Nebolo to tak dávno (v porovnaní s ľudským vekom), keď boli kalendáre neoddeliteľnou súčasťou každodenného života a významnými „denníkmi“ rodín. Prinášali informácie a rady užitočné pre každodenný život, doplnené zaujímavosťami z krajanskej komunity (aj v širšom ponímaní, s hlavnou myšlienkou „nie sme sami“), aby mali ľudia počas dlhých zimných večerov čo čítať.
Tento poklad často majitelia obohacovali o osobné zápisky a poznámky týkajúce sa rodiny či rôznych pozorovaní, ktoré sa napokon stávali prameňmi vedenia pre nastupujúce generácie. Aj vďaka tomu nadobudli tieto útle publikácie osobitný význam.
U nás (na Dolniakoch, v okolí Békešskej Čaby) v istom období predstavovali kalendáre dokonca jedinú formu rozsiahlejšieho tlačeného textu v slovenskom jazyku. Vydávala ich cirkev, ktorá bola prvoradou zjednocujúcou silou miestnej komunity. Táto forma tlačeného slova pretrváva dodnes, hoci pomer medzi spisovnou slovenčinou a nárečím, ako aj tematické zameranie informácií a zaujímavostí z krajanskej komunity sa v priebehu času obrátili.
Najnovšie číslo Čabianskeho kalendára uzrelo svetlo sveta v omladenom šate. Už druhý ročník totiž vyšiel redigovaný mladým predsedom Čabianskej organizácie Slovákov (majiteľa a vydavateľa ročenky), ktorý je zároveň šéfredaktorom kalendára – Benceho Püskiho-Likera. V čase, keď sláva kalendárov všeobecne klesá a ich počet sa znižuje, sme na okolí Čaby s nadšením prijali správu o vzniku prvého ročníka ďalšieho slovenského kalendára s názvom Kalendárik. Ide o publikáciu malej obce čabianskeho regiónu Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku (ÚKSM) – Čabasabady, ktorá sa pokúša obnoviť starodávne poslanie kalendárov: podať chýr o svojej slovenskej komunite a jej činnosti, posilniť spolupatričnosť obyvateľov a zároveň im sprostredkovať v tlačenej podobe zdedený jazyk predkov. Kalendárik redigoval vedúci miestnej slovenskej komunity Matej Kešjár. Pozrime sa na obe publikácie trochu bližšie.
Čabiansky kalendár v omladenom šate
Čabiansky kalendár na rok 2026 je už tridsiatym piatym ročníkom od svojho znovuvydania. Titulná strana tradične kombinuje osvedčené i novodobo preinterpretované motívy a farby. Na osemdesiatich stranách nás sprevádza čabianska drevená čipka z miestnych domov (dnes už zaradená do registra miestneho kultúrneho dedičstva), ktorú na naše územie priniesli naši predkovia.
Tradíciu zachováva aj kalendárna časť, v ktorej sú uvedené slovenské aj maďarské meniny, medzi nimi zriedkavo zaznamenané evanjelické Márie (2. Februára), ako aj východ a západ slnka. Jeden z príspevkov je „citovaný“ zo starého čísla Čabianskeho kalendára a venuje sa svadobným zvykom.
Obsah sa v prvom rade sústreďuje na 30. Výročie existencie Domu slovenskej kultúry (DSK). V kalendárnej časti archívne fotografie poukazujú na rôzne podoby a využitie areálu DSK. V článku Michala Lásika možno sledovať dejinnú líniu a dôvody, prečo sa práve DSK stal strediskom veľkého úsilia o zachovanie slovenskej komunity. Ďalšie príspevky približujú, ako sa v tomto priestore žilo a pracovalo, kedy nadobudol oficiálnu regionálnu pôsobnosť až po súčasnosť, a ponúkajú zaujímavosti z dejín inštitúcie. Čitateľ sa na stránkach ročenky stretne aj so spomienkami na slávnostné odovzdanie DSK, s pripomenutím si zakladateľky Anny Ištvánovej i niekdajšieho významného kultúrneho telesa – Citarového súboru Boleráz, v rozhovore s jeho bývalým vedúcim Ladislavom Paulikom. O svoje myšlienky sa delia aj prispievatelia z cirkevného prostredia, z radu presídlencov a odborníci spracúvajúci významné osobnosti späté s čabianskym regiónom.
Súčasnosť v obsahu taktiež nechýba. Nájdeme tu prierez činnosti slovenských komunít v Békešskej Čabe, Čabačúde, Gerendáši či Irminčoku, rozhovor s významnou Dolnozemčankou, opernou speváčkou Editou Šutovou, ako aj zamyslenia nad vplyvom globalizácie na používanie jazyka a prežívanie identity u mladšej generácie. To všetko dopĺňajú bohaté fotografické podklady. Je skutočne zaujímavé v kalendári listovať.
Vitaj, Kalendárik!
Novorodený Kalendárik 2026 z Čabasabady je dvojjazyčnou publikáciou na 88 stranách. Nechýbajú v ňom tradičné črty kalendára, napr. kalendárna časť so slovenskými a maďarskými menami. Odklon od tradície však predstavuje riešenie, keď na druhej strane jednotlivých mesiacov namiesto priestoru na zápisky nachádzame myšlienky predstaviteľov verejného a spoločenského života, cirkvi, samosprávy i občianskej sféry, ako aj slovenských partnerských obcí, spätých s miestnou komunitou a jej činnosťou.
Aj jeho obsah pripomína niekdajšie kalendáre v tom zmysle, že sa sústreďuje na miestnu komunitu, na hodnoty, ktoré spoluvytvára, a na posilňovanie pocitu spolupatričnosti. V ďalších častiach prináša prierez nezabudnuteľnými dejinami prostredníctvom spomienok na podujatia, organizované slovenskou komunitou, ako aj na prednášky, súťaže a dielne – napríklad besedy policajtov o drogách, hasičské preteky mládeže (v partnerstve so Spišskou Novou Vsou), gastronomické podujatia ako Jablkové dni a ďalšie.
Nechýba ani predstavenie najväčšieho projektu „Ruka v ruke – v súčasnosti, cez minulosť do budúcnosti“, realizovaného v partnerstve s Hradišťom. Zaznamenané sú investície, udelené vyznamenania a pre tých, ktorí majú chuť lúštiť, je pripravená aj krížovka. Dúfame, že prvé kroky tejto novej ročenky sa nezastavia a bude naďalej napĺňať svoje poslanie v prospech prežitia slovenskej komunity v tejto malej obci.
Dva kalendáre na území čabianskeho chotára… A keď k tomu pridáme aj fakt, že práve v Békešskej Čabe vyšlo prvé číslo Slovenského svetového kalendára a že sa zrodilo v Dome slovenskej kultúry vďaka Anke Ištvánovej, je to pre mňa srdce hrejúci pocit byť súčasťou tejto dolnozemskej komunity, ktorá si váži slovenské slovo aj v tlačenej podobe. Komunity, ktorá síce jazyk postupne stráca, no napriek tomu sa usiluje udržať reč predkov aj takýmto spôsobom.
Hajnalka Krajčovičová
Vedúca békeščabianskeho regionálneho strediska ÚKSM
Foto: autorka, Bence Püski-Liker