Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku (CSSM) si pripomenula 12. apríla 30. výročie ustanovujúceho zasadnutia prvého Valného zhromaždenia. Poslancov 53-členného zboru zvolilo 206 elektorov v reprezentatívnej sieni radnice 25. marca 1995.
Čo sa vtedy presne udialo, aké pocity mali niektorí (aj sklamaní) poslanci a elektori, bolo dosť podrobne rozobraté na stránkach nášho týždenníka, ale aj v Slovenskom vysielaní Maďarského rozhlasu V materinskom jazyku a Maďarskej televízie Naša obrazovka. Na otázku vtedajšieho redaktora, neskoršieho predsedu CSSM Jána Fuzika: Ako si predstavujete činnosť nastávajúcej celoštátnej samosprávy našej národnosti, resp. aké vzťahy a možnosti spolupráce očakávate, predpokladáte medzi ňou a vašou organizáciou? odpovedali poprední predstavitelia slovenských organizácií s celoštátnou pôsobnosťou, podpredsedníčka Kresťanského spolku Slovákov v Maďarsku Ildika Makaiová, predseda Organizácie slovenskej mládeže v Maďarsku Anton Paulik, predsedníčka Slovenského folklórneho spolku Prameň Zuzana Hollósyová, predseda Združenia slovenských spisovateľov a umelcov v Maďarsku Imrich Fuhl a úradujúci predseda Zväzu Slovákov v Maďarsku Michal Mata. Zo spomenutých aktérov vtedajšej diskusie dvaja sledujú aktuálne dianie národnostnej politiky zhora, z výsosti. Spomínalo sa na začiatky s pátosom, veď čas všetky rany zahojí, ale treba uznať, že to boli historicky významné a revolučné časy, v tom dobrom zmysle slova. Všetci poslanci očakávali od samospráv to najlepšie, ba aj legitímne a rovnoprávne partnerstvo medzi vládou a parlamentom MR a VZ CSS. Aj také z historického hľadiska dôležité informácie odzneli v Bulharskom kultúrnom centre v Budapešti na jubilejnom programe, ktorý sa začal premietaním filmu z archívu MTVA o prvých národnostných voľbách a o ustanovujúcom zasadnutí VZ CSS.
Po filmových záberoch sa na javisku rozprúdila beseda za okrúhlym stolom medzi členmi prvého Valného zhromaždenia CSS. Moderátor besedy, redaktor Slovenského magazínu MTVA Domovina Ján Benčik, ktorý bol v čase vzniku CSS redaktorom Slovenského vysielania Maďarského rozhlasu a dianie sledoval zblízka, aby ho potom sprostredkoval svojim poslucháčom, privítal na pódiu Máriu Mataiszovú, Zuzanu Kučerovú, Máriu Nagyovú, Alžbetu Hornokovú Uhrinovú a Mateja Kešjára.
Prvou otázkou bolo, čím sa zaoberali oslovení v tom významnom roku 1995.
Mária Nagyová: Ja som pracovala v nemocnici, chodila som aj na nočné smeny, a predsa som bola nadšená a zvedavá, ako to celé dopadne. Ale aj známi Čívania sa vypytovali, čo vlastne budeme robiť, veď to bolo nové.
Mária Mataiszová: Ja som pracovala v kultúre, bola som riaditeľkou Osvetového strediska Jozefa Gregora Tajovského v Slovenskom Komlóši a veľmi som sa tešila, že môžem pracovať aj vo VZ CSS v kultúrnom výbore.
Alžbeta Hornoková Uhrinová: Počas volieb som bola na materskej dovolenke, ale pracovala som v slovenskej škole v Békéšskej Čabe, bola som aj riaditeľkou. Prišla za mnou delegácia na čele s Ankou Ištvánovou do nemocnice, aby som podpísala kandidačnú listinu. Ja som si prosila čas na rozmyslenie, ale Anka neakceptovala moje obavy, a počkala, kým podpíšem.
Zuzana Kučerová: Ja som bola učiteľkou slovenčiny v Níži a od začiatku som bola poslankyňou miestnej slovenskej samosprávy. Na začiatku sme nevedeli, čo nás čaká, ale odvtedy sme zriaďovateľmi školy.
Matej Kešjár: V tom čase som bol starostom v Čabasabadi, takže fungovanie samospráv som poznal, ale predsa bolo dobré, že aj Slováci dostali svoje zastupiteľstvá.
Ďalšou otázkou bolo, aké dojmy a spomienky sa vynorili v mysliach prítomných po zhliadnutí filmu o začiatkoch.
Mária Nagyová: Ja si spomínam, akú veľkú podporu a pomoc sme dostali od celej dediny, od školy, od speváckeho súboru, ako boli zvedaví všetci aké máme plány a hlavne, že čo bude s deťmi. Naozaj mám pekné spomienky.
Mária Mataiszová: Ja sa pamätám na to, že keď hľadali kandidátov do VZ CSS, prišli za mnou. Ja som si nebola istá, či to zvládnem, ale presvedčili ma, prisľúbili pomoc a potvrdili moje rozhodnutie naďalej pracovať pre Slovač a vlastne, kde inde by to bolo vhodnejšie, ako vo valnom zhromaždení.
Alžbeta Hornoková Uhrinová: Ja ďakujem za tento film, lebo ja si skôr pamätám na vzrušujúcu a sviatočnú atmosféru, ale na podrobnosti už pomenej. Spomínam si, ako sme si držali palce, aby sme z Békešskej župy boli zastúpení, a dokonca z Čaby sme sa do VZ dostali až traja.
Matej Kešjár: Ja by som sa iba pridal k dámam, ktoré hovorili predo mnou, naozaj to bolo slávnostné a spomínam si, že po elektorských voľbách sme tam zostali sedieť a spievali sme nádherné slovenské ľudové piesne.
Zuzana Kučerová: Ja som pracovala v škole a vždy ma kolegovia podporovali, a vďaka podpore a spolupráci máme v Níži našu slovenskú školu, v ktorej by bez samosprávy asi už nebolo slovenčiny.
Školstvo je kľúčovou oblasťou národnostného života, preto ďalšou otázkou bolo, aké úlohy mal Školský a mládežnícky výbor, ktorého predsedníčkou bola A. Hornoková Uhrinová.
A. Hornoková Uhrinová: Bolo to veľmi ťažké obdobie, hoci som si to vtedy ani neuvedomovala. V tom čase Ministerstvo školstva pokladalo menšinové samosprávy za ozajstných partnerov, spoločne sme vypracovali národné učebné osnovy, čiže nemali sme iba právo na pripomienkovanie, ale boli sme súčasťou prípravného procesu. Ďalej sme vypracovali smernice národnostnej výučby a výchovy a samozrejme aj osnovy nového predmetu Slovenská vzdelanosť. Názov predmetu bol nápadom vtedajšieho riaditeľa Slovenského inštitútu v Budapešti Karola Wlachovského a mne osobne sa to veľmi zapáčilo. Veď slovo vzdelanosť zahŕňa viac poznatkov ako slovo národopis, a my nechceme vyučovať iba národopis, ale oveľa viac. Aj na Slovensku musíme často vysvetľovať názov tohto predmetu, veď tam sú to Slovenské reálie, ale oplatilo sa. Potom sme organizovali zájazdy pre študentov a pedagógov, takže to bola veľká výzva pre nás. Spolu s Ľudovými novinami sme vydali prílohu pre slovenčinárov.
Aké boli očakávania od kultúrneho a náboženského výboru? bola otázka namierená na vtedajšiu predsedníčku výboru Máriu Mataiszovú.
M. Mataiszová: Folklórne, tanečné a spevácke skupiny boli spokojné, ak mali čím viac možností predstaviť sa na všetkých možných miestach. Peňazí vždy bolo málo, preto sme si museli zohnať sponzorov, napriek tomu sme organizovali aj zahraničné zájazdy, ale k tomu sme museli vybudovať bázu zahraničných kontaktov.
Po tejto otázke otvorili diskusiu aj smerom k publiku, aby sa každý mohol podeliť s myšlienkami a skúsenosťami, aké mal z čias prvého cyklu VZ CSS.
Imrich Fuhl: Robil som si poznámky, lebo koľkí sme, toľkí sa trošku inak pamätáme na veci, hlavne, ktorí sme vtedy boli mladí, a znamenali sme alternatívu voči vtedy existujúcemu Zväzu. Spoločensko-politické zmeny v našich kruhoch nastali neskôr ako vo väčšinovej spoločnosti a založenie národnostných samospráv pomohlo v tejto veci. Kultúrna autonómia bola kľúčovým pojmom doby a politiky všeobecne, ale vtedajší funkcionári starého Zväzu sa bránili politizovaniu a bojovaniu. Za peniaze, za možnosti, aj za kultúrnu autonómiu sa muselo vtedy bojovať, a našťastie dnes už inštitúcie zabezpečujú tú vtedy želanú autonómiu. Ďalším, už zabudnutým pojmom doby bol miniparlament, ktorý sa niektorým nepáčil, ale aký zmysel to má zvoliť po celom Maďarsku poslancov, ktorí netvoria parlament. Spolu sa nám podarilo otvorenejšie a priebojnejšie politizovať.
Členkou prvého VZ CSS bola aj Zuzana Medveďová, vtedy riaditeľka sarvašskej slovenskej školy, ktorá sa tiež ujala slova. Spomenula nielen začiatky, ale 30 rokov fungovania samosprávy, ako sa tešili školskému a menšinovému zákonu. Podľa jej slov ten prvý zbor sa síce snažil, ale ešte bol vo fáze učenia sa. Za ten prvý cyklus sa poslanci naučili čo treba robiť, aké majú práva a povinnosti. V ďalších štyroch cykloch sa menil aj počet poslancov, vytvorili sa kľúčové inštitúcie a školy prebrala CSS. Za vrchol celej samosprávnosti pokladá získanie evanjelického kostola na Rákócziho triede v Budapešti, ktorý je duchovným, ale aj historickým bohatstvom Slovákov v Maďarsku.
Prvý podpredseda CSS Július Alt hovoril o Vacove, ako o stredisku Slovákov z Novohradu.
Profesorka univerzity ELTE Anna Divičanová poďakovala CSS, že neusilovala o zrušenie Zväzu Slovákov v Maďarsku, ako sa to stalo u niektorých národností a umožnila aj finančne, aby Zväz naďalej mohol fungovať ako kultúrna občianska organizácia.
Prvý a dlhoročný predseda slovenskej samosprávy v Sarvaši a prvý predseda náboženského výboru CSS Tibor Mótyán si spomenul na začiatky prvých volieb, keď bol pracovníkom Kultúrneho strediska Petra Vajdu a mal na pleciach šírenie slovenskej kultúry, hudby, tanca a tradícií. „Mne sa zo začiatku idea samospráv nepozdávala, mal som obavy, že budú protivenstvá medzi samosprávami a občianskymi organizáciami, ale Mária Jakabová ma nahovorila a stal som sa poslancom. Zaviedli sme slovenské bohoslužby, naučili sme deti slovenskú liturgiu, čo pokladám za úspech. A čo by som odkázal mladým, to je veta z modlitby Mojžiša z knihy žalmov: Uč nás tak počítať dni života, aby sme múdre srdce získali.“
Posledná sa prihovorila riaditeľka Slovenskej základnej školy v Mlynkoch Júlia Szabová Marloková, ktorá hovorila o dôležitosti ľudí, ktorí stoja za inštitúciami, a ktorým patrí vďaka za ich prácu.
Po zaspomínaní si na prvé kroky a roky samosprávneho systému oslava Dňa Slovákov v Maďarsku pokračovala slávnostnými príhovormi a odovzdávaním vyznamenaní. Moderátorka podujatia, divadelníčka Margita Garajszká predniesla modlitbu Juraja Tranovského, ktorá odznela aj pred tridsiatimi rokmi, na prvom ustanovujúcom zhromaždení Celoštátnej slovenskej samosprávy. Potom sa slova ujal slovenský parlamentný hovorca Anton Paulik. Pri osobných spomienkach na dobu zakladania prvých slovenských volených zborov zdôraznil, že „.. pri všetkej úcte k spoločenským organizáciám, aktívnym na konci osemdesiatych rokov minulého storočia, ich možnosti v zastupovaní záujmov slovenskej komunity sa nedali a ani z dnešného pohľadu sa nedajú porovnať s tými, ktorými už na začiatku tohto nového letopočtu disponovala celoštátna samospráva. Pokladám za dôležité, aby sme sa z času na čas zišli, aby sme debatovali o tom, ako vidíme teraz niekdajšie udalosti, a ako hodnotíme proces vývinu nášho národnostného života, smerovania našej komunity. Aby sme my starší odovzdali mladším svoje skúsenosti, svoje myšlienky, a aby tí mladší jednak vedeli, kde sa to všetko začalo a mohli si aj sami vytvoriť svoj názor na to, ako generácie tých starších zvládli svoju úlohu,“ uviedol A. Paulik.
Slávnostné zhromaždenie pozdravil aj mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Maďarsku Pavol Hamžík. „Otázka prežitia menšiny je otázkou zachovania kultúry, tradícií, zvykov, ale zachovanie jazyka je skutočne najdôležitejším. Preto sa snažíme v tomto smere pomôcť, dnes pôsobí na vašich školách dvanásť hosťujúcich učiteľov,“ prízvukoval zástupca Slovenskej republiky v Maďarsku a dodal: „Dvere k nám sú otvorené a sme naďalej pripravení úzko spolupracovať.“
Predsedníčka Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) Dagmar Repčeková zdôraznila, že okrem už doterajších udelených dotácií k výstavbe kostola na Rákócziho triede sú aj naďalej odhodlaní podporovať tento projekt. „Pevne verím, že sa nám podarí uvoľniť ďalšie zdroje a budeme v tejto stavbe pokračovať. S pani predsedníčkou Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) sme hovorili aj o možnosti vybudovať partnerstvá škôl na Slovensku so slovenskými dolnozemskými školami, v záujme ktorého sa chceme zapojiť aj do európskeho projektu Erasmus plus. Už v tomto roku chceme odštartovať prípravu novej päťročnej koncepcie štátnej politiky. Preto vás chcem vyzvať, aby ste sa už dnes zamysleli, kam majú smerovať vaše kroky, vaše investície, vaše plány.“ Pri slávnostnej príležitosti Dagmar Repčeková odovzdala CSSM Pamätný list ÚSŽZ „za sústavné zastupovanie záujmov Slovákov žijúcich v Maďarsku na najvyššej štátnej a medzinárodnej úrovni, ako aj za vytváranie priaznivých podmienok pre odbornú a všestrannú prácu v oblasti ochrany a zveľaďovania slovenskej kultúry, vzdelávania a informovania v slovenskom jazyku a zachovania slovenskej identity v Maďarsku. Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku je dnes pilierom slovenskosti v krajine svojho pôsobenia, o ktorý sa opierajú všetky slovenské miestne a regionálne vzdelávacie, kultúrne, mediálne a spoločenské inštitúcie, spolky a organizácie v Maďarsku.“ Zároveň z rúk predsedníčky ÚSŽZ prevzala predsedníčka CSSM Alžbeta Hollerová Račková Medailu úradu udelenú jej osobne „za zásluhy v oblasti zachovávania, zveľaďovania a rozvoja slovenskej kultúry a národného povedomia, ktoré na území dnešného Maďarska pretrvávajú už vyše tri storočia. Svojou odvážnou prácou a ľudským prístupom vytvára podmienky pre udržanie slovenského povedomia vo všetkých oblastiach života Slovákov v Maďarsku, vrátane mladej generácie v záujme plnohodnotného rozvoja slovenskej kultúrnej a národnej identity v jej najširších rámcoch.“
Predsedníčka občianskeho združenia Dotyk ľudskosti Mária Katarína Hrkľová vyjadrila tiež úctu Slovákom v Maďarsku, pretože po ťažkých stáročiach ešte stále existujú. Pospomínala aj na obdobie plodnej spolupráce v 90. rokoch, výsledkom ktorej bola o. i. aj výstava Slováci v Maďarsku v Krajanskom múzeu v Bratislave a k nej vydaná publikácia.
Predsedníčka nášho najvyššieho voleného zboru vo svojom slávnostnom prejave okrem prehľadu výsledkov a úspešných projektov CSSM uplynulých tridsiatich rokov, ako aj práce a zásluh svojich predchodcov, nebohého Michala Matu a nebohého Jána Fuzika, sa venovala aj plánom do budúcnosti: „Medzi našimi plánmi na nasledujúce päťročné obdobie figuruje zriadenie základnej umeleckej školy so slovenským pedagogickým programom. Veríme, že ľudové piesne, tance a hra na tradičných hudobných nástrojoch Slovákov v Maďarsku oslovia deti, vypestujú v nich vzťah k slovenskosti a pre rodičov budú predstavovať pridanú hodnotu, ktorá zaváži pri výbere vzdelávacej inštitúcie. V záujme metodickej obnovy školstva bude nevyhnutné posilniť naše pedagogické metodické centrum, ktoré aj v súčasnosti zohráva dôležitú úlohu na poli rozvíjania odborných a jazykových kompetencií pedagógov. S naším výskumným ústavom počítame pri vedeckom zisťovaní súčasného stavu v slovenských komunitách, školách a inštitúciách, aby sme dokázali stanoviť ciele a konkrétne kroky potrebné na dosiahnutie želateľných výsledkov.“
Po minúte ticha na pamiatku tých, ktorí už nie sú medzi nami, slávnostné zhromaždenie po krátkej modlitbe požehnal Áronským požehnaním evanjelický farár Attila Spišák zo Slovenského Komlóša.
Podľa uznesenia Valného zhromaždenia CSSM v roku 2025 bolo vytvorené Čestné grémium, členmi ktorého môžu byť tí, ktorí svojou dlhoročnou prácou a obetavosťou preukázali svoju oddanosť slovenskej národnosti v Maďarsku a nepochybne sa tešia všeobecnej úcte našej komunity. Prvými členmi tohto grémia, ktorí v tento slávnostný deň prevzali svoje vymenovanie, sa stali významní činitelia, ktorí stáli pri zrode samosprávneho systému, resp. dlhé desaťročia boli rozhodujúcimi osobnosťami nášho spoločenského života: Zuzana Medveďová, Mária Nagyová, Etelka Ribová, Dr. Július Alt a Tibor Mótyán. A keďže oslavy 30. výročia založenia Celoštátnej slovenskej samosprávy boli zároveň aj Dňom Slovákov v Maďarsku, odovzdané boli aj prestížne ocenenia. Držiteľkami vyznamenania Za našu národnosť sa stali slovenčinárka zo Šápova Anna Matyóová Lamiová, ktorá dlhé roky organizovala mimoškolskú činnosť žiakov, viedla tanečnú skupinu i dramatický krúžok; vedúca početných hudobných telies v Békešskej župe, bádateľka ľudovej hudby dolnozemských Slovákov Ildika Očovská z Békešskej Čaby a Mlynčanka, dlhoročná riaditeľka miestnej základnej školy Marta Papucsková Glücková, ktorá sa angažuje nielen v samosprávnom systéme, ale aj vo vedení Zväzu Slovákov v Maďarsku. Pedagógmi roka sa stali učiteľka Materskej školy „Horička“ v Kestúci Melinda Kainová, ktorá sa venuje nielen zachovávaniu slovenských tradícií, ale aj zveľaďovaniu slovenského jazyka tak v škôlke, ako aj v obci. Ďalšou nositeľkou tohto ocenenia je zástupkyňa riaditeľky Slovenskej dvojjazyčnej národnostnej základnej školy a internátu v Novom Meste pod Šiatrom Viera Mohayová, ktorá sa popri vyučovaní biológie aktívne zúčastňuje aj na projektoch, ktoré sú zamerané na zachovanie slovenského kultúrneho dedičstva a je významnou osobnosťou slovenského diania na Zemplíne a v Medzihorí. Laudácie na členov Čestného grémia a na vyznamenaných si môžete prečítať v mimoriadnom čísle Ľudových novín venovanom jubileu CSSM TU. O slávnostnú atmosféru osláv Dňa Slovákov v Maďarsku sa postarali aj hudobné umelecké teleso More Von Dir (Oliver Pál a Endre Kertész), sólisti komlóšskeho Mládežníckeho dychového orchestra a skupina Talléros. Podľa ohlasov účastníkov jubilejné oslavy boli nielen dôstojným vzdaním holdu naším priekopníkom a vyznamenaným, ale aj príležitosťou na stretnutie aktivistov nášho slovenského národnostného života, z ktorých sa niektorí už nevideli nielenže roky, ale celé desaťročia.
(CsL, ik)
Foto: autori
Prelistujte si mimoriadne číslo Ľudových novín venované jubileu CSSM TU.