Slovenské komunity na Dolnej zemi majú za sebou stáročia histórie, naplnené pracovitosťou, súdržnosťou a bohatým spoločenským životom. Začiatkom 18. storočia bolo pre Slovákov v Maďarsku typické, že po príchode a usadení žili na samotách – sálašoch.
Hoci bývali oddelene, nikdy sa neodtrhli od ostatných, navštevovali sa, pomáhali si, vymieňali si skúsenosti a spoločne sa tešili z úspechov, napríklad pri tradičných páračkách či dožinkových veseliciach.
Táto spolupatričnosť sa preniesla aj do neskorších čias – do speváckych zborov, tzv. „dalárd“, divadelných krúžkov. Dnes už na sálašoch žije len málokto, väčšina potomkov žije v menších obciach, alebo mestách. Aj napriek urbanizácii si tieto komunity zachovali hrdosť na svoj pôvod a čulé kontakty s inými slovenskými obcami.
Presne v tomto duchu sa 9. augusta v Čabasabady konalo tradičné podujatie, ktoré má korene v spolupráci partnerských obcí Čabasabady a Hradište. Symbolom ich prepojenia sú aj jabloňové sady, typické pre oba regióny. Tento rok navyše spoločne oslavujú 30. výročie partnerstva, a to dvomi osobitnými oslavami – 29. augusta v Hradišti a 13. septembra v Čabasabady. Organizátorským „motorom“ bol predseda slovenskej samosprávy v Čabasabady Matej Kešjár.
V horúcom letnom dni sa v obci stretli krajania i hostia, aby si pripomenuli dolnozemskú slovenskú kultúru. Na pódiu zaznela tradičná hudba a slovenské piesne, v stánkoch sa ponúkali domáce špeciality – nechýbala ani kapustová polievka Hradišťanov.
Súčasťou programu bola výstava obrazov Pavla Frankóa, zobrazujúcich nielen prírodu, ale aj symboly sálašského života, ako napríklad Szalayov kríž. Vystavené boli aj ručne háčkované a pletené výrobky miestnych umelkýň Marky Susánszkej, Gabrielly Foltánovej a Tündy Dohányosovej Vargovej.
Podujatie si nenechali ujsť ani významní hostia: starostka obce Melinda Szeverényiová, hlavný župan Árpád Takács, poslanec parlamentu Tamás Herczeg, ktorý prevzal vyznamenanie „Za Slovákov v Čabasabady“, ďalej starostka Szabadkígyósu Ilona Kosznová Puleová, predsedníčka Slovenskej samosprávy Békešskej župy Erika Tóthová, predseda Únie slovenských organizácií v Maďarsku František Zelman a vedúca čabianskeho regionálneho strediska Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku Hajnalka Krajčovičová. Ocenenie „Za Čabasabady“ získal bývalý starosta Hradišťa Pavol Lašák, ktorý stál pri zrode partnerstva, a súčasná starostka Nataša Iskrová si cenu prevezme na oslavách v Hradišti.
Medzi hosťami napriek horúčave nechýbali ani krajanské komunity z Békešskej Čaby, Eleku, Gerendáša, Kétšoproňa, Medeša, Telekgerendáša, Poľného Berinčoka, Slovenského Komlóša, Veľkého Bánhegyeša, Čabačúdu a samozrejme domáci. U nás to nie je nič zriedkavé – možno práve preto naše slovenské dolnozemské akcie a komunity dokážu prežiť aj ťažké časy. Takéto podujatia sú totiž podobné moderným teambuildingom – vznikajú však spontánne, prirodzene, zo zanietenosti pre krajanský život a stmeľujú dolnozemskú slovenskú komunitu do jedného celku. A aj keď sa jazyk v niektorých komunitách postupne vytráca, sila súdržnosti zostáva. Takéto podujatia sú dôkazom, že slovenská identita na Dolnej zemi má pevné korene a dokáže spájať ľudí naprieč generáciami – presne tak, ako sa to ukázalo v Čabasabady.
Hajnalka Krajčovičová
vedúca čabianskeho regionálneho strediska ÚKSM
Foto: autorka