V predposlednú septembrovú sobotu v Malej Tarči na námestí Józsefa Simándyho bolo už od rána rušno. Konali sa tam totiž paralelne Gerheňový festival a Slovenský folklórny festival Tulipán. V stanoch ponúkali rôzne remeselnícke výrobky a gastronomické špeciality, ale vo väčšine z nich sa už piekli gerhene.
My sme sa zastavili pri niekoľkých z nich: „Do postrúhaných zemiakov dáme múku, soľ, čierne korenie a cesnak. Kedysi naše mamy nedávali vajcia, my ich však už pridávame, aby cesto bolo hustejšie, Vieme o tom, že niekde ich volajú lepčánka, alebo sú aj iné názvy, ale v okolitých obciach ich tiež volajú gerhene,“ povedala nám pri stane miestnej Slovenskej národnostnej samosprávy Mária Csajaová, ktorá pochádza z Veľkej Tarče. Keďže pre nás bol známy doteraz výraz gerheňa, opýtali sme sa tety Márie, ako je to správne v tomto regióne: „My tu hovoríme, že ten gerheň.“ Pri ostatných stanoch sme zistili rôzne zaujímavosti. Recept Kerepešanov, ktorí majú nemecké korene sa napríklad líši tým, že nepridávajú cesnak. Robili sa aj zeleninové, keď namiesto zemiakov základ tvorí postrúhaná mrkva a cuketa a v stane jednej materskej školy ich pripravili z postrúhaných jabĺk, pretože deťom sú bližšie sladké chute. Z rôznych pomazánok, ktorými natrú hotové gerhene, nás najviac prekvapil cibuľový lekvár. Okolo desiatej sa ľudia už schádzali okolo javiska, kde začalo oficiálne otvorenie festivalov, organizátormi ktorých boli Slovenská národnostná samospráva, Malotarčiansky kultúrny spolok a miestny Kultúrny dom, športové centrum a knižnica.
„Tento deň je sviatkom miestnej slovenskej komunity, v rámci ktorého prostredníctvom piesní, tancov, ľudového odevu a tradičných chutí sa prejavuje kultúrne dedičstvo, ktoré nám zanechali naši predkovia,“ povedal na úvod podujatí predseda Výboru humánnej politiky a športu miestneho Poslaneckého zboru Zsolt Csampa, ktorý bol zároveň spolu s Péterom Kohajdom a Nándorom Kabaim aj členom gastronomickej poroty. Moderovania sa ujala v slovenčine predsedníčka miestneho slovenské zboru Katarína Szabová Tóthová, kým v maďarčine redaktor miestnych novín Gyula Polgár. Ako sme sa dozvedeli, do súťaže pečenia gerheňov sa prihlásilo 13 skupín. Gerheňový festival otvorili už tradične prípitkom a štrngnutím si s predstaviteľmi jednotlivých súťažiacich skupín. „Našťastie, v našom užšom regióne je veľa slovenských kultúrnych skupín, ale pozvali sme aj ďalšie zo slovenských obcí Peštianskej župy,“ povedala na úvod festivalu Tulipán K. Szabová Tóthová. Potom už javisko patrilo účinkujúcim. Okrem pozvaných kultúrnych telies hlavnú rolu mala miestna Tanečná skupina Pannónia. Tento kolektív funguje od roku 1992, v súčasnosti má 7 vekových skupín tanečníkov, jeho vedúcou je Ildikó Fábiánová a umeleckým vedúcim István Szengyel. V rôznych skupinách sa slovenskému a maďarskému folklóru venuje asi 170 členov, pričom okrem početných vystúpení pravidelne organizujú aj tzv. domy tanca. Súbor patrí medzi najvýznamnejšie v Gedeľovskom (Gödöllő) mikroregióne.
V programe veková skupina nižšieho stupňa základných škôl Pannónie zožala úspech s veľkotarčianskymi tancami. Obecenstvo zaujala aj spoločná prezentácia jednej miestnej rodiny. Tretiak Boldizsár Samu, ktorý napriek tomu, že sa v škole neučí po slovensky, sa už viackrát prezentoval na rôznych prehliadkach so sólovym spevom miestnych slovenských piesní. Jeho rodičia Veronika Lisková a Zoltán Samu sa už desaťročia venujú zachovávaniu malotarčianskych slovenských ľudových piesní. Veronika tiež zaspievala sólo, pričom o hudobný sprievod sa postarala kapela jej manžela, ktorá počas dňa sprevádzala aj viaceré pásma piesní a tancov. Zoltán Samu v auguste pri príležitosti štátneho sviatku sv. Štefana bol vyznamenaný Maďarským strieborným krížom za zásluhy. Skupina seniorov Pannónie sa predstavila Slovenskou veselicou z okolia Pešti a tirpáckymi tancami. Klobúk dolu pred tanečníkmi, ktorí sa aj napriek pokročilému veku ešte stále plní energie venujú ľudovému tancu. Tirpácke tance mal na repertoári aj Folklórny spolok Lipa z Budapešti, ktorý aj s ďalšou choreografiou zo Šariša na javisku navodil vynikajúcu atmosféru. Spevácky zbor Škovránky z Čomádu, ktorý na harmonike sprevádzal Endre Kurucz, sa po desaťročnej prestávke s veľkým elánom opäť dal do práce. Predniesli slovenské a maďarské ľudové piesne, podobne ako aj 53-ročný Ženský spevácky zbor z Išasegu. Tanečná skupina Borovenka z Dabašu-Šáre pricestovala do Malej Tarče s tancami z Parchovian a choreografiou z ich obce. Členovia Malej Kacamajky z Maglódu predniesli v mnohých našich obciach populárne maglódske tance. Mladí tanečníci Spolku pávieho krúžku z Kerepešu tentokrát zatancovali novohradské a horehronské tance. Spevácky zbor Kultúrneho spolku Lipóta Bálóa v Čemeri zaspieval slovenské piesne zo svojej obce, ale aj zo Slovenska. Program Kerestúrskeho ženského speváckeho zboru sa nevyznačoval iba prednesom, ale aj tým, že v jeho radoch spievala aj teta Helena Maródiová, ktorá práve v ten deň oslávila 92.(!) narodeniny. Početní záujemcovia si mohli pozrieť v podaní jednotlivých skupín Pannónie aj rezké maďarské tance z Kalocse, Rábaközu, zo Žitného ostrova a impozantnú choreografiu sikulských tancov z Kalotaszegu.
Nasledovalo vyhlásenie výsledkov gastronomického festivalu, ceny boli odovzdané v rôznych kategóriách. Na radosť miestnych Slovákov, skupina miestnej Slovenskej národnostnej samosprávy za svoje gerhene, resp. za spôsob ich prípravy, získala v kategórii Špeciálneho ochutenia prvú cenu, kým v kategórii Pohostenie a prestretie stola zase druhú cenu. Na záver všetci spoločne oslávili 20. výročie získania štatútu mesta a následne už javisko a jeho okolie patrilo neviazanej zábave.
Celodennú aktivitu podporili Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku, Správa fondov Gábora Bethlena a Slovenská samospráva Peštianskej župy, ktorú na festivale zastupoval podpredseda zboru Karol Kiss.
(CsL)
Foto: autor
