V roku 2026 uplynú štyri dekády od začiatku spolupráce obcí Hradište a Čabasabady, tohto roku zase oslavujú 30. výročie oficiálneho družobného partnerstva. Dohodu o partnerstve podpísali v roku 1995 vtedajší primátori Jozef Valkovec a Matej Kešjár– dva roky po osamostatnení obce Čabasabady od Békešskej Čaby.
Základom tohto partnerstva boli spoločné korene, ktoré siahajú až k rodákovi z Hradišťa Jánovi Sekerkovi, jednému z troch významných presídlencov na Dolnú zem. Spolu s Jánom Hunom z Mýtnej a Jakubom Valentom z Čeloviec sa v roku 1717 vydal konvojom vozov ťahaných koňmi, kravami a volmi do zasľúbenej dolnozemskej krajiny.
„Obyvatelia oboch obcí nespája formálny, byrokratický vzťah, ale osobné putá. Uchovávanie tradícií a skutočných, nie iba virtuálnych vzťahov, nie je prežitkom unavených zvykov minulých čias. Práve naopak – verím, že iba tak môžeme zostať ľuďmi so zdravou dušou, ak si budeme chrániť zvyky, žiť so svojimi tradíciami a posilňovať vzájomné vzťahy,“ uviedol poslanec národného zhromaždenia za 1. volebný obvod Békešskej župy Tamás Herczeg.
„Áno, treba vedieť jazyk krajiny, v ktorej žijete. Ale je škoda zabúdať slovenčinu, škoda vzdávať sa takého pokladu. A práve naši z Hradišťa vždy prinášajú na Dolnú zem kúsok tohto pokladu. Stretnutia a partnerstvo Čabasabady – Hradište majú preto obrovský význam – ľudský aj národný,“ zdôraznil onoho času aj bývalý veľvyslanec a generálny konzul v Békešskej Čabe v rokoch 2019 – 2022 Emil Kuchár.
Na jubilejnej akcii v Čabasabady 13. septembra bývalý starosta Hradišťa Pavol Lašák priznal, že sem vždy rád prichádza. „U nás už pôvodný jazyk počuť len zriedka, ale keď prídem medzi Dolniakov, teší ma, že tu ešte bežne používajú slová, ktoré doma takmer vymizli. Prídem sa sem zdokonaľovať.“ Aj takéto vyznania sú dôkazom živej prítomnosti slovenských krajanov na juhovýchode Maďarska.
Jubilejné podujatie sa začalo pietnym aktom pri pamätnej skale v miestnom pamätnom parku, pokračovalo odhalením drevenej tabule z Hradišťa, ktorá bola umiestnená pri vchode do Slovenského domu. Tabuľa nesie erby oboch partnerských obcí. Súčasťou programu bola aj prezentácia publikácie k 30. výročiu spolupráce, ktorú doplnili gastronomické špeciality a športové súťaže.
Na slávnosti sa zúčastnili generálny konzul SR v Békešskej Čabe Richard Kmeť s manželkou, predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbeta Hollerová Račková, parlamentný poslanec Tamás Herczeg, predseda Únie slovenských organizácií v Maďarsku – Združenia František Zelman a vedúca čabianskeho regionálneho strediska Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku Hajnalka Krajčovičová.
V publikácii, ktorá mapuje históriu aj prítomnosť partnerstva, nechýbajú ani slová súčasnej primátorky Hradišťa Nataše Iskrovej, nositeľky ocenenia „Za Slovákov v Čabasabady“. Ide o unikátne vyznamenanie – každoročne sa udeľuje v dvoch kategóriách: členovi miestnej slovenskej komunity alebo osobnosti, ktorá ju podporuje, a zároveň niekomu z partnerskej obce Hradište. Ako podotkol P. Lašák: „Po tridsiatich rokoch sme už takmer ako rodina.“
Publikácia prináša nielen fakty, spomienky a historky, ale aj profily významných osobností, ktoré sa podieľali na budovaní a udržiavaní partnerstva, ako Ondrej Hanko či Helena Somogyiová. Nechýbajú záznamy zo spoločných ciest, výletov so žiakmi, cirkevných aktivít ani tradičné recepty. Je cenným dokumentom o tom, ako sa Slováci z Dolnej zeme a z materskej krajiny navzájom inšpirujú, zdieľajú skúsenosti a posilňujú citové putá napriek zemepisnej vzdialenosti.
Na záver si pripomeňme niekoľko myšlienok z príspevkov autorov:
– „V centre týchto stretnutí je vždy to, čo máme spoločné a čo nás spája.“ (Zoltán Nagy)
– „Čo znamená priateľský vzťah medzi Hradišťom a Čabasabady? – Môže znamenať priateľstvo, kamarátstvo a úctu. Bezhraničnú úctu.“ (Melinda Szeverényiová)
– „Keď zasadíme semienko, potrebuje dážď, aby mohlo vyklíčiť a vyrásť v krásnu rastlinu. Semienko, ktoré sme zasadili pri našom prvom stretnutí, prinieslo ovocie.“ (Matej Kešjár)
– „Spoločné korene sa nielen prepletajú a držia spolu, ale neustále v sebe nesú poklady minulosti, aktivitu prítomnosti s novým obsahom a nádej do budúcnosti.“ (Hajnalka Krajcsovicsová)
– „Minulosť, prítomnosť a budúcnosť spája tá práca, ktorá je súčasťou každodenného života, ale zároveň robí z bežných dní sviatok.“ (Tamás Herczeg)
Hajnalka Krajčovičová
vedúca čabianskeho regionálneho strediska ÚKSM
Foto: autorka