Dňa 18. októbra v Slovenskom dome v Malej Tarči miestna slovenská národnostná samospráva usporiadala podujatie, na ktorom si prišli na svoje deti aj dospelí. V poludňajších hodinách v detskej herni Anetty Pintérovej Hutterovej s názvom Gurigongó, ktorá bola tentokrát pripravená v znamení jesene, si deti mohli vyskúšať tradičné hry a remeslá.
Na dvore Slovenského domu si mohli vybrať z rôznych drevených hračiek, kým z hier najúspešnejšie boli lov drevených rybičiek, či streľba so zrnkami kukurice, alebo aj hra o rovnováhu s gaštanom v lyžici a vankúšikom na hlave. V tento slnečný októbrový deň si „uvarili“ aj obed z jadierok marhúľ, mrvili a drvili kukuricu, čomu sa najviac tešili predovšetkým sliepky tety Márie Keresztiovej v susedstve sídla malotarčianskych Slovákov. Na radosť detí sa okolo nich celý čas tmolila aj milá mačička nevedno odkiaľ. Keď už boli príjemne unavené, dobre im padol kotlíkový guláš, ktorý pripravili slovenské aktivistky.
Popoludnie už patrilo dospelým. Na prezentácii dvojjazyčnej brožúrky s názvom Slovenský dom – Slovenská národopisná zbierka spevom miestnych slovenských ľudových piesní potešili účastníkov Veronika Lisková a jej syn Boldizsár Samu. Na úvod predsedníčka miestneho slovenského zboru Katarína Szabová Tóthová uviedla, že keď Únia slovenských organizácií v Maďarsku vydala v roku 2021 publikáciu Oblastné domy v pripeštianskom regióne, v Malej Tarči boli práve vo fáze kupovania, resp. obnovenia nehnuteľnosti, v ktorej je od roku 2022 zriadený Slovenský dom. Síce v spomínanej publikácii sú aj zábery z bohatej národopisnej zbierky malotarčianskych Slovákov, ale zaumienili si, že ich Slovenský dom a zbierka si zaslúžia samostatnú dvojjazyčnú brožúrku.
Rečníčka v rámci svojej prezentácie hovorila o okolnostiach vytvorenia spoločenského priestoru a národopisnej výstavy v obnovenom, starobylom malotarčianskom dome. K jeho zakúpeniu financie získali od Správy fondov Gábora Bethlena, pričom na rekonštrukciu dostali finančnú, resp. odbornú pomoc aj od vedenia mesta, od poslaneckého zboru, osobne od primátora Istvána Juhásza, ako aj viceprimátorov. K. Szabová Tóthová popri chronologickom prehľade rekonštrukčných prác a aktivít, ktoré sa už uskutočnili za viac ako tri roky pôsobenia domu, zároveň hovorila aj o výhodách a ťažkostiach, ktoré sa vyskytujú v súvislosti s puožívaním objektu. Je veľmi chvályhodné, že majú svoj vlastný spoločenský priestor, a aj národopisná zbierka sa dostala na patričné miesto. Tento fakt má neoceniteľný vplyv na posilnenie miestnej slovenskej komunity. Nevýhodou však je, že na malom pozemku a v malých miestnostiach domu môžu organizovať iba aktivity s menším počtom účastníkov, a z tohto dôvodu nemohli vystaviť ani všetky predmety z bohatej a pestrej zbierky. S hrdosťou však oznámila, že ako bonus na dvore majú aj vlastnú pec, za ktorú môžu ďakovať viceprimátorovi Sándorovi Solymosimu. „Máme to šťastie, že poplatky za komunálne služby nám v plnej miere hradí mestská samospráva, pretože tie v prípade verejných orgánov, inštitúcií sú oveľa vyššie, než v prípade rodinných bytov a domov,“ dodala predsedníčka slovenskej samosprávy. V rámci neviazanej besedy potom účastníci z Budapešti, Cinkoty, Kerepešu a Veľkej Tarče s veľkým záujmom počúvali staré príbehy tety Márie Csajaovej, rod. Burillákovej. My sme sa ešte od Márie Keresztiovej zo susedstva dozvedeli, že pôvodný dom kedysi patril rodine Stefanideszovej, neskôr Malinovej. „Malina je veľmi časté priezvisko v Malej Tarči, ale my sme dom kúpili už od Katonovcov,“ upresnila predsedníčka slovenského zboru.
Aktivitu Jesenné práce podporil Zväz Slovákov v Maďarsku, vydanie brožúrky zase Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku.
(CsL)
Foto: autor