Konferencia o druhej vlne národného obrodenia nadviazala na odkaz Pavla Jozefa Šafárika
V dňoch 11. a 12. septembra sa pod hlavičkou Matice slovenskej a Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky uskutočnila v Martine Medzinárodná vedecká konferencia – II. vlna národného obrodenia, v nadväznosti na už šiesty Kongres matíc a inštitúcií slovanských národov. Podujatie sa konalo v kontexte 230. výročia narodenia etnografa, historika, básnika a zakladateľa vedeckej slavistiky Pavla Jozefa Šafárika. Z uvedenej konferencie plánuje Matica vydať aj bilingválny srbsko-slovenský zborník v spolupráci s Archívom Vojvodiny a Maticou srbskou.
Konferencie a kongresu sa zúčastnili vedci a kultúrni pracovníci z Českej republiky (Matica moravská, Matica slezská), Srbska (Matica srbská, Archív Vojvodiny, Matica slovenská v Srbsku), Slovinska (Matica slovinská, Katedra slavistiky FF Univerzity v Ľubľane), Čiernej Hory (Matica čiernohorská) či Maďarska (Slováci z Maďarska). Svoje príspevky poslali aj autori z Bulharska (Bulharská akadémia vied), Nemecka (Lužicko-srbský inštitút) a Rakúska (Viedenská univerzita). Podujatie symbolicky vyvrcholilo odhalením busty prvého zahraničného Slováka Jána Bulíka v Aleji národných dejateľov za účasti najvyšších ústavných činiteľov, poslancov NR SR a zástupcov štátnej správy, ambasád, cirkví, kultúrnych, vzdelávacích a vedeckých inštitúcií.
Podujatie uviedli predseda Matice slovenskej Marián Gešper, pokračovali honorárny konzul Srbska Mojmír Vrlík, podpredseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Peter Chrastina a za Ministerstvo kultúry Ľubica Strážayová. Delegáti informovali o aktuálnom dianí vo svojich ustanovizniach, predstavili ich dejiny a vízie. V rámci podujatia boli ocenení najvyššou Mimoriadnou cenou Matice slovenskej riaditeľ Archívu Vojvodiny Nebojša Kuzmanović, slovenský spisovateľ žijúci v Srbsku Martin Prebudila. Konferencia bola rozdelená na zahraničnú a slovenskú časť, pričom v zahraničnej vystúpili vedeckí pracovníci matíc a univerzít, ktorí odborne spracovali vplyv P. J. Šafárika, Jána Kollára či Pavla Hamuljaka na národné obrodenia a dejiny ostatných slovanských národov. Na podujatí bola tiež uvedená kniha Pavla Pareničku o Pavlovi Jozefovi Šafárikovi. Nasledujúci deň na konferencii poprední slovenskí odborníci analyzovali odkaz Kollára a Šafárika v kontexte filozofickom, kulturologickom, literárno-vednom či politologickom.
Delegáti zo Srbska, Moravy, Slovinska a Čiernej Hory, ktorí zastupovali zahraničné Matice a ďalšie kultúrne inštitúcie v úvode informovali o aktuálnom dianí vo svojich ustanovizniach a venovali sa aj ich historickému vývoju. Vyjadrili sa i k širším dejinným otázkam a prítomnosti slovanskej otázky v európskom kontexte. V rámci programu konferencie vystúpili poprední slovenskí, českí, srbskí, čiernohorskí a slovinskí historici, literárni kritici, teda vedci zaoberajúci sa nielen životom a dielom P. J. Šafárika, ale aj problematikou druhej vlny slovenského národného obrodenia, osobne si všímajúc i najbližšieho Šafárikovho spolupracovníka Jána Kollára.
Cieľom konferencie bolo vedecky spracovať odkaz tejto generácie a jej medzinárodný vplyv v rámci integračných procesov slovanských krajín (Srbsko, Slovinsko, Česko, Chorvátsko, Bulharsko, Poľsko, Macedónsko, Rusíni, Lužickí Srbi a ďalší). Ide o praktické uskutočnenie Kollárovsko-Šafárikovskej vízie kultúrnej a vedeckej spolupráce slovanských národov, ktorá presahuje až do súčasnosti prostredníctvom kongresov matíc a inštitúcií slovanských národov. Delegáti šiesteho Kongresu matíc a inštitúcií slovanských národov a účastníci medzinárodnej konferencie o P. J. Šafárikovi sa zaviazali naďalej vedecky spolupracovať a aj v súčasnosti naďalej udržiavať a rozvíjať vzájomné kontakty.
Vplyv druhej generácie sa prejavil zakladaním matíc a inštitúcií slovanských národov – srbskej, českej, ilýrskej, slovenskej, slovinskej a ďalších. Tento odkaz presiahol až do integračnej roviny Slovanov vznikom Československej republiky či Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov, neskôr Juhoslávie, ktorej hymnou sa stala Tomášikova pieseň Hej Slováci. Spoluorganizátor konferencie Lukáš Perný v tomto kontexte uviedol: „Kollárova Slávy dcéra, Šafárikove opisy a kategorizácie jednotlivých slovanských národov v Slovanských starožitnostiach, Tomášikova "hymna Slovanov“ Hej, Slovania, Kuzmányho matičná hymna Kto za pravdu horí so svojim humanistickým posolstvom o ochrane biednych a práv človeka, to sú diela a sociálne a národné idey, ktoré spájajú a inšpirujú všetky slovanské, ale svojim humanisticko-pacifistickým posolstvom aj neslovanské národy. Chcem aby toto podujatie bolo v čase vojen, konfliktov a chaosu, aj manifestom zmysluplnej kultúrnej, vedeckej, mierovej spolupráce. Preto verím, že táto konferencia, ako aj budúca vzniknutá kniha, budú pre budúce generácie dôkazom toho, že slovanské národy dokážu vzájomným spoznávaním spolupracovať, prekonávať spory, spoluvytvárať kultúru 21. storočia a inšpirovať tým aj iné národy.“
matica.sk