V auguste sa v Rimavskej Sobote uskutočnilo prvé spoločné podujatie, spájajúce slovenskú komunitu z Békešskej Čaby a domácich obyvateľov Gemera. Stretnutie sa nieslo v znamení kultúrnej výmeny, gastronómie a priateľstva medzi národnosťami.

Myšlienka sa zrodila pred rokom počas zájazdu Čabanov v okolí Rožňavy. Pri náhodnom rozhovore vedúcej Klubu seniorov čabianskej slovenskej komunity Alžbety Liptákovej a sprievodcu zájazdu Attilu Vörösa padol návrh: „Čo keby sme prezentovali čabiansku kultúru na tradičných dňoch v Petrovci na Slovensku?“ Veď čabianska komunita môže predstaviť širokú paletu svojich kultúrnych hodnôt od ručných prác cez javiskové vystúpenia až po gastronomické špeciality. A pritom korene mnohých z nich siahajú do gemerskej oblasti!

Hoci sa pôvodné plány zmenili, výsledok prekonal očakávania. 8. augusta sa na nádvorí historickej budovy Čierny orol v Rimavskej Sobote zišli desiatky účastníkov, aby si spoločne pripomenuli svoje kultúrne korene.

Akcia sa konala v areáli Strednej odbornej školy obchodu a služieb, kde sa v jednej budove spája teoretické a praktické vzdelávanie v oblasti gastronómie. Riaditeľ školy Jaroslav Bagačka vyjadril nádej, že podujatie prispeje k dlhodobej spolupráci medzi slovenskými a maďarskými partnermi. Jaroslav Bagačka a Attila Vörös to výborne zorganizovali. Vďaka nim sa podarilo zblížiť národnosti aj takýmto podujatím.

Čabiansku gastronómiu zastupovala konateľka spoločnosti Čabianski Slováci s. r. o. Ildika Szabová Szaszáková, ktorá prevádzkuje Slovenskú reštauráciu a Slovenský penzión v Dome slovenskej kultúry. Na akcii sa zúčastnil aj miestny poslanec Attila Halász, ktorý ako majiteľ reštaurácie uvažuje o podobnom týždni, kde by Čabania mohli potešiť budúcich záujemcov aj preňho zaujímavou pastierskou tarhoňou.

Békešská Čaba predstavila svoje bohaté kultúrne dedičstvo. Členky výšivkárskeho krúžku Rozmarín priniesli výšivky s motívmi čabianskeho kožucha a dolnozemských bavlnených prác, ako aj čabiansky kroj a originálne svadobné šaty s gemerskými vzormi.

Nechýbala ani ochutnávka čabianskych špecialít. Na stole sa objavila pastierska tarhoňa, gazdovská kapusta, dolnozemské halušky (rezance) s bryndzou, tvarohom, škvarkami či makom. Symbol mesta, známu klobásu „čabajku“, mohli návštevníci ochutnať v pečenej i údenej podobe. O mäsiarske výrobky sa postaral majster Mihály Knyihár.

Súčasťou ponuky boli aj kysnuté koláče, „tarkedle“ (lievance) a krásne zdobené medovníky s dolnozemskými motívmi z dielne Kataríny Pitiovej z Čongrádu. Vďaka Magdaléne Rákovej a Jozefovi Mikulcovi nechýbala dvojjazyčná hudobná produkcia, ktorá mnohých roztancovala.

Podujatie ukázalo, že aj geograficky vzdialené komunity môžu zdieľať podobné hodnoty, inšpirovať sa a spoločne tvoriť nové tradície. Organizátori i účastníci odchádzali s prianím, aby sa takéto stretnutia opakovali čo najčastejšie.

Hajnalka Krajčovičová
vedúca regionálneho strediska ÚKSM v Békešskej Čabe

Foto: autorka