mičiná, odkiaľ cinkotskí Slováci pochádzajú. 11. mája plánujú uskutočniť v Cinkote slovenskú bohoslužbu. Toľko o plánoch. Smutné správy navodzoval na javisku horiaci kahanček. Plápolal na pamiatku zosnulých členov slovenského voleného zboru.
O kultúrny program sa postaral Ženský spevácky zbor z Išasegu. Dejiny telesa sa datujú do 70. rokov minulého storočia. Presnejšie, tento rok oslávi 53. výročie svojho vzniku. V repertoári má folklórne zbierky z povodia Galgy, medzi nimi aj slovenské spevné poklady. Členky súboru sú odeté v bohato vyšívaných krojoch. Často vystupujú doma, ale už predviedli svoj kumšt aj v zahraničí. Nacvičuje s nimi nadaný mladý odborník, umelecký vedúci Dominik Volter. Na celoštátnych kvalifikačných prehliadkach získali nejedno zlaté pásmo. Udelili im Veľkú cenu L. Vassa a zaslúžili si aj mimoriadnu cenu Celoštátneho združenia speváckych zborov, kapiel a folklórnych súborov v Maďarsku (KÓTA) Zlatý páv. Na fašiangovom zábavnom podujatí pod vedením vedúcej Anikó Stefcsikovej zaspievali išasecké slovensko – maďarské pesničky, čo nesmierne pobavilo obecenstvo. Ženy zo skupiny sa prezentovali aj ako neúnavné tanečnice. Roztopašne roztancovali prítomné obecenstvo. Do rytmu vyhrával muzikant z Vacova Viktor Ferencsik.
(-tre)
Foto: autorka