Mesto Sülysáp, ktoré sa nachádza 25 kilometrov na východ od Budapešti, v dolnej časti povodia rieky Tápió, vzniklo v roku 1970 zlúčením dvoch dedín Tápiósápu a Tápiósülyu. Vtedy bolo ešte veľkoobcou, štatút mesta získalo v roku 2013. Pri príležitosti 50. výročia zlúčenia osád samospráva mesta v tomto roku vydala zbierku s názvom Ľudové piesne a detské hry zo Sülysápu.
O tejto oblasti treba vedieť, že v povodí rieky Tápió sa nachádzajú aj kedysi slovenské osady (napr. Bíň, Menďa), ale v jej blízkosti sú aj také naše obce, v ktorých dodnes aktívne zachovávajú kultúrne dedičstvo Slovákov (napr. Ečer, Išaseg, Maglód, Peterka). V kedysi samostatnej osade – v Šápe – (Tápiósáp) ešte donedávna žili naši rodáci. Dokonca tu sa narodil popredný, nebohý maďarský herec Ádám Szirtes (pôvodne Szvitek), ktorý vo svojich písomných spomienkach plynule cituje svoju starú mamu v slovenčine. Na dnes sa však slovenský jazyk v tejto oblasti takmer úplne vytratil, iba v kruhu najstaršej generácie je zopár osôb, ktoré si ešte pamätajú niektoré ľudové piesne svojich predkov. Následkom pokročilej jazykovej asimilácie obyvateľov tohto regiónu sa im už aj naša odborná obec venuje málokedy. O to vzácnejšia je práca výskumníkov, ktorým sa v poslednej chvíli podarilo pozbierať slovenské piesne z tejto oblasti. V roku 2015 renomovaný hudobný pedagóg József Terék so svojou kapelou vydal CD nosič so slovenskými ľudovými piesňami, následne Ústav kultúry Slovákov v Maďarsku v roku 2017 na základe týchto nahrávok vydal zvukový nosič s názvom Šej, pod náš oblok. Taktiež je chvályhodný zámer vedenia mesta, ktoré vydaním knihy umožnilo (ako to sformuloval vo svojom úvodníku ku zbierke primátor mesta Ladislav Horinka), aby sa „...uskutočnilo odovzdanie miestnych vokálnych hodnôt a detských hier mladým, veď naši škôlkari, žiaci základných škôl a rôzne kolektívy sa ich môžu naučiť, a tým pádom je nádej, že ešte aj o 50-100 rokov si budeme môcť vypočuť ľudové piesne zo Sülysápu v podaní ďalších generácií.” Tento účel sa už čiastočne splnil, možno si naši čitatelia spomenú, že v roku 2023 sa na Spievankách a veršovačkách Zväzu Slovákov v Maďarsku objavilo Dievčenské spevácke trio Tápió (Sára Czirová, Jázmin Mázásová, Éva Sassová), ktoré bolo odmenené Cenou za mimoriadny výkon a získalo aj osobitnú cenu Slovenskej redakcie MTVA. Dievčatá si v tom istom roku tiež získali priazeň obecenstva na Folklórnom festivale Slovákov v Maďarsku v Banke.
Zbierka obsahuje dvanásť slovenských, resp. dvojjazyčných piesní a detských riekaniek, ktoré pochádzajú sčasti z výskumov spolupracovníčky Hudobnovedného ústavu Katalin Lázárovej z roku 1981. Miestna výskumníčka Katarína Zemenová Szabová zapisovala v obci maďarské a slovenské ľudové piesne v rokoch 2011 – 2025, pričom sa do jej práce v roku 2013 zapojila aj Alžbeta Némethová Bugyiová. V knihe nájdeme o. i. všeobecne známe piesne, ako Prší dážďik, mrholí alebo Vínko, vínko, vínko červenvo. Pritom obsahuje aj menej známu dvojjazyčnú pieseň Ültettem violát, rozmaring mi vzišol. O slovenskom pôvode informátorov svedčia aj priezviská niektorých z nich, ako Csernovszki, Horinka, Jandó a spomínané Szvitek, alebo Zemen, ktoré je rozšírené aj v slovenských obciach povodia Galgy.
(csl)
Foto: (a), Eva Fábiánová