Vydavateľstvo nášho týždenníka Spoločnosť SlovakUm v spolupráci s rôznymi slovenskými orgánmi a organizáciami miest Slovenský Komlóš a Békešská Čaba usporiadalo 10. a 11. júla stretnutie s čitateľmi Ľudových novín v týchto dvoch dolnozemských mestách.
Do Slovenského Komlóša na stretnutie zavítali aj záujemcovia z Čabasabady, Pitvarošu a Veľkého Bánhedeša. Po pozdravných slovách vedúceho regionálneho strediska Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku Františka Zelmana sa slova ujal konateľ Spoločnosti SlovakUm Imrich Fuhl, ktorý si zaspomínal na osemdesiate a deväťdesiate roky, keď takéto stretnutia s čitateľmi, resp. prezentácie nových publikácií boli pomerne pravidelné. „V prevratových rokoch tieto besedy v Kúte búrok (Viharsarok) boli občas aj búrlivé... Pritom práve v Slovenskom Komlóši bolo v istých rokoch najviac predplatiteľov Ľudových novín – povedal I. Fuhl a vyzdvihol, že v dnešnej dobe, keď digitálne technológie úplne zmenia náš každodenný život, osobné besedy čitateľov s novinármi majú ešte väčší význam. Zároveň uviedol, že činnosť spoločnosti stojí na štyroch nohách. Keď sa pred približne desiatimi rokmi Spoločnosť Legatum pretransformovala do SlovakUm, značné príjmy zabezpečil nájom nehnuteľností, ktoré spoločnosť „zdedila“ po Legate. Avšak kvôli nedostatku priestorov pre inštitúcie Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku musela spoločnosť odovzdať väčšinu z nich, teda sa už nedá počítať s príjmami z tejto činnosti. Je to tá najslabšia noha, ktorá by sa v budúcnosti nejakým spôsobom mala posilniť,“ dodal I. Fuhl.
Najdôležitejšou oblasťou činnosti SlovakUmu je zabezpečenie vydávania Ľudových novín, Nášho kalendára a vydávanie i reprint publikácií Slovákov v Maďarsku, ako napr. zbierky básní Fialôčka, fiala, ale aj novej zbierky prekladov nebohého Pavla Kondača. Dodnes sú aktívni prozaik Zoltán Bárkányi Valkán a predovšetkým básnik Gregor Papuček, zbierky ktorých sa z času na čas spoločnosti podarí vydať vďaka podporám z nadácií na Slovensku a v Maďarsku.
Prácu redakcie predstavila šéfredaktorka Eva Fábiánová, ktorá doplnila, že aj v ďalších rokoch – síce sporadicky – boli stretnutia s čitateľmi, ona sama si pamätá napríklad v Békešskej Čabe, Santove, alebo vo Veľkom Bánhedeši. „Naša webová stránka bola vytvorená v roku 2004 a je prvým spravodajským portálom, ktorý pripravujú príslušníci národnosti v Maďarsku. Dodnes je jednou z najčastejšie aktualizovaných a najaktuálnejších internetových stránok spomedzi národnostných v Maďarsku,“ zdôraznila a pripomenula, že ani Ľudové noviny sa nemohli vyhnúť výzvam nových technológií. „Od roku 2011 sme prítomní na sociálnej sieti a neskôr sme sa objavili aj na iných platformách, aby sme získali aj mladšiu generáciu do kruhu našich čitateľov. Ich obsahovú náplň má na starosti osobitná mini-redakcia,“ povedala E. Fábiánová. Za svoju srdcovú záležitosť označila prílohu novín s názvom Lúč, ktorá vychádza od roku 2016 a zámerom ktorej je zvýšenie chuti do čítania, tomu slúžia rozsiahlejšie materiály aj externých prispievateľov nielen z Maďarska, ale aj zo Slovenska. Vychádza štyrikrát do roka, v každom ročnom období. Obecenstvo oboznámila aj s históriou Ľudových novín, ich štruktúrou, rubrikami a spolupracovníkmi. V tejto súvislosti sa poďakovala aj našim externým dopisovateľom, ktorí si popri svojom zamestnaní nájdu čas informovať čitateľov o tom, čo všetko sa udialo na mieste ich pôsobenia, resp. v jeho okolí. „Bez nich by sme to nezvládli, jednoducho je toľko podujatí, že nemôžeme byť všade prítomní. Preto našou zásadnou koncepciou je, že uprednostňujeme celoštátne akcie, potom regionálne a snažíme sa dostať na to podujatie jednej obce, ktoré tamojšia komunita pokladá za svoje najdôležitejšie. Aj naďalej s radosťou vítame vaše príspevky a posielajte nám aj pozvánky, lebo iba tak môžeme mať prehľad o tom, kde, kedy a aká aktivita sa uskutočňuje,“ prízvukovala vedúca redakcie a upriamila pozornosť obecenstva aj na to, že Ľudové noviny sú jedným z dvoch slovenských krajanských týždenníkov vo svete. Od roku 2013 noviny vychádzajú v novom formáte, čo si vyžadovala aj doba, ako aj nárok o uverejnenie viacerých a kvalitnejších, farebných fotografií. „Na príprave nového formátu pracovala celá redakcia šesť až osem mesiacov, nebola to ľahká práca, pretože spočiatku sa prejavil určitý odpor a názor, že prečo zmeniť zabehaný formát. Bola to inšpiratívna a pionierska práca,“ dodala Ivett Körtvélyesi, ktorá v tom čase stála na čele redakcie a aj v súčasnosti je spolupracovníčkou nášho týždenníka. Imrich Fuhl k tejto otázke poznamenal, že spočiatku aj on sám mal výhrady voči tejto zmene, ale dnes už uzná, že bola potrebná a typ takéhoto magazínu viacej vyhovuje tak dobe, ako aj záujmom čitateľov. Samotnú prípravu jedného čísla novín prezentoval náš technický redaktor Zlatko Papuček z video nahrávky, v ktorej zreteľne opísal každý jednotlivý krok od úpravy textov a fotografií až po vytvorenie pdf formátu, ktorý sa po pripomienkach členov redakcie a po konečnom schválení jazykovou redaktorkou Ivetou Hruboňovou a šéfredaktorkou dostane do tlačiarne a následne do rúk našich čitateľov. V Slovenskom Komlóši sa po predstavení našej činnosti rozprúdila živá diskusia. Ján Pepó z Veľkého Bánhedeša by uvítal viac publicistiky typu Päť pilierov nášho bytia, ako aj kritickejší prístup predovšetkým v prípade našich najpálčivejších problémov, akým je napríklad školstvo, alebo financovanie občianskych organizácií, veď z konštruktívnej kritiky sa vždy dá poučiť. Tiež zazlieval, že nepíšeme o tom, keď v školách zanikne výučba slovenčiny, čo je aktuálne práve v neďalekom Pitvaroši. Podľa Mateja Kešjára z Čabasabady niektoré články neodzrkadľujú význam tej-ktorej aktivity, zameriavajú sa na menej dôležité detaily. „Verte mi, že v každom prípade, keď sa dozvieme o tom, že v istej obci zanikla výučba slovenčiny snažíme sa vás o tom informovať a ísť za tým, ale žiaľ v každom prípade narazíme na múry. „Poviem ti to medzi štyrmi očami, ale nedám súhlas, aby sa to uverejnilo v novinách...“ – takýto je postoj dotyčných, ale mne osobne sa stalo aj to, že istý riaditeľ sa mi vyhrážal, že ma dá na súd, ak sa opovážim o tom písať. Ale keď v takomto prípade neprotestujú ani miestne slovenské samosprávy, myslíte si, že tlač dokáže niečo zmeniť? Čo sa týka materiálov spolupracovníkov, ktorí nevyštudovali novinárstvo, v každom prípade im podáme pomocnú ruku, aby vedeli, aký prístup je adekvátny k danej tematike a aké otázky majú klásť organizátorom a účastníkom podujatí. V prípade mladej kvalifikovanej pracovnej sily nám hrozí fluktuácia, veď nedokážeme poskytnúť také mzdy, ktoré by prípadne na základe ich znalostí dostávali inde,“ podčiarkla Eva Fábiánová.
„V živote každého človeka sú isté veci, ktoré sa opakujú a ktoré s radosťou očakáva a chystá sa na ne... Taký je aj každý štvrtok v týždni, keď nám vychádza čerstvé číslo Ľudových novín. Tento štvrtok vyšli nielen noviny, ale prišli osobne aj niektorí členovia ich redakcie najprv do Slovenského Komlóša a dnes k nám do Békešskej Čaby, aby sa stretli so svojimi dolnozemskými čitateľmi. Ja som už veľmi zvedavý, ako nás budú motivovať, aby sme aj naďalej čakali ich čerstvé články, ktoré sú pre nás aj preto dôležité, lebo píšu o nás. Píšu o tom, čo sa deje na Čabe, na jej okolí a vôbec na Dolnej zemi. Ja sa priznám, že nie som stálym čitateľom Ľudových novín, ale veľmi rešpektujem a vážim si prácu, ktorú vykonávajú novinári v tej jazykovej situácii, do ktorej sme sa postupom času dostali. Vidíme každý deň, ako klesá počet našich Slovákov, ktorí ovládajú slovenčinu. Ja si myslím, že jedna z posledných bášt slovenčiny sú práve tieto noviny a ja im k tej veľmi ťažkej práci vinšujem veľa úspechov, vytrvalosti a sily,“ týmito slovami pozdravil predseda Slovenskej samosprávy župného mesta Békešská Čaba Ondrej Kiszely účastníkov besedy v mene Čabianskej organizácie Slovákov na pôde Domu slovenskej kultúry. Štruktúra prezentácie našej činnosti v podstate bola taká istá, ako v Slovenskom Komlóši, ale odzneli aj také zaujímavosti, ako napríklad, že stretnutie sa konalo v Békešskej Čabe práve v ten deň, keď sa pred 182 rokmi stretli Štúr, Hurban a Hodža v Hlbokom na fare Hurbana, aby začali s kodifikáciou slovenského jazyka. „My sa v znamení Roku slovenského jazyka snažíme písať v rámci letnej rubriky Päť pilierov nášho bytia o tom, čo všetko pre nás znamená slovenčina v jednotlivých oblastiach nášho života,“ zdôraznila Eva Fábiánová a dodala: „Vieme, že Slováci sú roztrúsení po celom Maďarsku v jedenástich župách a členovia našej redakcie sa nedostanú všade, preto si nesmierne vážime prácu našich externých spolupracovníkov a stálych dopisovateľov,“ zároveň predstavila dolnozemského spravodajcu našej redakcie Marcella Gergőa, ktorého väčšina účastníkov besedy, nielen z Békešskej Čaby, ale aj z Kétšoproňu, či Telekgerendášu, už pozná.
Odzneli pritom aj také zaujímavosti, že návštevnosť našej webovej stránky je denne 2500, po Maďarsku je najväčší záujem o ňu na Slovensku a v Rumunsku, ale www.luno.hu má svojho čitateľa aj v Japonsku. Pritom ak zrátame všetky naše platformy, ich návštevnosť spolu týždenne je pätnásť až dvadsaťtisíc. Dlhoročná bývalá riaditeľka Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku Alžbeta Hornoková Uhrinová sa vyznala, že má veľmi rada literárnu rubriku, pritom by rada uvítala aj ukážky zo svetovej literatúry v slovenčine. S uznaním sa zmienila o stretnutí čitateľov a spolupracovníkov Ľudových novín, ale zároveň organizátorom navrhla, aby si v budúcnosti vybrali vhodnejší termín besedy.Čitatelia si na obidvoch dejiskách mohli zalistovať v starších číslach Ľudových novín a zaobstarať si aj niektoré z publikácií spoločnosti SlovakUm.
(CSL)
Foto: autor