„Stretávame sa dnes nielen preto, aby sme sa zabavili, ale najmä preto, aby sme si uctili a pripomenuli bohaté kultúrne dedičstvo našich predkov z Dolnej zeme. Títo ľudia, ktorí pred stáročiami opustili svoje rodisko, sú pre mnohých z nás dodnes živou súčasťou identity – prostredníctvom spomienok starých rodičov, vône dolnozemských koláčov, chuti bábovky, zvuku harmoniky, jazyka a piesní, ktoré sme počúvali od detstva.
Dnešné stretnutie je oslavou týchto koreňov, ktoré nás spájajú. Zjednocuje nás úcta k našim predkom, k tradíciám a predovšetkým k našej slovenskej vlasti. Dolná zem je pre mnohých rodiskom ich predkov, alebo aj ich samých. Hľadajme a oživujme preto putá, ktoré z nás robia jednu veľkú dolnozemskú rodinu. Pokračujme v ceste, ktorú nám určil Boh. Ceste, ktorá prechádza celou Dolnou zemou, pretkaná piesňou, tancom, dobrým jedlom a tradičnými rozhovormi. Práve v tom spočíva sila spoločenstva, láska k tradíciám a nezlomný duch našich predkov,“ týmito slovami Miroslav Lóci otvoril 24. mája Dolnozemskú veselicu v Horných Salibách. Podujatie zorganizoval Občiansky spolok Apovka Mamovka v spolupráci so Spolkom Slovákov z Maďarska pod vedením Evy Kmeťovej z Galanty. Práve ona zdôraznila, že pojmy domov a domovina majú pre Dolnozemčanov hlboký význam – hoci sa navonok podobajú, v srdciach ich cítia rozdielne.
Úctu predkom vyjadrili aj pietne spomienky. V evanjelickom kostole sa konali ďakovné služby Božie. Pri pamätnej tabuli venovanej obetiam vysťahovalectva boli položené vence, a okrem organizátorov prehovorili aj Lukáš Perný z Kulturologicko-filozofického odboru Matice slovenskej a predseda partnerskej Únie slovenských organizácií v Maďarsku František Zelman, ktorý zároveň vystúpil ako rodák zo Slovenského Komlóša.
V kultúrnom dome sa prihovorila aj Ingrid Majeríková, pričom slovenskú komunitu z Maďarska zastupovali viacerí predstavitelia: manželia František a Tenzilja Zelmanovci, podpredseda Únie Matej Kešjár z Čabasabadi, manželia Anna a Pavol Kmetykovci ako zástupcovia evanjelickej cirkvi v Slovenskom Komlóši a Hajnalka Krajčovičová z Domu slovenskej kultúry v Békešskej Čabe.
Slovenskú kultúru pripomenuli aj vystúpenia speváckych a folklórnych súborov. Zaznel miestny cirkevný spevokol a Rastislavská Konopa – názov poukazuje na tradičné remeslá, ktoré našim predkom pomáhali prežiť. Folklórny súbor Korene z Galanty svojimi pestrými krojmi znázornil rozmanitosť, ale aj jednotu roztrúsených slovenských komunít.
Podujatie nieslo symbolické motto: V spoločnom koreňovom systéme naživo. V tomto duchu sa rozprúdili rozhovory, spomienky, emócie, ale aj dobrá nálada, podfarbená pocitom spolupatričnosti. O hudobnú zábavu sa postarala kapela Evergreen, ku ktorej sa pripojili improvizujúci hudobníci vrátane Lukáša Perného (ten sa prezentoval nielen ako filozof, ale aj ako bubeník).
Teplo, ktoré sa šírilo podvečernou sálou, nebolo len z pohybu, ale aj z otvorených sŕdc a prebúdzajúcej sa spolupatričnosti potomkov dolnozemských Slovákov. Nech táto tradícia, ktorá spája minulosť s prítomnosťou, pretrvá aj do budúcnosti a stane sa inšpiráciou pre ďalšie generácie.
Ako potomok dolnozemských usadlíkov odporúčam do pozornosti aj myšlienky Michala Svoreňa v texte Exkurz do pamäti presídlenca – Hrsť spomienok Michala Svoreňa z Kolárova, ktorý nedávno zverejnil portál oslovma.hu.
(hk)
Foto: autorka