Učiteľ, spisovateľ a prekladateľ Andrej Medveď sa narodil 24. októbra 1941 v Čabačúde. Po absolvovaní Vysokej školy pedagogickej v Segedíne 16 rokov pôsobil ako učiteľ a vychovávateľ v žiackom domove budapeštianskej slovenskej školy.

V rokoch 1976 – 1990 pracoval ako školský referent Demokratického zväzu Slovákov v Maďarsku (DZSM), neskôr tvoril na voľnej nohe a v posledných rokoch svojho života vyučoval na Základnej škole v Senváclave. Svoje prózy a divadelné texty uverejňoval od 80. rokov v Ľudových novinách, Našom kalendári a almanachu Zrod. Venoval sa aj prekladateľskej činnosti. Samostatne debutoval zbierkou Starý strom nepresadíš (1986). Je spoluautorom antológie prózy Pramene (1981). Od počiatku sa angažoval ako tajomník Literárnej sekcie DZSM a člen Združenia slovenských spisovateľov a umelcov v Maďarsku. V roku 1991 ho Spolok slovenských spisovateľov menoval za svojho čestného člena.

A. Medveď, ako o jeho tvorbe napísal Peter Andruška, „sa pridržiava tradičných životných hodnôt, porovnáva, konfrontuje, čo je v ľudskom živote produktívne a čo ho robí ťažkým.” Jeho tvorbu robí vierohodnou presné zobrazovanie reťaze príčinných súvislostí, determinovanosť myslenia a konania hrdinov vnútornými a vonkajšími motívmi; zaujímavou zase jeho angažovanosť pri spoločenskom pokroku a demokracii, ďalej polemizovanie s ľudskými a spoločenskými chybami, respektíve jeho humanistická viera v prerod človeka a spoločnosti. K tematike jeho pôvodných krátkych próz sa harmonicky pripájajú jeho preklady z maďarskej krátkej prózy.

Známy literárny kritik Peter Andruška uviedol o  Medveďovej tvorbe, že písal typ prózy, pri ktorej je osožné sústrediť sa „... na naliehavosť výpovede a schopnosť pociťovať nadosobné ako osobné... a tak pochopiť aj špecifickú črtu slovenských autorov v Maďarsku nie ako rezíduum minulosti, ale ako vlastnosť súčasnú“.

V roku 1986 Andrejovi Medveďovi vyšla vo Vydavateľstve učebníc zbierka poviedok s názvom Starý strom nepresadíš. Tvorí ju 11 krátkych próz a 3 preklady z maďarčiny. Bola to jeho prvá a žiaľ, aj posledná samostatná knižná publikácia. Podrobný rozbor tejto knižky napísal Patrik Šenkár v našom týždenníku v roku 2021.

Poznali ho, ako človeka, milujúceho svoju matku a manželku, charakteristická bola naňho trpezlivosť k deťom, srdečný vzťah k ľuďom, otvorenosť, úprimnosť, záľuba v hudbe a divadle. Posledné roky života v láskyplnom rodinnom kruhu narušila vážna choroba, ktorej napokon podľahol. Smrť ho zastihla doma, v blízkosti milujúcej manželky, 31. októbra 2005.